Lipovník sa vyrovnal v tabuľke 6. ligy ObFZ Rožňava s vedúcou Dlhou Vsou
Napísal(a) MG od
DOSPELÍ
IV. LIGA JUH 6. kolo 28.8.2021 o 16.00
FK Krásnohorské Podhradie – FK Košická Nová Ves 0:4 (0:1). G: Lumtzer 2, Halčišák, Veliký. ŽK: J. Benedik, N. Luko, T. Revúcky – Daňko, Veliký, R: Škodi – Tóth, Valčo, DS: Koščo. D: 60.
PODHRADIE: Denis Zakhar – Jakub Fatľa, Norbert Luko, Roland Fabián, Dávid Džačár, Július Benedik (66´ Š. Kun), Erik Bodnár, Matúš Mészner, Tomáš Revúcky, Martin Ďuríček, Jaroslav Piater (C).
NOVÁ VES: Marek Babinčák – Filip Mikita (C), Boris Daňko, Patrik Šurín, Richard Vozár (8´ Mutňan), Jakub Pipta, Róbert Lumtzer (90´ P. Seman), Ľubomír Havran, Martin Halčišák, František Horník, Marco Veliký.
Oslavy 77. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania si v týchto dňoch pripomínajú na celom Slovensku aj obyvatelia horného i stredného Gemera. Pravda, že nie všade rovnako spontánne, ako tomu bolo ešte pred niekoľkými rokmi. Snáď najviac občanov sa zaujímalo o toto výročie, keď so zbraňou v ruke náš národ v II. svetovej vojne povstal proti fašistickým okupantom, v revúckom okrese. Už 27. augusta 2021 v okresnom meste organizátori ukázali záujemcom ako to bolo, keď sa do Povstania hlásilo mnoho dobrovoľníkov, aby rozšírilo rady povstaleckej armády, ktorej velil aj ich krajan Rudolf Viest spolu s ďalším veliteľom Jánom Golianom. Aj reportáž z televízneho vysielania 28. augusta krátkym šotom prezentovala obrazy bojov na neďalekom povstaleckom mieste medzi Muráňom a Tisovcom na Dieliku.
FK Krásnohorská Dlhá Lúka v sezóne 2011/2012
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Krásnohorská Dlhá Lúka vyhral viackrát najvyššiu súťaž okresu Rožňava. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Opisuje v ňom účinkovanie klubu v sezóne 2011 / 2012, kedy klub vyhral 1. triedu. Článok obsahuje káder mužstva, výsledky na jeseň, výsledky na jar, tabuľky, meno najlepšieho strelca a fotografiu mužstva.
Káder: Bacso, Skokan – Čižmár, Albert, Korintuš, Rigo, Gebe, Hegedüs, Ičo, Zsilla, Szaniszló, Kovács, Bodnár, Klárik, Jurínyi, Anna, Parditka, Gyenes, Danko.
Výsledky na jeseň:
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (7)
Napísal(a) J. Bradáč
OBYVATEĽSTVO
Obec Rekeňa v roku 1900 mala 405 obyvateľov a 85 domov, patrila k malým obciam v Gemersko-malohontskej župe v rakúsko-uhorskej monarchii. I keď obyvatelia boli slovenskej národnosti, násilná maďarizácia silno ovplyvňovala obyvateľov. V školách sa učilo maďarsky, úradné listiny sa vyhotovovali v maďarskom jazyku. Obec žila chudobným, ale pokojným životom.
V roku 1910 mala obec 517 obyvateľov a 90 domov. Bremeno 1. svetovej vojny v roku 1914 ťažko doľahlo na chudobný ľud Rekene. Z obce odchádzali muži na front: Ján Fábian-Grajciarik, Ján Genči-Huco, Štefan Kravec-zo mlyna a ďalší. Ján Fábian-Grajciarik sa z vojny nevrátil a nie je známe jeho miesto pochovania. Manželky mužov a deti zostali bez akéhokoľvek zabezpečenia a boli odkázané len na obživu, ktorú si doma dopestovali, aj to niekedy im štát kdečo rekviroval pre vojnové účely. Po roku 1916 sa situácia zhoršila a v ostatných rokoch vojny dosiahla neznesiteľnú mieru.
Zomrela bývalá vedúca Folklórnej skupiny Bystränky, pani Zuzana Tomková
Napísal(a) Ondrej Doboš
Správa, ktorá prostredníctvom internetu prišla z mojej rodnej obce Rožňavské Bystré až do Bratislavy, ma veľmi zasiahla. Bola veľmi smutná i preto, že išlo o človeka, ktorého som veľmi dobre poznal, najmä z obdobia našich mladých čias. Na obecnej stránke sa objavil smútočný oznam, ktorý spoluobčanom stroho, ale až príliš jasne oznamoval, že zomrela pani Zuzana Tomková, ktorá sa dožila 77 rokov života a posledná rozlúčka s ňou sa uskutoční v Dome smútku 27. augusta 2021 o 14.00 hodine
Krátke vety, krátke slová za človekom, ktorý po poslednej rozlúčke s manželom Jánom v roku 2018 sa teraz lúči so svojimi najbližšími, s dvomi dcérami, zaťom, sestrou a jej rodinou a ďalšími blízkymi. I so všetkými, ktorí prichádzali do styku s ňou na poštovom úrade, kde pracovala od jeho otvorenia, až kým nedovŕšila dôchodcovský vek. Smúti za ňou nielen jej blízka i vzdialená rodina, ale aj tí, ktorí tvorili folklórnu skupinu, ktorej vedúcou bola niekoľko rokov. Bola to vlastne krásna práca, ktorú vykonávala s oduševnením. Vždy spomínala na bohatstvo folklóru, zvyky i obyčaje, ktoré zanechali naši predchodcovia.
Kostol sv. Márie Magdalény v Rakovnici vo svetle archívnych dokumentov
Napísal(a) S. Lörinčíková
Aj v našej blízkosti sú také miesta, o ktorých sa v žiadnych bedekroch nedočítame, pritom sa svojou mystikou a čarovnosťou vyrovnajú tým, ktoré chodíme obdivovať do šíreho sveta. Ľudia pred mnohými storočiami precítili a rozpoznali hodnotu takýchto miest a stavali na nich kaplnky a kostolíky... Tam, kde mohli byť v tichosti prírody bližšie k Tomu, ku ktorému sa v bázni a v modlitbách utiekali. Napríklad tak, ako tomu bolo v prípade baníkov, či uhliarov na „Magdolne“ nad Rakovnicou.
Rehoľné rády, utvárajúce sa v stredoveku, sa venovali kázaniu, zakladali náboženské bratstvá, liturgiu prispôsobovali ľuďom v takej forme, aby bola pre nich čo najviac vnímateľná. Veď ľudová zbožnosť bola oddávna prejavom viery, obohatenej kultúrnymi prejavmi toho-ktorého prostredia. Náboženské bratstvá stavali kaplnky, v ktorých slávili sviatky svojich patrónov a ku ktorým veriaci pravidelne putovali. Takto to s najväčšou pravdepodobnosťou bolo aj v prípade kostola zasväteného sv. Márii Magdaléne.
Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (5)
Napísal(a) M a O Rozložníkovci
Na jeseň roku 1904 došlo v histórii kúpeľov k závažnej zmene: pre zanedbávanie starostlivosti o chod kúpeľov a dlžoby spôsobené majiteľom kúpeľov Jánom Bokorom, Rožňavská sporiteľňa a záložňa zabavila celú kúpeľnú osadu a vyhlásila nútenú správu. Správcovstvom zabaveného majetku bol poverený doterajší riaditeľ kúpeľov Ladislav Feymann, hlavným kúpeľným lekárom naďalej ostal Hajcsi a správou kúpeľov bol poverený Gyula Branszky a o mesiac neskôr Aladár Alitisz. Ešte toho istého roku bol ustanovený nový hostinský, ktorým sa stal András Schitter, s jeho menom boli však spojené viaceré nepríjemné incidenty. Návštevníkov v tejto situácii pribúdalo, hosťovské izby boli zväčša obsadené aj mimo hlavnej sezóny, pričom ich rady rozširovali skupinky miestnych obyvateľov, ktorých záujem predovšetkým vyvolala existencia tenisového ihriska a kolkárne. K rozvoju aktivít prispelo skvalitňovaním prostredia aj vedenie kúpeľov.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (6)
Napísal(a) J. Bradáč
VONKAJŠIE VPLYVY NA UDALOSTI OBCE
Viac ako štvorročné zabíjanie v prvej svetovej vojne splodilo najhroznejšie storočie v dejinách ľudstva, ktoré úplne zmenilo tvár sveta. Ešte v prvej polovici 20. storočia náboženské, triedne, národnostné a mocenské protiklady sa rozrástli k organizovanému vyhubeniu obrovských más ľudí až v dvoch svetových vojnách. S veľkosťou vojny sa úmerne zväčšuje nešťastie, hromadia tragédie a narastá zhoršenie životných podmienok. Zákopovej vojne, ako nazývali prvú svetovú vojnu, padol za obeť z našej dediny Ján Fabian-Grajciarik, Ján Genči-Hudco. Do ruského zajatia sa dostal Štefan Kravec zo mlyna.
Po vojne nie je dôležitý počet obetí, ale odpoveď na otázku, či sa vyplatilo bojovať. Podľa hodnotenia víťazných mocností Dohody prežiť hrôzy a krviprelievanie sa v konečnom dôsledku vyplatilo. Veľká katastrofa pomohla aj Slovákom vymaniť sa spod národnostného útlaku. V roku 1918 veľmoci víťaznej Dohody radikálne zmenili usporiadanie strednej Európy, čím slovenská politika získala priaznivé podmienky pre dlho uchovávanú myšlienku odčleniť sa od Rakúsko-Uhorska.
Bývalej dobrovoľnej sanitárke Helene Mišurdovej z Rakovnice udelia Cenu obce, in memoriam a odhalia jej pamätnú tabuľu
Napísal(a) O. Doboš
V časoch, keď som ako začínajúci učiteľ prešiel v Rožňave pracovať do okresných novín Zora Gemera ako redaktor, došlo k nevšednej udalosti. Od nášho spolupracovníka a redaktora Východoslovenských novín sme získali článok so správou, ktorá predčila všetky ostatné. Práve sme písali rok 1969 a krátka správa s titulkom Významné vyznamenanie prezrádzala všetkým našim, nielen čitateľom, že dovtedy málo známa obyvateľka gemerskej obce Rakovnica bola pozvaná na Zjazd Československého Červeného kríža do Prahy, kde jej odovzdali striebornú medailu Florence Nightingalovej. Tou ženou bola pani Helena Mišurdová. V tom čase bolo možné túto skromnú paniu poznať podľa mena, ale tiež podľa toho, čo robila. Osobne som sa s ňou poznal tak, ako všetci, ktorí žili v Rakovnici, alebo v jej blízkom okolí. Okrem skromnosti sa vyznačovala tým, že sa zvyčajne objavila tam, kde došlo k nejakej väčšej návšteve ľudí, najmä na futbalovom ihrisku obce. Postavili si ho Rakovničania po roku 1948 za dedinou na lúkach, ktoré neprinášali takmer žiadny úžitok.
Baníci z Drnavy prestali plniť futbalové normy a rezerva spod hradu v nedeľu nefárala
Napísal(a) MG - od
IV. LIGA JUH dospelí VsFZ - 5. kolo
ŠK Strážske – FK Krásnohorské Podhradie 2:0 (1:0). G: M. Ivanko 2, ŽK: Lipovský, Kuľha, Hirjak – Dorkin, Džačár, Luko, Benedik, R: Guba – Hudák, Paulišin. DS: Borufka.
STRÁŽSKE: Michal Liška – Vladislav Lipovský. Zdenko Marjov. Matúš Ivanko, Marek Ciganoc, Daniel Lörinc, Vojtech Kuľha, Tomáš Hirjak (C), Erik Bača, Ján Max (82´ P. Škultéty), Tomáš Michaliv.
PODHRADIE: Denis Zakhar – Jakub Fatľa, Norbert Luko, Štefan Dorkin, Roland Fabián, Dávid Džačár (83´ A. Pipoly), Július Benedik, Štefan Kun (C) (86´ D. Freivolt), Erik Bodnár, Csaba Kiss, Dávid Vozár.
Viac...
Pridŕžaj sa lásky a nedaj si ju vziať.
Buď verný tomu, čo si sa naučil.
Nechaj svoj život formovať nekompromisnou prosbou
a zapíš si to na tabuľu svojho srdca.
Tak získaš priazeň a obľubu pred Bohom i človekom.
Takéto motto si na svoje svadobné oznámenie vybrali Majo a Sári, ktorí nám dali na známosť, že sobota 21. augusta 2021 bude ich svadobným dňom.
Tak ako je zvykom u jelšavských dobrovoľných hasičov, aj teraz sme išli zablahoželať dobrovoľnému hasičovi Máriovi Kováčovi, ktorý vykročil na spoločnú cestu životom so Sárou Sýkorovou.
Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (4)
Napísal(a) M. a O. Rozložníkovci
I keď boli úspešne vyriešené viaceré problémy, ostala doteraz jedna naliehavá, nevyriešená skutočnosť. Išlo o opravu prístupovej cesty z mesta do kúpeľov a ďalej do obce Čučma. Napriek tomu, že na naliehanie starostu mesta v roku 1892 ju dočasne opravili, bola v nevyhovujúcom stave. Problém sa markantne prejavil v roku 1895, keď sa v kúpeľoch konalo valné zhromaždenie členov spolku lekárov a lekárnikov, na ktorom bola otázka nevyhovujúceho stavu cesty na dennom poriadku. K náprave došlo nakoniec až po rozhodnutí vo veci opráv cesty, ktoré bolo vydané na základe jednania na zasadaní podžupanov, konanom v júli 1898.
V marci roku 1899 sa vedenie kúpeľov obrátilo na predstaviteľov mesta so žiadosťou o povolenie vybudovať chodník pre peších z mesta do kúpeľov. Plánovaný chodník, o dĺžke 358 ől (asi 680 m), by začínal pri dome mestského lesného dozorcu, pokračoval vedľa potoka Drázus cez les nad tzv. záhradou Szerecs až ku parným kúpeľom. Po uplynutí istého času však celá záležitosť pomaly upadala do pozadia.
Futbalový klub Baník Drnava v sezóne 2013/2014
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Baník Drnava účinkuje v najvyššej súťaži ObFZ Rožňava od roku 2011, kedy vyhral 2. triedu. Článok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika opisuje tretiu sezónu tohto klubu v 1. triede ObFZ Rožňava. Príspevok obsahuje káder, výsledky na jeseň, zimnú prípravu, výsledky na jar, tabuľky a mená dvoch najlepších strelcov. Text dopĺňa fotografia.
Káder: Zakhar – R. Kovács, J. Kovács, Ra. Znak, M. Maliňák, Čeľovský, Vozár, R. Dókuš, E. Polyák, Mázik, J. Maliňák, P. Búlik, K. Šoltés, B. Šoltés, Rencsok, Bakoš, Ičo, Görgei, Kömlei, M. Kakalejčík, I. Slavkay, Orbán, Bukovič
Výsledky:
Letná škola pre prihlásených žiakov v hasičskej zbrojnici v Jelšave
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
V Základnej škole v Jelšave prebiehala v auguste letná škola pre prihlásených žiakov nultého až tretieho ročníka.
Dňa 19. augusta 2021 zavítalo 16 detí aj do našej hasičskej zbrojnice v rámci letnej školy. Deťom sme ukázali výstroj hasiča, deti si tiež vyskúšali, čo všetko musí mať hasič na sebe počas zásahu. Vysvetlili sme im typy hadíc, ktoré sa používajú. Ošetrili sme chlapca, ktorý si poranil hlavu. Všetkým sme vysvetlili, aké telefónne čísla sa používajú v čase núdze.
Po teórii sme deti rozdelili do troch skupín. Boli pripravené tri stanovištia – hod hadicou na kuželky, hod granátom a striekanie džberovkou na horiaci hotel. Všetci sa vystriedali na všetkých stanovištiach.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.