Jubilejná výstava rožňavského umelca – Rolanda Neupauera
Napísal(a) R. Šimko
Jubilejná výstava rožňavského umelca – Rolanda Neupauera sa uskutoční pri príležitosti jeho 40. narodenín v Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja. Vernisáž výstavy bude v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave dňa 6. februára 2020 o 16:00 hod., na ktorú vás týmto aj pozývame.
Roland Neupauer predstaví publiku výstavu pod názvom „Roland Neupauer 40“, ktorá bude pozostávať z viacerých cyklov jeho doterajšej tvorby. Aktívne sa začal venovať výtvarnému umeniu po strednej škole, čiže za posledných 20 rokov, a to aj napriek tomu, že sa od roku 2001 u neho začala prejavovať zákerná choroba. V dôsledku svojho hendikepu dochádza od roku 2010 v jeho tvorbe k úplnej zmene spojenej aj s novým spôsobom umeleckého vyjadrovania.
V galérii predstavia publikáciu o rožňavských študentoch v 19. storočí
Napísal(a) R.Š.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Rímskokatolíckou cirkvou, Biskupstvom Rožňava, vás dňa 4. februára 2020 o 16:00 hod. srdečne pozývajú do Galérie Baníckeho múzea na Námestí baníkov 25 v Rožňave, na prezentáciu publikácie „Študenti vyšších vzdelávacích inštitúcii v Rožňave. 1814 – 1852, Biskupský seminár a Filozofické lýceum“.
Publikácia je už 19. pokračovaním cyklu o histórii vyšších vzdelávacích ústavov v Uhorsku. Jej autorom je uznávaný maďarský historik a archivár Prof. Dr. habil. László Szögi, CSc., ktorý pôsobil ako riaditeľ Univerzitnej knižnice Eötvös Lóránd Tudományegytem v Budapešti. Autor sa vo svojej práci zameriava na všestrannú analýzu študentov seminára
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, predstaví v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave pútavú výstavu o kúpeľníctve v našom regióne s názvom „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“, ktorú múzeum prevzalo od kolegov z Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Vernisáž výstavy sa bude konať 13. februára 2020 o 15:30 hod.
Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera. Z kultúrnohistorického hľadiska prezentuje zrod jednotlivých kúpeľov, najznámejších kúpeľných lekárov a balneológov Gemera, popularitu jednotlivých miest a ich návštevnosť. Je venovaná kúpeľom a klimatickým zariadeniam, z ktorých väčšina dnes už neexistuje
Obce z regiónu Gemera, ktoré sa v minulom storočí stratili z mapy, nájdete na prednáške
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva na prednášku Mgr. Norberta Mogyorósiho s názvom Obce, ktoré zmizli z mapy.
Pracovník Baníckeho múzea, ktorý sa v minulosti touto málo známou témou odborne zaoberal predstaví záujemcom o najnovšiu históriu príklady obcí, ktoré v priebehu 20. storočia na Slovensku a v regióne Gemer z rôznych príčin zanikli a takto sa aj „stratili“ z máp. Dôvodom ich zániku bolo napríklad vysídlenie obyvateľov kvôli výstavbe vodných diel, ako aj ťažba nerastných surovín, vytvorenie vojenských výcvikových priestorov, prípadne aj ich zničenie počas vojenských konfliktov.
Prednáška sa uskutoční v utorok 28. januára 2020 so začiatkom o 15:30 hod. v Galérii Baníckeho múzea na Námestí baníkov 25.
O čom píše Zborník Gemersko-malohontského múzea v 15. ročníku
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia vydalo Gemersko-malohontské múzeum (ďalej GMM) v uplynulom roku 2019 už 15. ročník zborníka GEMER-MALOHONT, ktorý pravidelne vychádza od roku 2005. Publikácia prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Najnovší 15. ročník zborníka obsahuje 17 odborných príspevkov, rozdelených do celkov: archeológia, história a etnológia.
Odbor archeológia zastupuje príspevok archeológa GMM Alexandra Botoša zachytávajúci výsledky záchranného archeologického výskumu realizovaného počas
„Modernizujeme históriu“ – Staré dokumenty v nových regáloch knižnice
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja s finančnou podporou Fondu na podporu umenia zrealizovala projekt „Modernizujeme históriu“ na Úseku regionálnej literatúry a bibliografie.
Úsek bibliografie a regionálnej literatúry bol v knižnici vytvorený v roku 1963 ako jeden z prvých regionálnych oddelení v knižniciach na Slovensku. Knižnica v Rožňave sa počas svojho pôsobenia niekoľkokrát sťahovala. To sa tiež podpísalo pod veľmi zastaralý stav jednotlivých regálov. Bolo už nevyhnutné vynoviť a zatraktívniť interiér.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave podala žiadosť o poskytnutie financií na Fond na podporu umenia na zabezpečenie nových knižničných regálov.
Najväčšiu zbierku na svete predstavili v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Najfalošnejším zvieraťom je kôň. Zaživa sa tvári ako filozof: nad všetkým múdro kýva hlavou; po smrti sa pretvaruje, že je zajačia paštéta, a v skutočnosti sa už dávno stratil pod kapotou áut a odtiaľ, vo forme pokutových blokov, hýbe svetom. Pritom všetkom svoj kulminačný bod dosahuje vývojom, ale v opačnom poradí – kôň – koník – koníček: záľuba ľudskej duše. V tejto poslednej fáze poráža všednosť, zaháňa nudu a pomáha ťahať káru života.
Napríklad – zberateľstvo. Zbierať možno čokoľvek. Voľakedy v školskom veku bifľoši zbierali jednotky a nebifľoši po škole modriny. Dievčatá zbierali servítky, zápisy do pamätníčkov, chlapci zasa chrobáky či motýle a na tie motýle zasa dievčenské srdcia...
Skalisko na hôľnatom vrchole Volovca v novom roku privítalo 800 turistov
Napísal(a) Ing. Nataša Vjesztová
Rožňava 7.1.2020 – Prvá januárová sobota patrila turistom a priateľom prírody, ktorí sa už po 42. krát vydali na novoročný výstup na vrch Volovec (Skalisko). Organizátorom tohto tradičného a čím ďalej viac obľúbeného podujatia bol Klub slovenských turistov Rožňava, mesto Rožňava a obec Čučma. Pre turistov bola zabezpečená mimoriadna autobusová doprava, ktorú mohli využiť na prevoz z Rožňavy na začiatok trasy výstupu do obce Čučma a späť. Turisti mali opäť možnosť získať odznak a účastnícky list za poplatok 3,- eurá, ktorý zahŕňal aj prepravu. Niekoľko turistov si zvolilo vlastnú trasu smerom od Podsúľovej, Úhornianskeho sedla, alebo od obce Betliar. Obľúbenosť tohto výstupu potvrdzuje aj skutočnosť, že podľa odhadov organizačného výboru sa ho tentokrát zúčastnilo približne 800 ľudí.
Obdobie veselenia a hodovania, nazývané fašiangy, začalo v pondelok 7. januára 2020 po sviatku Troch kráľov a tento rok potrvá do polnoci 25. februára pred Popolcovou stredou. Dovtedy budú v našom regióne na programe fašiangové sprievody a hody, plesy, ale aj divadlá, koncerty či výstavy, na ktoré vás v mene organizátorov srdečne pozývame.
V znamení tradícií
Sériu fašiangových podujatí odštartuje v piatok 31. januára v Kokave nad Rimavicou Fašiangové podujatie v maskách určené pre deti.
Nový závesný systém v Baníckom múzeu lepšie ochráni výtvarné diela
Napísal(a) R. Šimko
Nový systém v roku 2019 v rámci projektu Radšej visieť než ležať! zakúpilo a inštalovalo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. „Banícke múzeum patrí medzi kultúrne inštitúcie nášho kraja, ktoré pravidelne pripravujú a realizujú kvalitné a inovatívne aktivity pre svojich návštevníkov. Dôkazom toho je aj sprístupnenie novej vonkajšej expozície Geologickej bádateľne, ktorú sme otvorili na konci minulého roka. Múzejnícka práca zahŕňa aj ochranu zbierkového fondu, a preto sa veľmi teším, že aj v tejto oblasti je múzeum aktívne. Verím, že nový systém inštalovaný v depozitári múzea pomôže zvýšiť ochranu predmetov kultúrneho dedičstva regiónu Gemer,“ uviedol predseda KSK Rastislav Trnka.
Viac...
Na vernisáži výstavy, ktorá sa konala v stredu 8. januára 2020 v Knižnici prof. Štefana Pasiara v Hnúšti, sme spoznali mená autorov víťazných fotografií z minuloročnej fotosúťaže Malohont mojimi očami. Výber súťažných fotografií si budete môcť pozrieť v knižnici až do konca apríla.
Do 7. ročníka fotosúťaže Malohont mojimi očami, ktorá prebiehala od 1. júla do 30. septembra 2019, sa zapojilo 20 fotografov z rôznych obcí a miest zahrnutých do Miestnej akčnej skupiny MALOHONT, ale aj z Rimavskej Soboty, Lučenca, Banskej Bystrice či Považskej Bystrice, a to vo veku od 17 do 51 rokov.
„Sme radi, že súťaž opäť oslovila amatérov aj profesionálov, a to aj napriek tomu, že sa v nej nesúťaží o hodnotné ceny.
V Kalendári osobností Gemera, ktorý je na stránke Maj Gemer, sa o. i. uvádza, že uplynulú nedeľu, teda 5. januára 2020, by sa bol dožil Janko Čajak 190 rokov. Pripomeňme si aj takto bližšie o tom, kto bol Janko Čajak a ako sa toto meno viaže s naším regiónom.
Nielen náš Kalendár, ale tiež Encyklopédia slovenských spisovateľov (1984) uvádza, že Čajakovci, to sú tri generácie slovenských spisovateľov, prechádzajúce rôznymi literárnymi obdobiami. Najstarším z nich bol štúrovský básnik Janko Čajak, ktorý začal publikovať v porevolučných rokoch a patril do druhého sledu romantických tvorcov. V nedeľu 5. januára uplynulo 190 rokov od jeho narodenia.
„Chcel by som vložiť vianočnú atmosféru do pohára a môcť z neho vyberať každý mesiac po troške.“
(H. Miller)
VIANOCE – slovo, ktoré pozná hádam každý človek. Patria k najkrajším sviatkom v roku. Na chvíľu spomalíme a aspoň na chvíľu sme si trocha bližší. Najväčšou radosťou je urobiť radosť tomu druhému. Ako to už býva v našej Základnej škole I. B. Zocha tradičným zvykom, aj tento rok sme pripravili Strieborné Vianoce, ktoré sa konali 20. 12. 2019 v budove MsDK v Revúcej.
Vráťme sa na predvianočnú kapustnicu do Čierneho Potoka
Napísal(a) J. Pupala
Takmer do roka a do dňa si občania Čierneho Potoka, vďaka miestnej organizácii záhradkárov, pochutili na vlaňajšej predvianočnej kapustnici z vlastných produktov – “z vlastného dvora“. V sobotu dňa 17.12.2019 pre niektoré členky miestnej organizácie záhradkárov sa skoré ráno začalo prípravou potrebných surovín k vareniu kapustnice, ktorú pripravili takmer po roku (prvý raz záhradkári túto akciu pripravili 15.12.2018). Kapustnicu pripravili takmer výlučne z produktov z vlastných záhradiek svojich členiek, až na koreniny. Okrem varenia bolo treba predvianočne vyzdobiť sálu kultúrneho domu a, samozrejme, vyzdobiť vianočný stromček a prestrieť stoly. Krátko popoludní začali prichádzať vyhladnutí Čiernopotočania, ale aj rodáci z blízkeho a vzdialenejšieho okolia (dokonca až z Rakúska).
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.