Alebo ako nekúpiť miesto mliečneho jahniatka iba predraženú starú baraninu Slovensko bolo v minulosti považované za malú ovčiarsku veľmoc, keď priemerné stavy oviec vysoko prekračovali ešte začiatkom deväťdesiatych rokov hranicu 0,5 milióna kusov. Po prechodnom období stagnácie a úpadku slovenského ovčiarstva sa dnes tieto čísla začínajú opäť dvíhať. Produkty z ovčieho mlieka a mäsa sú základom tradičnej slovenskej gastronómie a chov oviec má aj svoje
Sedem hriechov civilizácie – premietanie dokumentárneho filmu a diskusia s autormi v Rožňave
Napísal(a) A. K.
Kino Apollo, ktoré premieta v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, okrem svojho obvyklého programu prináša aj výnimočné projekcie. Jednou z nich je premietanie dokumentárneho filmu Sedem hriechov civilizácie za účasti jeho autorov Ľubomíra Viludu a Ivana Kršiaka, ktoré sa uskutoční v kine Apollo v piatok 7. apríla 2017 od 18.00. Príležitosť zhliadnuť tento film v Rožňave je jedinečná, pretože dokument dokončený v roku 2016 zatiaľ putuje po svete a zbiera ocenenia na festivaloch.
S príchodom jari sa plní aj kalendár podujatí v našom regióne
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováPre lepšie spoznávanie vtákov Gemerskej pahorkatiny máte možnosť využiť pripravené prednášky
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 12. a 19. apríla 2017 uskutočnia prednášky, ktoré sú súčasťou výstavy Vtáky Gemerskej pahorkatiny. Výstava je výsledkom desaťročného terénneho výskumu a predstavuje vtáctvo tohto územia. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň aj hlavným partnerom výstavy.
Zlatý odznak SFZ si prevzal aj bývalý aktívny futbalista a funkcionár Ondrej Mladší z Revúckej Lehoty
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
V hoteli Senec dňa 31. marca 2017 rokovali delegáti najvyššieho orgánu Slovenského futbalového zväzu. Po otvorení, schválení programu a voľbe funkcionárov konferencie boli Zlatým odznakom SFZ ocenení: Peter Dubovský (in memoriam), Miroslav Král, Jozef Kšiňan, Juraj Obložinský, Ladislav Petráš, Juraj Pilát a na Gemeri náš dobre známy Ondrej Mladší. Na ocenenie bol navrhnutý VsFZ, za dlhoročnú činnosť vo futbale a pri príležitosti jeho životného jubilea – 80 rokov.
MFK Rožňava v IV. lige na jar bez obdržaného gólu, Vlachovo po rokoch opustilo I. futbalovú triedu
Napísal(a) MG od
Na hornom Gemeri sa 2. apríla 2017 rozbehla aj futbalová súťaž - I. trieda majstrovstiev okresu. K štvrtoligistom Rožňavy a Krásnohorského Podhradia, z ktorých pomerne veľmi sľubne začali Rožňavčania, sa pridali aj V. ligové družstvá dospelých z nášho okresu, a to MFK Dobšiná a FK Gemerská Hôrka. Najmä rožňavskí futbalisti si v tohtoročných prvých troch majstrovských zápasoch počínali naozaj dobre. Trom svojim súperom vsietili 15 gólov a neinkasovali ani jeden.
Deti v ŠKD pri ZŠ I. B. Zocha privítali jar
Napísal(a) Mgr. Ľ. Klimentová
Štebotajúce vtáčiky a slnečné lúče, ktoré už zavčas rána pohládzajú detské líčka, nás motivovali k tvoreniu. Kúsok jari sme si vyrobili aj my s deťmi a vyzdobili sme tak chodbu v našej škole. Deti vedia, že nie všetko patrí do smetného koša. Odpadovému materiálu, ako starým krabiciam, papierovým rolkám alebo starým novinám vdychujeme druhý život. Deti sú vedené k ochrane prírody a k recyklácii. Samy často prídu s nápadom, čo všetko by sa dalo ešte vyrobiť.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Zabíjačka (9)
Napísal(a) Zuzana Široká
Novembrové víchrice niesli na svojich krídlach arómu bukového dymu, sviežosť kyslej kapusty, pokušenia maďarskej csípos papriky a prísľuby cesnakového všeholieku. Vo veľkých kotloch na zadných dvoroch to syčalo a bublalo, zo škár drevených udiarní sa linula vôňa slaninky, pánty na pôjdoch sa prehýbali pod ťarchou čerstvých klobások a údených rebierok. Bol čas zabíjačiek, čas všeobecnej štedrosti a veselosti.
Sošku Goskara na krajskej súťažnej prehliadke CINEAMA 2017 v Rožňave má záujem získať 31 amatérskych snímok
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) spolu s filmovým klubom Gemerfilm organizuje už 21. ročník krajského kola celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2017. Uskutoční sa v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) v sobotu 8. apríla 2017 od 10.00. História súťaže vyhlásenej Národným osvetovým centrom však trvá 25 rokov. Súťaž pozostáva z časti prezentačnej a vzdelávacej. Prezentačnú časť tvoria projekcie súťažných aj nesúťažných filmov
Viac...
Pre našich spolužiakov pripravili „Knižnú obývačku“
Napísal(a) Monika Podolinská
Ľudia čítajú knihy odpradávna. Niektorí viac, iní menej. Niektorí majú radi romány o láske, iní historické či cestopisné. Niektorí nemajú prístup ku knihám, iní nevedia ani len čítať. Knihy rozvíjajú fantáziu, tvorivosť, sú v nich ukryté staré pravdy, možno tajomstvá vekov. „Povedz mi, akú knihu čítaš, a ja ti poviem, kto si,“ už dnes asi stopercentne neplatí, ale niečo na tom bude.
51. ročník celoštátnej súťaže žiakov stredných škôl v spracovaní informácií na počítači v znamení Košíc a Rožňavy
Napísal(a) MG od
Obchodná akadémia v Rožňave zorganizovala 22. a 23. marca 2017 už 51. ročník celoštátnej súťaže žiakov stredných škôl v spracovaní informácií na počítači. Uverejnil to portál VUCKE:sk. Súťaž bola organizovaná pod garanciou Štátneho inštitútu odborného vzdelávania v Bratislave a v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom a mestom Rožňava. Na súťaži sa zúčastnilo 70 študentov z celého Slovenska. Porovnávali svoje zručnosti v spracovaní informácií na počítači v 10-minútovom odpise textu
Výsledky dvadsiateho ročníka súťažnej prehliadky detských divadelných súborov v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
V stredu 22. marca sa opäť rozozvučal revúcky Kultúrny dom detským džavotom. Gemersko-malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja zorganizovalo v tento deň v poradí už dvadsiaty ročník súťažnej prehliadky detských divadelných súborov. V roku 2017 sa jej zúčastnili štyri kolektívy z okresov Rimavská Sobota a Revúca. V súťaži sa umiestnili nasledovne:
V týchto dňoch vyšla ďalšia, už ôsma básnická zbierka ratkovského rodáka, teraz už dlhoročného Košičana Miroslava Ďurindu. Pod názvom Na linke s múzou ju vydalo vydavateľstvo Multiprint v Košiciach. Obsahuje vyše 50 lyricko-reflexívnych básní, citlivých veršov s trochu zahalenou atmosférou hľadania akejsi neznámej cesty, vnímanej v symbióze prírodných dejov a vnútorného sveta. Verše sú plné hlbokých myšlienok a emócií, plné symbolov, obrazov a metafor, kde sa v plynutí času
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.