Partizán Jozef Tóth položil život v SNP za našu slobodu
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Patril k tým, čo statočne a do konca svojho života bojovali za našu slobodu. Narodil sa 11. júla 1919 v Nadabule. Keď mal necelých osem rokov, zomrel mu otec. Preto sa o neho a jeho šesť súrodencov starala jeho matka – vdova. Do ľudovej školy chodil v Rudnej. Učil sa dobre a zaujímal sa o ďalšie štúdium na meštianskej škole v Rožňave.
Učiaca sa škola v Roku čitateľskej gramotnosti
Napísal(a) Mgr. Alica Kočišová, Mgr. Jaroslava Koňuchová
Na ceste za poznaním v dobe zaplavenej novými poznatkami a informáciami je dôležité, ako si s nimi žiak dokáže poradiť a využiť ich. Škola má pomôcť žiakovi, aby bol na to pripravený, preto je dôležité, v akej kvalite sa u žiaka rozvíja schopnosť pracovať s textom a spracovať informácie z textu. Prostredníctvom tejto schopnosti
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Krtkovia hrajú hokej (7)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Môj brat Miro si tiež písal pamäti zo študentských čias v Spišskej Novej Vsi. Na hokej a jeden zaujímavý turnaj si spomína takto: V zime populárny hokej vyburcoval študentov – hokejistov k založeniu družstva, ktoré prihlásili aj do hokejovej súťaže. Veľký školský dvor za budovou školy bol z jednej strany ohraničený prízemnou budovou
Sekretariát obfz oznamuje dočasne nefunkčný email Nový email .
Zo zasadnutia ŠTK dňa 14.9.2016:
I. trieda: Vlachovo - Dlhá Ves 1:3, Rožň. Bystré - Rudná 3:1, Kružná - Honce 4:2, Jablonov n/T - Vyšná Slaná 0:2, Betliar - Bohúňovo 3:0, Krh. Dlhá Lúka - Hrhov 6:1
Medailón osobností Gemera - nové podujatie v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) Dana LackováDeň finančnej gramotnosti v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Andrea TokárováUmenie paličkovania predstavia v Rožňave nadšenci z rôznych miest Maďarska, Poľska a Slovenska
Napísal(a) Bc. Valéria Munková
Stalo sa už v našom regióne tradíciou, že jeden jesenný víkend je venovaný krásnej ručnej práci - paličkovanej čipke. Nebude to inak ani v tomto roku, kedy Gemerské osvetové stredisko v Rožňave organizuje IX. ročník medzinárodného workshopu paličkovanej čipky pod názvom „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“, ktorý sa uskutoční
Pomalé umieranie historických regiónov...
Napísal(a) Ľudovít Ján Šomšák
Medzi kontraproduktívne zmeny v štáte a spoločnosti po roku 1989 patrí aj nové územnosprávne členenie Slovenska. Tento necitlivý zásah do historickej identity regiónov, ergo aj Gemera a Malohontu, ich odsúdil na pomalé umieranie. Súčasná podoba územnosprávneho členenie nesie všetky znaky svojvôle, krátkozrakosti ba aj skupinových,
V septembri opäť ožijú chrámy a historické pamiatky Gotickej cesty programom ARS ANTIQUA EUROPAE IN VIA GOTHICA
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
V septembri opäť ožijú chrámy a historické pamiatky Gotickej cesty, aby naplnili hudbou a spevom všetkých divákov a poslucháčov, ktorým učarila stará hudba. Pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave už 15. ročník Medzinárodnej prehliadky
"U nás taká obyčaj" s Gemerskou hostinou a folklórnym súborom Borostyán z Drnavy a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča
Napísal(a) D. Lacková
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave Vás opäť pozýva do Domu tradičnej kultúry Gemera na stretnutie s folklórom pri pokračovaní cyklu „U nás taká obyčaj“.
„V stredu 21. septembra so začiatkom o 18.00 hodine uvádzame Gemerskú hostinu s folklórnym súborom Borostyán z Drnavy a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča. Gemerčania sa vždy radi
Viac...
V Gemerskej Polome ukončili stavbu kanalizácie a čistiarne odpadových vôd
Napísal(a) D. Červenáková
Dňa 10. septembra 2016 sa uskutočnilo odovzdanie novovybudovanej kanalizácie a ČOV v obci Gemerská Poloma, na ktorom si slávnostne odovzdali symbolický kľúč od diela Ing. Miroslav Michalka – starosta obce a pán Martin Scherer, zástupca Švajčiarskej konfederácie a vedúci Kancelárie Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.
Výstava fotografií v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave pod názvom „65 rokov čítate s nami“
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva pri príležitosti 65. výročia vzniku Okresnej knižnice v Rožňave do svojich priestorov - Lipová ul. č. 3 na výstavu fotografií o knižnici
Bojová ukážka dobýjania obrannej línie z čias SNP medzi obcami Rimavské Zalužany a Rimavská Baňa zaujala súčasníkov
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Medzi obcami Rimavské Zalužany a Rimavská Baňa na „kóte“ Hrb v Mikroregióne Rimava a Rimavica, MAS Malohont sa dňa 10.9.2016 od 13.00 hodine uskutočnila bojová ukážka dobýjania obrannej línie SNP z dní 19.- 21 októbra 1944. Podujatie prebiehalo pod záštitou starostky obce Rimavská Baňa pani Mgr. Eleny Polóniovej
Dobšinčanom uleteli futbalové tri body v Turni nad Bodvou spred nosa
Napísal(a) MG od
Veľmi teplé až horúce počasie trvajúce v septembrových dňoch bolo najväčším nepriateľom futbalových mužstiev aj na hornom Gemeri. Najmä tých, ktorí sa rozhodli majstrovské zápasy odohrať tesne pred, alebo po obedňajších hodinách. Okrem nich sme zaznamenali niekoľko prekvapujúcich výsledkov. Medzi ne sme zaradili remizu
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.