Fašiangové zvyky z Rožňavského Bystrého v rámci projektu „U nás taká obyčaj...“ oživili Bystränky
Napísal(a) Mária Ferenczová
Fašiangové zvyky z Rožňavského Bystrého v rámci projektu „U nás taká obyčaj...“ priniesla do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave folklórna skupina Bystränky. V stredu 31. januára 2018 sa opäť zišli priaznivci tradičnej ľudovej kultúry, aby si oživili spomienky na mladé roky a tí mladší sa zoznámili s ďalšími ľudovými zvykmi, ktoré sa v Gemeri dodržiavali. „Počas fašiangov sa v Rožňavskom Bystrom konali aj páračky a to bola príležitosť na stretnutia počas dlhých zimných večerov a pre mládež aj na zábavu,“ uviedla pani Zuzana Tomková, nositeľka tradícií z Rožňavského Bystrého.
Páranie peria dnes už nie je bežná záležitosť ani v dedinách. To aké perie sa pára, do čoho sa používa i iné zaujímavosti o páračkách i mužských prácach v zimnom období sa prítomní od nej
Čo si môžu vo februári 2018 návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pozrieť
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Počas februára 2018 si návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu pozrieť výstavy – „Barnabás Holló (1865 – 1917). Sochár z Gemera-Malohontu“, „Žijem na strome a je mi dobre“, „Dieťa a jeho svet“, v rámci ktorých sú pripravené rôzne sprievodné hravé aktivity. Predmetom mesiaca február bude potápačský oblek československej produkcie z roku 1952, ktorý je súčasťou bohatej a unikátnej zbierky potápačskej techniky a výstroje. Dnešné deti si len ťažko vedia predstaviť ako sa v minulosti vychovávali deti, čo nosili oblečené a s akými hračkami sa hrali. Obdobie narodenia, krstu, predškolský a školský vek, detský odev, nábytok a v neposlednom rade aj hračky a hry
Piesne pani Márie Brdárskej - Janoške aj v relácii Zem spieva mali ozdravujúce účinky
Napísal(a) Ondrej Doboš
Obľúbený televízny folklórny program Zem spieva, ktorý mal vlani na RTVS úspešnú 1. sériu, pokračuje na Jednotke každú sobotu aj v roku 2018 druhou sériou. Pre našich Gemerských folkloristov je potešiteľné, že medzi účastníkmi jej 3. časti na obrazovkách televízorov predstavili aj našu najúspešnejšiu folkloristku z Rejdovej, pani Máriu Brdársku - Janošku. Pani Brdárska sa v priamom prenose priznala k svojmu veku, keď na otázku moderátorov odkedy spieva, povedala, že už 80 rokov od narodenia. Mladým komentátorom povedala, že jej k životu pomáha pitie zdravej studenej vody z prameňa, ktorý je v rejdovskom chotári dokonca označený ako Prameň pani Brdárskej. Je pekne upravený a môže byť príkladom udržiavania takýchto prameňov zdravej pitnej vody aj iným na širokom okolí.
Predmet mesiaca február: Unikátny potápačský oblek MICHELIN – FATRA
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Predmetom mesiaca február v GMM v Rimavskej Sobote je suchý potápačský oblek československej produkcie od výrobcu FATRA Napajedla (dnes Česká republika), pochádzajúci z roku 1952. Jeho súčasťou je tiež kukla. Farba obleku je maskáčovej štvorkombinácie: zelená, svetlokávová, sivá a hnedá. Vo viacerých smeroch ide o unikátny zbierkový predmet. Je to jeden z dvoch zachovalých oblekov tohto typu používaných už v roku 1954 pri speleopotápačskom prieskume Ing. Viliamom Rozložníkom v Slovenskom krase. Tieto vodotesné obleky, s označením MICHELIN, boli začiatkom 50. rokov 20. storočia pre potreby ženistov Československej ľudovej armády vyrobené z materiálu získaného priamo od významnej francúzskej gumárenskej firmy MICHELIN.
O dôležitosti svetla pri fotografovaní a jeho bohatých možnostiach s Dušanom Petrom
Napísal(a) TIC
Nejde to vždy a nejde to ľahko. Na tvorivú prácu musí vzniknúť ideálne rozpoloženie ducha a mysle...
Všetci poznáme zázračnú moc fotografie. Zachytí neopakovateľný okamih, ktorý nevybledne a poteší aj po mnohých rokoch. O význame svetla v živote človeka niet pochýb. Prirodzené denné svetlo sa vo večerných aj nočných hodinách a počas chladných dní dopĺňa tým umelým. O dôležitosti svetla pri fotografovaní a jeho bohatých možnostiach som sa opýtala Dušana Petra, mladého amatérskeho fotografa, narodeného i žijúceho v Revúcej.
Kto alebo čo Ťa priviedlo k fotografovaniu?
Pozývame vás do Revúcej na prednášku o ľudovom kožušníctve spojenú s výstavou
Napísal(a) L.O.K
Z Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sme obdržali zaujímavý i podnetný text. Hneď v úvode sa pýtajú: "Máte radi folklór a radi by ste sa v tejto oblasti vzdelali? Pozývame Vás na prednášku o ľudovom kožušníctve spojenú s výstavou s názvom ŠUP HO S KOŽUCHOM CEZ PLECIA S HRAŠKOU! Výstava prezentuje 8 mesačný výskum spracovávania kože a kožušinových výrobkov v obci Muránska Zdychava. Do problematiky vás uvedie Mgr. Petra “Hraška” Oravcová, etnologička, kurátorka, muzeologička."
Mladí umelci výtvarných odborov ZUŠ novohradského a gemersko-malohontského regiónu vystavujú v Revúcej
Napísal(a) MG od
Jedenásty ročník výstavy výtvarných prác mladých umelcov výtvarných odborov ZUŠ novohradského a gemersko-malohontského regiónu pomenovanej ako Paleta mladých výtvarníkov, začínal slávnostnou vernisážou 19.1.2018 o 13.00 v dôstojných podkrovných priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Organizátorom Palety je tohto roku Súkromná základná umelecká škola Artiana Revúca. Na výstave je prezentovaných 117 výtvarných prác žiakov zo ZUŠ Tisovec, Veľký Krtíš, Hnúšťa, Rimavská Sobota, Poltár, Balog nad Ipľom, Fiľakovo, Revúca, ďalej z CZUŠ a SZUŠ Lučenec, a SZUŠ Revúca. Spomedzi nich porota ocenila 23 žiakov.
Medzinárodná tvorivá komunita Rovás (eNRA) vystavuje tento rok v Rožňave už po piatykrát
Napísal(a) Ágnes Kovács
Toto tvorivé zoskupenie, ktoré vzniklo v roku 2012 pod záštitou združenia Rovás so sídlom v Košiciach, prináša každý rok diela veľmi rôznorodého štýlu a techniky, s rozmanitou tematikou, pričom výstavy predsa len zosúlaďuje rovnaká vlnová dĺžka a potreba spolupatričnosti. Materiál výstav eNRA sa zväčša rodí počas medzinárodných letných táborov. Tento rok, keďže sa jedná o veľkú jubilejnú výstavu k 5. ročníku, budú návštevníci mať možnosť popri domácich autoroch z eNRA, ako sú akademický maliar Otto Szabó alebo grafik Zoltán Zeman, vidieť aj ďalšie samostatné výstavy popredných autorov, ako sú József Szurcsik (akademický maliar, laureát Munkácsyho ceny), István Orosz (umelecký grafik, nositeľ Kossuthovej ceny), Márton Barabás (akademický maliar, laureát Munkácsyho ceny), Attila Dienes (umelecký sochár, laureát Munkácsyho ceny), Tamás Gaál (umelecký sochár, laureát Munkácsyho ceny), László Nemes (akademický maliar) a grafička Vica Juhász.
Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov je názov novej knihy Alexandra Botoša
Napísal(a) AB
V stredu 31. januára 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia knihy „Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov“, ktorej autorom je archeológ múzea PhDr. Alexander Botoš. Kniha s názvom Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov z pera Alexandra Botoša, na 132 stranách, približuje čitateľovi praveké, protohistorické, včasnostredoveké, stredoveké a novoveké osídlenie mesta Rimavská Sobota. Čitateľ sa v prezentovanej knihe môže okrem iného dočítať o významnom osídlení mesta v neskorej a mladšej dobe bronzovej, počas ktorého môžeme územie súčasného mesta označiť za významné hospodárske a obchodné centrum pilinskej a kyjatickej kultúry. Z tohto obdobia je z územia mesta Rimavská Sobota známych niekoľko sídlisk (osád), štyri bronzové poklady a žiarové pohrebisko pilinskej a kyjatickej kultúry.
V programe U nás taká obyčaj... uvedú Bistränskia páraški
Napísal(a) MF
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj v novom roku pokračuje v projekte „U nás taká obyčaj...“, ktorý je zameraný na prezentáciu tradičnej kultúry horného Gemera. Prvý folklórny večer v tomto roku bude patriť zvykom a obvyklým činnostiam počas fašiangového obdobia. Aj keď sa v našom regióne nezachovala tradícia bujarých zábav a sprievodov, na dedinách sa v tomto čase konali svadby, zabíjačky, hostiny, zábavy s muzikou, priadky či páračky, kde sa mládež stretávala aj so zámerom zabaviť sa. „V stredu 31. januára 2018 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uvidíme v podaní folklórnej skupiny Bystränky čo sa všetko odohrávalo v minulosti na fašiangových páračkách v Rožňavskom Bystrom.
Viac...
Na sklonku roku 2017 vyšla nová monografia pod názvom Ratková v dejinách a jej dávni obyvatelia. Jej obsah, ako už napovedá názov, je venovaný dejinám obce Ratková (okres Revúca). Autori, Miroslav Ďurinda a Marta Mikitová, sa tentokrát, v nadväznosti na ich predchádzajúcu publikáciu Ratková v historických a archívnych retrospektívach (2015), venujú najmä najstarším a starším obyvateľom Ratkovej. Cez pohľad do zachovaných historických zápisov a listín (takmer všetky sú v publikácii zdokumentované na obrázkoch) sa sústredili na mená konkrétnych osôb, ktoré sú v nich zaznačené.
Dovoľte mi, aby som vám predstavila – JULKU, MARIENKU, VLAĎKU a MILKU
Napísal(a) D. Červenáková
S P E V nie je len o mechanickom vydávaní zvuku pomocou hlasiviek – je to hra emócii a tvorivosti, ide z nášho vnútra, ktoré spájame s vonkajším prostredím. Už Aristoteles tvrdil, že po hudobnom zážitku prichádza psychické uvoľnenie. Bájny spevák Orfeus zasa vedel svojím spevom a hrou na lýre nielen upokojiť zvieratá, ale aj rozplakať ľudí. Pytagoras v 6. storočí p. n. l. liečil žiakov hrou na lutnu. Už v minulosti mnohí vedeli, že spev a hudba majú čarovnú moc. Vedia to aj naše „Polomky“ z Gemerskej Polomy, ktoré svoje prvé vystúpenie venovali hosťom a deťom na akcii v našej obecnej knižnici, ktorá bola venovaná oslave knihy. Dovoľte mi, aby som vám predstavila – JULKU, MARIENKU, VLAĎKU a MILKU.
Deviateho januára tohto roku by sa bol dožil náš známy folklorista a zberateľ ľudových piesní na celom Gemeri Ondrej Herich 84 rokov. Pochádzal z baníckej obce Sirk, nachádzajúcej sa neďaleko Revúcej, kde v roku 2006 zomrel a kde je aj pochovaný. Počas svojho života ostal verný rodnému kraju a odvďačil sa mu aj niekoľkými knihami, ktoré prezentujú celú jeho snahu zachovať to najcennejšie, čo zostalo medzi ľudom - ľudové piesne a zvyky nachádzajúce sa ešte aj podnes v tomto regióne. Známa je najmä kniha napísaná v sirkovskom nárečí Šva sä stálo, ši sä nestálo... Ondrej Herich ju napísal spoločne s Ing. Jánom Dachom z Mokrej Lúky. Ten ju obohatil niekoľkými poviedkami zapísanými v mokrolúckom nárečí. Obidve nárečia boli pomerne dosť rozšírené a donedávna aj najpoužívanejšie z gemerských nárečí. Dnes sú takéto texty vzácnosťou aj pre iných Gemerčanov.
Naši susedia z Malohontu nám poskytli prehľad aktivít na mesiac január 2018
Napísal(a) Kristína Furmanová
JANUÁR: Fašiangy prichádzajú
Sviatkom Troch kráľov začínajú 6. januára obľúbené Fašiangy. Ich úvod sa bude niesť v znamení plesov a zábav. Čas zvykov a tradícií nastane koncom mesiaca, no vrcholiť bude až v posledných dňoch tohto obdobia - vo februári. Dovtedy sa na území nášho regiónu a jeho okolí budú konať rôzne podujatia, na ktoré Vás v mene organizátorov srdečne pozývame.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).