Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava mal v roku 2017 spolu 64 zásahov
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM ) eviduje k 31. 12. 2017 spolu 64 zásahov, z toho 42 požiarov, technických zásahov 20 a iných technických zásahov 2. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava. Technických zásahov – technických pomocí - vykonaných v rámci mesta, bez vyzvania KR HaZZ bolo 15.
Programová ponuka Gemersko-malohontského múzea na január 2018
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Počas januára 2018 si návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu pozrieť výstavy: „Malenkij robot“ (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov., Barnabás Holló (1865 – 1917). Sochár z Gemera-Malohontu, Žijem na strome a je mi dobre, Dieťa a jeho svet.
Aj Gemer sa môže popýšiť prvým novorodencom, ktorý sa narodil v prvých hodinách nového roku 2018. Je ním dievčatko, ktorému rodičia dali meno Zoe. Zhodou okolností miestom jeho narodenia sa stalo nové pôrodnícke oddelenie rožňavskej nemocnice, ktoré dali do prevádzky iba vlani 6. decembra. Ako nám oznámil hovorca Siete zdravia Tomáš Kráľ, dievčatko prišlo na svet 2. januára
Blíživ sä - Šäs radošči veselošči... Na ďedžinách to bú aj šäs zakáläšok. Edná ťetka aj vešer pred zakáläškó tašli do chliavšoka ešče poškrobkač svinku. Husi a kaški zatvorili. Neporädnia kuri, šva sä usadžili na starú jablon, nahnali do kurína a nezabudli psa spuščič z reťazi, ebi stráživ dvar pred kmínmi, šva sä v noci túläli po ďedžine a kradli šitko, šva jim prišlo pod ruki.
Drumble z hradov Širkovce – Kapla a Hodejov ako predmet mesiaca január 2018
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v rámci „Predmetu mesiaca január“ predstaví drumble z obdobia 15. – 16. storočia, objavené počas archeologických výskumov na hrade Širkovce - Kapla a Hodejov. Vystavené budú v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 2. do 31. januára 2018.
Betlehemské svetlo z Baziliky Narodenia Pána sa dostalo aj na Gemer
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi miliónmi ľudí. Napĺňa tak svoje poslanie byť symbolom jednoty nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc. Chceme spolu s ním odovzdať porozumenie do sŕdc v našom okolí. Prijmime ho a šírme jeho plamienok ďalej, aby sme pomohli rozžiariť a spojiť celé Slovensko.
Vianočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
V mesiaci december sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnili tvorivé dielne s tematikou prípravy na najkrajšie sviatky roka – Vianoce. Deti pod vedením múzejného pedagóga Gabrielly Badin a lektorky Ingrid Liptákovej si mohli pripraviť svoje vianočné ozdoby, ktoré si samé navrhli a vyrobili. Pri výrobe vianočných ozdôb sme sa s nimi pozhovárali o význame Vianoc, o rôznorodosti ozdôb, ktoré sa dostávajú nielen na vianočný stromček, ale s ktorými vyzdobíme aj vianočný stôl, okná alebo iné časti bytu.
Dobré meno gemerského folklóru široko-ďaleko rozchýri nové cédečko s názvom „Viaš ti milí“
Napísal(a) Barbora Vrabcová
Revúcke Mestské kultúrne stredisko v dňoch 17. - 18. 11. 2017 stíchlo a akoby ustrnulo v čase. Na chodbách by ste boli počuli aj špendlík spadnúť, zdalo sa, že v budove nie je ani živá duša. A predsa v divadelnej sále vládol čulý ruch, naplnený očakávaním, trošku napätím a aj nadšením. Folkloristi, a bolo ich nemálo, sa mimo sály pohybovali po špičkách, aby nerušili tých, ktorí už v sále pracovali, hrali, spievali a tvorili nové krásne dielo, s ktorým veríme, že sa budeme môcť chváliť nielen v Revúcej a okolí, ale rozchýri dobré meno gemerského folklóru široko-ďaleko.
Dom tradičnej kultúry Gemera v Rožňave rozvoniaval škoricou a vanilkou, ozývali sa v ňom koledy a vianočné piesne
Napísal(a) M. Ferenczová
V stredu 13. decembra v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave rozvoniavala škorica a vanilka, ozývali sa koledy a vianočné piesne v podaní folklórnych kolektívov z horného Gemera. Organizátor Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo pre svojich priaznivcov stretnutie s vianočnými tradíciami z Gemera v rámci projektu U nás taká obyčaj..., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Šva sä stálo ši sä nestálo v Mokrej Lúke?
Napísal(a) Štefánia Dachová
Ak by ni, stálo se aj po trečí ráz. V sobotu 16.12.2017 zmo mali bosorácky jermok. A bulo zas výborne. Nechýbeli bosorky, hoščä, domácí i cezpoľní. Stánkári núkali zo svojich dielní len to najlepšia – perníky, kolášiky, vianočnia výzdoby, šperky, klbásky, medžík, sviašky, hlavnice, koreniny,... ojojoj, bulo si zo šoho vyberač. Koj nám šicom zahrali v bruchu cigáni, tak zmo se šicia nachovali – kapustnicou, gemerskyma gulkamí, belušamí, klbáskamí, pankúškamí, buchtamí a ostatnyma dobrotamí. Samozrejme podával se i tradičný pudžing.
Viac...
Nová prezentácia poľnej šachtovej pece
Napísal(a) PhDr. Ing. Jaroslava Neubauerová, PhD.
V katastri obce Gemerský Sad, časť Nováčany, okres Rožňava, sa v roku 1982 archeológom podarilo lokalizovať presnú polohu zaniknutej stredovekej osady Somkút. Archeologickou činnosťou odkryli poľné šachtové pece, ktorých vnútorný priestor mal hruškovitý tvar a bol veľmi kvalitne vymazaný so žiaruvzdornou hlinou. Predpokladá sa vzhľadom na veľkosť a na prostredie kde boli nájdené, že mali svoju úlohu vo výrobnom procese. Charakteristickými nálezmi vo výplni spodnej časti objektu boli hlinené dýzne, ktoré slúžili k vháňaniu vzduchu do pecí.
Folklórne Vianoce 2017 pohladili duše a rozohriali srdiečka divákov v Revúcej
Napísal(a) A. Kvetková
Milovníci folklóru a folklórnych tradícií si určite prišli na svoje v stredu 13. decembra 2017 na vianočnom vystúpení folklórneho súboru Lykovec a Lykovček v Revúcej. Na pódiu MsDK sa vystriedali všetky generácie súboristov, počnúc škôlkarmi až po seniorov, aby vo vyše hodinovom pásme hovoreného slova, spevu a tanca priblížili divákom typické a možno už aj zabudnuté zvyky a tradície nášho regiónu, spojené so sviatkami radosti a hojnosti.
Spomienky posledného rožňavského Žida Tibora Ehrenfelda spojené s premietaním filmu Obchod na korze
Napísal(a) A. Kleinová
Nedávno vydalo Gemerské osvetové stredisko (GOS) publikáciu „Az utolsó túlélő” (Posledný pozostalý), ktorá obsahuje spomienky posledného rožňavského Žida Tibora Ehrenfelda. Poukazuje na ľudský osud, ktorý nesie v sebe všetky krutosti 40-tych rokov 20. storočia. Zároveň dokumentuje, ako sa život rodiny pána Ehrenfelda pod vplyvom mocenskej politiky daného obdobia zmenil, a ako medzitým stále sa stupňujúce napätie narušilo atmosféru pokojného mestečka. „Naozaj sa cítim byť šťasná, že som mohla poznať takého výnimočného človeka, ako je Tibor Ehrenfeld,
Decembrovým medailónom predstavia osobnosť Gemera - fotografa, filmára, dokumentaristu Petra Pobočeka
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v poslednom tohtoročnom medailóne 15. decembra 2017 o 17-tej hodine predstaví osobnosť Gemera - fotografa, filmára, dokumentaristu Petra Pobočeka. Amatérsky filmár, ktorý pochádza a žije v Revúcej, kde s filmovou tvorbou začínal v 70-tych rokoch vo filmovom klube Revúčan a patrí k zakladajúcim členom filmového klubu Gemerfilm v Rožňave.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).