Vianočné pastorále 2016 v Cirkevnom zbore ECAV v Čiernej Lehote
Napísal(a) M. Terrai
Vianočné pastorále 2016 sa uskutočnili dňa 10.12.2016 v Cirkevnom zbore ECAV v Čiernej Lehote. Organizátori Obec Čierna Lehota, CZ ECAV Čierna Lehota a Mikroregión Štítnická dolina. Vystúpili FSk Lehoťanka, Spevokol Rochovce, Spevokol Ochtiná, ZPOZ Slavošovce, Radostná zvesť, Cirkevný spevokol Slavošovce. Krásne oslavné piesne na chválu Pána Boha.
Čím sa vyznačovalo Živé múzeum V. – košikárstvo v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) Gabriella Badin
Počas mesiacov október a november sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave konal V. ročník múzejno-pedagogického programu Živé múzeum. Naším predsavzatím je postupne každým rokom predstaviť záujemcom významné tradičné remeslá regiónu Gemer. Po úspešne zrealizovaných interaktívnych ukážkach počas minulých rokov (kroje, hrnčiarstvo, modrotlač a pastierske umenie na Gemeri) sme sa tento rok zamerali na košikárstvo.
Keď folklór ožije, ani jedno oko nezostane suché
Napísal(a) Jana Dorčáková
Keď FOLKLÓR ožije a ani jedno oko nezostane suché... Poznáte ten pocit? My sme ho zažili v čarovný večer na Luciu 13.12.2016, keď sa zaplnilo každučké miestečko v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Už pri vchode nás vítali krojované devy nielen krásnym úsmevom a slovom, ale sladučkým medovníčkom mäkkučkým ako duša. HUDBIČKA zahriala svoje nástroje a po úvodnom slove tetky
Vydarený 36. ročník regionálnej prehliadky speváckych zborov dospelých Daxnerov Tisovec
Napísal(a) Elvira Povinszká
V podvečer 9. decembra 2016 Gemersko-malohontské osvetové stredisko a Mesto Tisovec usporiadali 36. ročník regionálnej prehliadky speváckych zborov dospelých Daxnerov Tisovec. Podujatie bolo zrealizované v duchu 160. výročia narodenia významnej osobnosti kultúrno-spoločenského života regióna Dr. Samuela Daxnera. Pri tejto príležitosti bola odhalená jeho busta,
Mikuláš, Santa či Dedo Mráz - každý z nich prichádza pred Vianocami
Napísal(a) Ing. Darina Figúrová
Mikuláš, Santa či Dedo Mráz - každý z nich prichádza pred Vianocami a prináša deťom darčeky a radosť dospelým. Tých najmenších treba občas posmeliť, že ujo Mikuláš je dobrý ujo a netreba sa ho báť, no a tí väčší sa tešia na svoju nádielku sladkostí. V Čiernej Lehote už štvrtý rok Mikuláš rozsvietil 6. 12. 2016 stromček pred kultúrnym domom.
U nás taká obyčaj... Oplecko, kamža a čepec
Napísal(a) Mária Ferenczová
V pondelok 19. decembra 2016 o 17.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave bude slávnostne otvorená výstava fotografií ľudového odevu z horného Gemera s názvom „Oplecko, kamža a čepec“.
Na výstave "MALIAR JÚLIUS SÁNDY" uvidia návštevníci v Rimavskej Sobote vzácnu kolekciu jeho diel
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote je miestom vernisáže výstavy MALIAR JÚLIUS SÁNDY (1827 - 1894), ktorá sa uskutoční vo štvrtok 15. decembra o 15.00 hodine. Výstava je sprístupnená v slovenskom i maďarskom jazyku. Maliar a grafik Július Sándy (1827 Tállya - 1894 Budapešt) už ako mladý začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847-1848
Šva sä stálo v Mokréj Lúke? Po zotmení sa nad Mokrou Lúkou rozjasnilo nebo ohňostrojom
Napísal(a) Andrea Houšková
Zlietli sa tam bosorky z každého konca - na jarmok. Hostili, núkali domácimi koláčmi, kapustnicou i pudingom. Bo Mokrene sú pudžingére. Vyšvácali hostí metlami po riti a nahnali ich o jedenástej do kultúry... Tam vám bola zábava! Najprv Lykovec z Revúcej sa na javisku zvŕtal, potom hrala muzika Miška Šimka a spievali chlapi z Húžvy.
Jedenásti revúcki fotografi vystavujú svoje najnovšie práce
Napísal(a) Martina Urbanová
V piatok 9. decembra 2016 o 17:00 hod. sa vo výstavnej sále revúckeho MsDK uskutočnila vernisáž výstavy Revúcka fotografia. Svoje rôznorodé fotografie vystavili jedenásti revúcki fotografi - Beata BELÁKOVÁ, Lýdia BODNÁROVÁ, Milan BUKÓCI, Maroš DETKO, Alena GERŠICOVÁ, Monika HALÁKOVÁ, Miqo CASH, Dušan PETRO, Peter POBOČEK, Viktor POBOČEK a Ján POLIAK.
Výstava fotografií FOTOROMA z Gemera si našla miesto v Oslo, v Bratislave a teraz aj v Muránskej Dlhej Lúke
Napísal(a) Monika Podolinská
Projekt FOTOROMA - Zvyšovanie povedomia o kultúrnej rozmanitosti Rómov a budovanie interkultúrneho dialógu prostredníctvom fotografie sa už pomaly, ale isto dostáva do povedomia ľudí. Tu, v najbližšom okolí, odkiaľ pochádzajú amatérski fotografi, aj v okolí Trnavy, lebo odtiaľ sú tí profesionálni. Od 17. novembra 2016 aj v Osle, kde bola práve v ten deň otvorená výstava tých istých fotografií,
Viac...
V Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa opäť tancovalo
Napísal(a) M. Ferenczová
Druhé Podoby tanca zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave 3. decembra 2016 so zameraním na tance stredného Gemera. V sobotu popoludní sa priestory Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave zaplnili folkloristami z rôznych kútov Gemera, aby si v rámci stretnutia vymenili skúsenosti a v neposlednom rade získali nové informácie pre svoju ďalšiu činnosť.
Učitelia dejepisu sa stretli vo vynovených priestoroch Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
V posledný novembrový deň sa vo vynovených priestoroch Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo zasadnutie okresnej predmetovej komisie učiteľov dejepisu. Stretnutie učiteľov vyučujúcich dejepis v základných školách bolo tentokrát zamerané na baníctvo, ktoré bolo v minulosti rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života v našom meste.
Predmetom mesiaca december v Gemersko-malohontskom múzeu je súbor hlinených tabačníc
Napísal(a) PhDr. Oľga Bodorová, Mgr. Ľudmila Pulišová
Počas decembra si budú môcť návštevníci pozrieť ďalší zaujímavý predmet z bohatých zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Predmetom mesiaca december je súbor hlinených tabačníc, pochádzajúcich zo západnej oblasti hrnčiarskej produkcie regiónu Gemer–Malohont, nachádzajúceho sa v údolí riek Suchá, Rimava a Blh.
V Rožňave oficiálne otvorili výstavu akademického maliara Rolanda Neupauera pod názvom Internácia
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 25. novembra 2016 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo oficiálne otvorenie výstavy akademického maliara Rolanda Neupauera pod názvom Internácia. Roland Neupauer žije a tvorí v Krásnohorskom Podhradí. Je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, odbor maľba, ateliér profesora J. Bergera. V súčasnosti sa venuje vlastnej voľnej tvorbe,
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).