Výstava fotografií v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave pod názvom „65 rokov čítate s nami“
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva pri príležitosti 65. výročia vzniku Okresnej knižnice v Rožňave do svojich priestorov - Lipová ul. č. 3 na výstavu fotografií o knižnici
Podoby tanca vo Vlachove zaujali skúsenejších folkloristov i začiatočníkov
Napísal(a) Mária Ferenczová
Aj napriek poslednej možnosti užiť si prázdninový víkend, sa naozaj v hojnom počte vo vlachovskom kultúrnom dome stretli vedúci, choreografi i členovia folklórnych kolektívov z okresu Rožňava. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s obcou Vlachovo a OZ Stromíš
Medzinárodný divadelný festival "DVAJA" v Mestskom divadle ACTORES v Rožňave
Napísal(a) Actores
V Mestskom divadle ACTORES v Rožňave sa v dňoch od 17. septembra do 20. septembra 2016 uskutoční Medzinárodný divadelný festival "DVAJA". Milovníkom divadelného umenia sa predstavia herci z Divadla Stoka z Bratislavy, Pécsi Harnadik Szinhász z Maďarska, Divadla Kontra zo Spišskej Novej Vsi, Divadla LAFAYETTE z Poľska
Nôty Gemera a Malohontu je názov súťaže hudobného folklóru, ktorá sa uskutoční v Dome kultúry v Jelšave
Napísal(a) mg
Od pani Stanislavy Zvarovej z Gemersko - malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote prišla k nám informácia o regionálnej súťaži hudobného folklóru okresov Rimavská Sobota a Revúca, pod názvom Nôty Gemera a Malohontu. Súťaž sa uskutoční 10. septembra 2016 od 17:00 v Dome kultúry v Jelšave. Ako nám pani Zvarová
Gemerský folklórny festival v Rejdovej je najväčším podujatím v regióne, kde sa prezentuje tradičná ľudová kultúra
Napísal(a) Dana Lacková
„Už po 43-krát sme sa stretli v rázovitej Rejdovej na Gemerskom folklórnom festivale, najväčšom podujatí v regióne, kde sa prezentuje tradičná ľudová kultúra - dedičstvo našich predkov vo všetkých formách a podobách. Festival je známy svojou atmosférou, prostredím, pohostinnosťou, pestrým a bohatým programom nielen za
Obec Klenovec bola sídlom tvorivých dielní Muzičky a Malí tanečníci
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Obec Klenovec bola v čase od 16. – 23.7.2016 sídlom tvorivých dielní Muzičky a Malí tanečníci. Projekty Muzičky – tvorivé hudobné dielne detských ľudových hudieb a Malí tanečníci – tvorivé dielne pre tanečníkov z detských folklórnych súborov realizovali Občianske združenie RODON Klenovec, s odborným garantom Národným osvetovým
Mokrolúckym nárečím: Pán doktor, ši poznáťe mojho Milánka, bars je chorí treba gu nemu prič
Napísal(a) Ondrej Herich, Ján Dacho
Bašík Andro mali už došč rokó, adaj okolo 50, koj se druhí raz oženili a po roku se jim narodžil chlapec. Malia ďeči ocoréjú raz-dva a hnedž zhánej doktora. V ďedžine doktor nebúl, len v Revúci a chlapca bulo treba ratovač. Ešče šeščia aš f ťia šesi už zavedli počtári do ďeďžini telefón a dali ho do kršmi.
V kršme bulo
Výtvarný tábor prispel k zmysluplnému využitiu umeleckého potenciálu u nadaných detí
Napísal(a) Gabriella Badin
Základná umelecká škola v Rožňave, pod vedením Mgr. Barbory Krajčiovej, a Súkromná základná umelecká škola Rosnička Červený Kláštor, pod vedením Mgr. Lenky Orolínovej, zorganizovali v uplynulých dňoch v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave Výtvarný tábor pre mladé talenty - „budúcich umelcov“. Tábor prebiehal v duchu
RÓMSKE ČARDÁŠE z lokalít Krásnohorského Podhradia, Rožňavy, Kunovej Teplice a Slavca čoskoro na DVD!
Napísal(a) Tímea Jakabová
Minuloročné aktivity našej GOS-ky, zamerané na výskum gemerských rómskych čardášov, dostali v týchto dňoch konečnú podobu formou digitalizácie rómskych tancov. V budove rožňavskej radnice sa dňa 24.8.2016 zišli tanečníci Anita Kovács, Erik Brusznyai a Barbara Gyenes i choreograf Attila Oláh, aby na základe výpovede
Podoby tanca s odborníkom na gemerský folklór Ladislavom Bačinským
Napísal(a) Dana Lacková
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v tomto roku pripravuje v oblasti folklóru aj ďalšie formy pre skvalitnenie interpretačnej úrovne folklórnych kolektívov. Najbližšie edukačné podujatie sa uskutoční 3. septembra 2016 v Kultúrnom dome vo Vlachove so začiatkom o 14.00 pod názvom Podoby tanca. Ide o metodické stretnutie s odborníkom
Viac...
Predmet mesiaca september - Hlinená fajka z Rimavskej Soboty
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Počas archeologického výskumu Hlavného námestia v Rimavskej Sobote, v rokoch 1993 – 1997 bolo objavených mnoho významných archeologických nálezov. Objavená bola aj pozoruhodná kolekcia 8 hlinených fajok, medzi ktorými má osobité postavenie prezentovaná hlinená dvojdielna fajka. Výnimočnosť fajky spočíva vtom,
Z rožňavskej konferencie o najnovších poznatkoch z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste, II. ročník
Napísal(a) JUDr. Ľudovít Ján Šomšák
Konferenciu organizovalo OZ Gotická cesta so sídlom v Rožňave s finančnou podporou MK SR v dňoch 11.8. až 13.8.2016. Priestory veľkej sály Radnice mesta Rožňava boli dôstojným prostredím na prezentáciu najnovších poznatkov z výskumov stredovekých pamiatok, prípadne novších interpretácií doteraz známych historických
Prírodná galéria - Tunel pod Homôlkou - skrášlená dielami mladých umelcov
Napísal(a) Elena Kaciánová
Na začiatku prázdnin okolie Tunela pod Homôlkou v Slavošovciach ožilo čulých ruchom. Mladí rezbári tam chceli ukázať svoje umenie. Malebnú prírodu okolo tunela prišli skrášliť svojimi umeleckými dielami. Oživili postavičky z rozprávok Pavla Emanuela Dobšinského. Vytvorili Dobšinského rozprávkareň - štvorsúsošie
Život slovenského sedliaka na Dolnej zemi na výstave obrazov Kovačickej dvojky v Rožňave
Napísal(a) Petronela Bodnárová, Gabriella Badin
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea a v spolupráci s Galériou insitného umenia v Kovačici sa vo štvrtok 4.8.2016 konala vernisáž výstavy Život slovenského sedliaka na Dolnej zemi. Početných prítomných privítal riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Pavol Lackanič. Slovo odovzdal múzejnej pedagogičke Gabrielle Badin,
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-