Pripravujeme na uverejnenie Gemerskú detektívku, ktorú napísala Zuzana Široká
Napísal(a) Zuzana Široká
Už o niekoľko dní na našej stránke začneme uverejňovať desať prípadov tety Gitky, ktoré autorka Zuzana Široká nazvala spoločným názvom Gemerská detektívka. Verím, že našich návštevníkov zaujme a bude patriť medzi ich obľúbené. Nakoniec, prečo by sme aj my na Gemeri nemali mať detektíva v ženskom prevedení, ako majú iné národy? Na úvod čítania vám priblížim začiatok detektívky:
Fašiangové obdobie, ktoré potrvá do konca februára, pokračuje v regióne Malohont a jeho okolí sprievodmi v maskách, plesmi, divadelnými predstaveniami, koncertom, zimnými turistickými prechodmi aj filmovým festivalom.
Fašiangové sprievody a karneval
Prvý februárový piatok (03.02.) bude patriť Karnevalu na ľade v Hnúšti, ktorého súčasťou budú súťaže, hudba aj občerstvenie a najkrajšie masky budú ocenené.
Nová akvizícia diel maliara Júliusa Sándyho v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V januári tohto roka (2017) sa zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote rozrástol o nové prírastky z oblasti výtvarného umenia. Kolekciu diel z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 - 1894) sa podarilo získať vďaka príbuzným autora z Budapešti, s ktorými múzeum nadviazalo spoluprácu ešte v roku 2012 počas prípravy výstavy sochára Istvána Ferenczyho, s ktorým bol Sándy v príbuzenskom vzťahu.
Toto sú chvíle, na ktoré sa človek teší a na ktoré sa nezabúda
Napísal(a) Bc. Janka Dorčáková
V čase zábav a plesov sme sa v sobotu 28.1.2017 stretli po roku opäť v MsKS v Revúcej na tradičnej zábave „KATOLÍCKA VESELICA“. V novom šate, pribudli nové tváre s novou skvelou hudobnou produkciou skupiny Experience a hlavne chuť príjemne vyplniť chvíle tejto noci. Po slávnostnom uvítaní dekanom Pavlom Bodnárom sa zábava rozbehla v plnom prúde. Hádam každému sa rozprúdila krv v žilách, utužili sme priateľstvá trvajúce roky a objavili nové,
Prečo s deťmi hovorím nárečím a nehanbím sa za to
Napísal(a) Zuzana Široká
V našej časti Gemera ď, ť, ň, ľ nepoznáme. Zato však vieme, čo sú mókušky, zimórie, grúle a bvab. Aj moje deti tieto slová poznajú a používajú. Rovnako ako Gsäls, Gelbrieb a Weckle. Doma hovoríme nárečím. Vlastne dvomi. V pohode.
Šaliansky Maťko Jozefa Cígera Hronského v Rožňave už po dvadsiaty štvrtýkrát
Napísal(a) ZM
Rožňava – 27.1.2017 - „Bola raz jedna malebná krajina - Slovensko sa zvala. V nej malé mestečko Šaľa. A tá Šaľa Šalianskeho Maťka Jozefa Cígera Hronského mala. Skvosty našich starých otcov, materí, aby sa zas utvrdila láska k vlasti, domovine, k tomu peknému, čo v nás tleje, až neraz sa duša v rozprávke rozochveje..," - MUDr. Svetozár Hikkel. Keď sa v mestečku Šaľa v roku 1991 zrodila iniciatíva zorganizovať súťaž v prednese slovenských povestí,
Sirkovskym nárečím: Bašík Bahil a černokňažník
Napísal(a) Ondrej Herich, Ing. Ján Dacho
V dávnich šäsoch aj f Sirku luďe šakovak žili. Kus horši buli ťí mäné majetní. Ťí mali, šva dákí majetok, kone a voli trímali, buli sä lepší.A ťíto pomáhali ťím šva nemali zápräh aj tak jim dovezli z hvari drevo na kúrenia v zime.
Nemusíte cestovať do Bratislavy - ILUSTRÁTORSKÝ OLYMP príde do Rožňavy
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Putovná výstava laureátov najvyšších ocenení Bienále ilustrácií Bratislava (Grand Prix BIB a Zlaté jablko) sa predstaví v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja od 6. februára do 2. marca 2017 pod názvom ILUSTRÁTORSKÝ OLYMP – Nositelia najvyšších ocenení Bienále ilustrácií Bratislava v polstoročnej retrospektíve.
Predmet mesiaca február v Gemersko-malohontskom múzeu – Sup bielohlavý (Gyps fulvus)
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote predstaví verejnosti ďalší zaujímavý predmet zo svojich bohatých zbierok. Tentoraz z prírodovedného fondu - dermoplastický preparát supa bielohlavého (Gyps fulvus), ktorý bude v múzeu vystavený od 1. do 28. februára 2017.
Dermoplastický preparát supa bielohlavého pochádza pravdepodobne ešte zo zbierok Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote,
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvoria putovnú archeologickú výstavu Hrady v Gemeri a Malohonte
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Výstavnú sezónu 2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorí putovná archeologická výstava Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pod názvom „Hrady v Gemeri – Malohonte“. Návštevníci ju budú mať možnosť vzhliadnuť v termíne od 2.2.2017 do 23.3.2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Vernisáž výstavy sa uskutoční 2.2.2017 o 16.30 hod. Hrady a hradné ruiny dodnes priťahujú pozornosť širokej verejnosti.
Viac...
Sirkovskym nárečím: Basa na drvaťe
Napísal(a) Ondrej Herich, Ing. Ján Dacho
Aj takvato dašva sa nám prihodžilo, koj zmo buli hrač na edné zábave f "Tatralane". Ludží bulo ako maku. Kto bi si bú nahav ujdž takú príležitošč zabavič sä a zatancovač si pri Gusťíkové muzike. Nálada bula víborná. Nadránom už luďe nevládali tancovač, len spiavali a pošúvali "halgatóvi". Už aj Pišta báči, náš basista, mav toho došč pod šäpkó. Isťe aj preto sä dav nakrätnúč na to, ebi sä z basó postaviv do vozíka z velkima kolesami, šva ženi nosili stravu do fabriki.
Príjemné prostredie knižnice – príjemné aj štúdium v nej
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prešla vo svojej histórii rôznymi zmenami. 65 rokov existencie kultúrno-vzdelávacej organizácie v spoločnosti je určitým významným medzníkom.
„Počas svojho pôsobenia sa niekoľkokrát sťahovala a menila svoje sídla,“ rozhovorila sa terajšia riaditeľka knižnice
V sobotu 14.januára 2017 sa v priestoroch Mestského domu kultúry v Revúcej konal Gemerský ples. Toto už tradičné spoločenské podujatie sa teraz nieslo v duchu 50. výročia družobných vzťahov s mestom Litovel. Svedčila o tom nielen prítomnosť vzácnych hostí z Čiech, ale aj výzdoba priestorov vo farbách erbov oboch miest.
Na prvú návštevu v jubilejnom družobnom roku pricestovali starosta mesta Litovel Zdeněk Potužák s manželkou a zástupcovia mesta.
SNM–Múzeum rusínskej kultúry v Prešove v spolupráci so Slovensko-ruskou spoločnosťou, klubom Arbat v Prešove a Občianskym združením Prešovský klub vojenskej histórie Dukla pripravili výstavu s názvom Od Stalingradu po Berlín. Otvorenie výstavy sa uskutoční dňa 17. januára 2017 o 16:00 h v priestoroch múzea na Masarykovej ulici č. 20, Prešov.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).