Predmetom mesiaca december v Gemersko-malohontskom múzeu je súbor hlinených tabačníc
Napísal(a) PhDr. Oľga Bodorová, Mgr. Ľudmila Pulišová
Počas decembra si budú môcť návštevníci pozrieť ďalší zaujímavý predmet z bohatých zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Predmetom mesiaca december je súbor hlinených tabačníc, pochádzajúcich zo západnej oblasti hrnčiarskej produkcie regiónu Gemer–Malohont, nachádzajúceho sa v údolí riek Suchá, Rimava a Blh.
V Rožňave oficiálne otvorili výstavu akademického maliara Rolanda Neupauera pod názvom Internácia
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 25. novembra 2016 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo oficiálne otvorenie výstavy akademického maliara Rolanda Neupauera pod názvom Internácia. Roland Neupauer žije a tvorí v Krásnohorskom Podhradí. Je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, odbor maľba, ateliér profesora J. Bergera. V súčasnosti sa venuje vlastnej voľnej tvorbe,
Vedecká konferencia venovaná kultúrnemu dedičstvu Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovaniu bola v Jelšave
Napísal(a) teraz.sk
Vedecká konferencia venovaná kultúrnemu dedičstvu Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovaniu, o ktorej sme Vás v uplynulých dňoch informovali, sa uskutočnila 2. decembru 2016 v Osvetovom centre vyšehradskej kultúry v Jelšave. Konferencie sa zúčastnili odborníci z rôznych vedeckých oblastí, majúce regionálny, ale i celoslovenský význam. Konferencia mala tri tematické okruhy:
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie, téma vedeckej konferencie v Jelšave
Napísal(a) Andrej Štafura
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie je názov pravidelne sa konajúcej vedeckej konferencie, ktorá sa uskutoční už po štvrtýkrát, a to dňa 2. decembra 2016 v Osvetovom centre vyšehradskej kultúry v Jelšave. Konferenciu na strednom Gemeri organizuje pravidelne Ústav hudobnej vedy, Ústav slovenskej literatúry SAV v spolupráci
Koncom septembra 2016 zavítal do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave mladý človek - Gábor, ktorý sa vrátil domov po siedmich rokoch cestovania po svete. Cieľom jeho návštevy bolo priblížiť verejnosti svoj životný príbeh prostredníctvom prednášky a prezentácie fotografií – život, na ktorý sa odhodlal po úspešne zahájenej kariéry architekta v Prahe.
Digitálne kino Apollo zriadené v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) zavŕšilo rok svojej existencie. Za obdobie od otvorenia si stihlo získať pravidelných a verných divákov, ktorým ponúklo vo svojom programe takmer stovku filmov všetkých žánrov. Do ďalšieho roka vstupuje s ambíciou získať nových priaznivcov prostredníctvom večerných premietaní pre verejnosť.
Nová výstava Akadémie Rovás z Košíc v Rožňave pod názvom „eNRA 2016"
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 22.11.2016 uskutočnila vernisáž novej výstavy Akadémie Rovás z Košíc pod názvom „eNRA 2016 v Rožňave”. V rámci samotnej výstavy sa prezentuje 28 umelcov, z ktorých sa na vernisáži osobne zúčastnili šiesti: József Borisza Borsó (maliar), Astrida Kiss (maliar), Oszkár Kovács (fotograf), András Koren (fotograf), Viktória Mucza (maliarka) a akademický maliar Otto Szabó,
Podoby tanca, metodické stretnutie spojené so školou gemerských ľudových tancov v Rožňave
Napísal(a) M.F.
V sobotu 3. decembra 2016 sa v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave opäť stretnú vedúci, choreografi a členovia folklórnych kolektívov z okresu, aby si vymenili skúsenosti a získali nové poznatky. Podoby tanca budú viesť odborní lektori: Mgr. Ján Lipták, Ing. Marianna Poprocká, Ing. Alena Ďurkovičová. „Podujatie začíname v odpoludňajších hodinách
Zaoberali sa využitím interpretácie výtvarného diela v edukačných procesoch
Napísal(a) Gabriella Badin
Metodický deň pre pedagógov v Galérii Baníckeho múzea. Súčasné umenie je plné abstraktného videnia sveta a je jeho tvorivým a kreatívnym zobrazením, ktoré je pre dnešnú mládež na prvý pohľad ťažko interpretovateľné. V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa po úspešnom galerijno-pedagogickom programe pre študentov gymnázia
Galaprogram venovaný 45. výročiu vzniku Folklórneho súboru VEPOR v Klenovci
Napísal(a) Mgr. Ingrid Šulková
Ako sme vás prostredníctvom pozvánok na podujatia informovali, v minulých dňoch 11.- 12. novembra 2016 obec Klenovec žila len a len folklórom. Členovia Folklórneho súboru VEPOR, Občianskeho združenia RODON a Miestneho odboru Matice slovenskej v Klenovci zorganizovali slávnostný galaprogram venovaný 45. výročiu vzniku Folklórneho súboru VEPOR.
Viac...
Deti zo škôlky v Gemerskej Polome privítali na besede v knižnici Mikuláša
Napísal(a) Deti zo škôlky
Osemnásteho novembra 2016 sme mali v knižnici v Gemerskej Polome Mikulášsku besedu. Nie je to tak jednoduché pripraviť takúto besedu. Niekoľko týždňov vopred sme tvrdo nacvičovali. Najprv sme pripravili texty, ktoré sme našli v knihách z našej knižnice. Upravili sme ich, aby sa nám ľahšie recitovali, k nim sme vybrali
V SNM začína prvé z piatich sprievodných podujatí k výstave Civilizované bývanie pre každého
Napísal(a) D. Brisudová
Slovenské národné múzeum pozýva na prvé z piatich sprievodných podujatí k výstave Civilizované bývanie pre každého venovanej Janovi Vaněkovi (1891 - 1962). Úvod je venovaný téme Ako sa zbiera nábytok. Návštevníci sa stretnú s Mgr. Jindřichom Chatrným z Múzea města Brna, autorom výstavy, dňa 23. 11. 2016 o 17.00.
To, že Ján Brocko je gemerský básnik, ktorý sa zapísal zlatými písmenami aj do histórie Povstania, je pomaly známe i našej mladšej generácii Tohto roku pribudla na jeho rodnom dome v Revúcej pamätná tabuľa ako vďaka jeho rodákov predovšetkým za jeho básnickú tvorbu. Postupne spoznávame jeho básne i život,
V Klenovci otvorili výstavu fotografií z tohtoročnej súťaže Malohont mojimi očami
Napísal(a) malohont.sk
V stredu 16. novembra bola v priestoroch Kultúrneho domu v Klenovci otvorená výstava fotografií z tohtoročnej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá bola spojená aj s vyhodnotením a ocenením autorov víťazných fotografií. Píše sa o tom na portáli malohont.sk. Keďže sme o tejto súťaži informovali aj návštevníkov našej stránky, uverejňujeme o nej záverečné riadky.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-