Putovná výstava o predčasne narodených deťoch pod názvom „Narodil sa bojovník!“
Napísal(a) Tatiana Bachňaková
Pôrodná hmotnosť menšia „ako vrecko múky“, napriek tomu sa rodičia tešia z každého malého pokroku.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho
kraja a Občianske združenie Malíček pozývajú širokú verejnosť na putovnú výstavu o predčasne narodených deťoch pod názvom „Narodil sa bojovník!“ do priestorov knižnice
v termíne od 6. – 31. marca 2017.
Gemerské grúne na workshope predstavia pestrosť a význam včelárstva i ovocinárstva v našom regióne
Napísal(a) Jaroslav Hric
Farmička.sk a Gemerské grúne, o. z. vás srdečne pozývajú na skvelé včelárske a ovocinárske workshopy so skúsenými lektormi. Naše občianske združenie aj pomocou kurzov a školení približuje ľuďom významné dedičstvo nášho regiónu, kde včelárstvo i ovocinárstvo bolo pevnou súčasťou života ľudí v dedinách i mestách. Chceme formou atraktívnych workshopov predstaviť jednak pestrosť, ale aj význam včelárstva i ovocinárstva v našom regióne, inšpirovať ľudí a naučiť ich ako toto dedičstvo uchovať
Nový ďalekohľad v rožňavskej hvezdárni vítajú nadšenci astronómie
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
V pondelok 13. februára 2017 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutočnila astronomická prednáška. Príležitosťou na stretnutie priaznivcov astronómie bolo slávnostné odovzdanie nového astronomického ďalekohľadu, ktorý Gemerskému osvetovému stredisku (GOS) daroval Rotary klub Rožňava.
Hneď potom, ako ďalekohľad odovzdala riaditeľke GOS Helene Novotnej prezidentka Rotary klubu Miroslava Tomášiková, Celestron NexStar 8SE
Rožňavskou knižnicou bude znieť poézia, próza i vlastná tvorba v rámci 50. výročia Vansovej Lomničky
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Okresná organizácia Únie žien Slovenska Rožňava v spolupráci s Gemerskou knižnicou Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja a Mesto Rožňava organizujú 10. marca 2017 v priestoroch knižnice okresné kolo umeleckého prednesu poézie, prózy a vlastnej tvorby žien - 50. ročník Vansovej Lomnička.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Martin Benka (3)
Napísal(a) Zuzana Široká
September je čas lúskania fazule. Teta Gitka, pani Marika a Irenka spoza kostola si vyhrnuli rukávy na vlnených svetroch ležérne prehodených cez polyesterové šatové zástery, každá z nich si cez plece prehodila sieťové vrece plné fazuľových luskov a odvliekli ich k drevenej lavičke na podstienku domčeka tety Gitky. Obradne si posadali, vyslobodili z gumákov kŕčové žily, teta Marika ponalievala do plechových hrnčekov čerstvý burčiak a pustili sa do práce.
V GOS začínajú opäť s cyklom podujatí U nás taká obyčaj. Predstaví sa rezbár Pavol Ferdinandy a Folklórny súbor Dubina
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave začína opäť s cyklom podujatí U nás taká obyčaj, na ktorom sa budú v priebehu roka predstavovať rôzne folklórne kolektívy, jednotlivci, tradiční výrobcovia na vybrané témy v rámci kalendárnych a rodinných zvykov. V stredu 22. februára 2017 o 18.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera sa predstaví rezbár, výrobca rytmických hudobných nástrojov Pavel Ferdinandy z Revúcej a fašiangovú atmosféru počas večera doplní Folklórny súbor Dubina z Rožňavy.
Jubilejný ples Spoku Gemerčanov pod Vysokými Tatrami aj tentoraz v znamení udržiavania tradícií, zvykov a obyčají
Napísal(a) OV
Spolok Gemerčanov pod Vysokými Tatrami s cieľom priblížiť rodákom z Gemera a Malohontu tradície, zvyky a obyčaje zorganizoval v sobotu 11. februára 2017 jubilejný 15. ples Gemerčanov a priateľov Gemera. Ples sa konal v hoteli SATEL v Poprade. Gemerský folklór a tradície predstavili členovia folklórneho súboru STROMÍŠ z Vlachova a ľudová muzika Petra Gecelovského, heligonkári a sólisti folklórného súboru VEPOR z Klenovca.
(Vypravuje Ondrej Švický u Krajčíre) - Za prevratu richtáre obce väc šesu trávili na notárskom úrade, ako vo svojej dedine. Jä som búl v tich šäsoch ťaž richtárom. Istiaho šesu idem od notára domov. Na ceste zazrem calú kopu ženi stát pred obecním úradom. Spozoroval som, že se o dajakej zaujímavej veci rozprávejú. Dosvešovali si hlavami a rozmetávali rukami.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - 2. SOCIÁLNY PROBLÉM
Napísal(a) Zuzana Široká
Teta Gitka ho uvidela prvá. Práve v predzáhradke vešala bielizeň na šnúru natiahnutú medzi starou hruškou a dreveným stĺpikom plota, keď sa vyšuchtal spoza plechovej búdky na autobusovej zastávke. Rýchlo prevesila cez žinku sivé vlnené pančuchy, na palcoch a na ľavej päte poriadne zaplátané a nahla sa ponad drevné latky plota. Vyzeral hrozne. Celý bol akýsi pokrivený, zhrbený a zošúverený. Akoby ho trápila nielen reuma a zima, ale aj všetky problémy sveta.
Historická Rožňava na fotografiách neobyčajne zaujala jej súčasníkov
Napísal(a) Petronela Bodnárová
Vernisáž druhej tohtoročnej výstavy s názvom Historická Rožňava na fotografiách sa uskutočnila v utorok 7. februára 2017 vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Slávnostnú vernisáž otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič. Ing. František Kardoš, ako hlavný iniciátor myšlienky prípravy tejto výstavy, vo svojom príhovore ozrejmil prítomným dôvod vzniku tejto ojedinelej výstavy a zároveň poukázal na dôležitosť zachovávať pre budúce generácie spomienky na naše mesto.
Viac...
Einstein a relativita prostredníctvom prednášky i nového ďalekohľadu v Rožňave
Napísal(a) Anežka Kleinová
V pondelok 13. februára 2017 o 17.00 hodine sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutoční astronomické multimediálne podujatie pri príležitosti prezentácie nového astronomického ďalekohľadu zakúpeného pre rožňavskú hvezdáreň. V prvej časti je pre záujemcov o astronómiu, ale aj pre širokú verejnosť, pripravená pútavá prednáška s názvom Einstein a relativita a po jej skončení bude odprezentovaný nový prenosný astronomický ďalekohľad,
Z vernisáže výstavy Hrady v Gemeri - Malohonte
Napísal(a) Sylvia Holečková
Výstavnú sezónu 2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave začala výstava Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Hrady v Gemeri – Malohonte. Vernisáž výstavy sa uskutočnila 2. februára 2017 za prítomnosti primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu a kurátorov výstavy – PhDr. Alexandra Botoša a Mgr. Daniela Bešinu, ktorí účastníkom vernisáže porozprávali o tejto zaujímavej archeologickej výstave.
Akvizícia potápačskej zbierky Petra Ferdinandyho z Revúcej
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote získalo do svojho zbierkového fondu vďaka podpore Fondu na podporu umenia na rok 2016 unikátnu zbierku historickej potápačskej techniky od zberateľa, potápača, inštruktora potápania, ale i cestovateľa Petra Ferdinandyho (*1948) z Revúcej. Zbierka je svojím rozsahom a zameraním na Slovensku unikátna. Pozostáva z 504 ks najrozličnejších častí potápačského výstroja.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - 1. ANGLICKÉ KRIMI
Napísal(a) Zuzana Široká
Teta Gitka, oblečená v cudnej flanelovej nočnej košeli, ktorú si nedávno ušila z obliečky na perinu, s láskou načúvala šumeniu vody v splachovači novučičkej toalety. To vám je fajnová vecička, takto na jar, večer. Niežeby drevený domček diskrétne ukrytý za bazovým kríkom na konci dvora nemal svoje výhody, človek tam má stále čerstvý vzduch a výhľad na hviezdy, ale artritída je artritída.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).