V Honciach sa po tretí raz zišli rodáci a ich priatelia
Napísal(a) Mária Lukáčová
V duši kdesi každý z nás,
dedinku drahšiu nad ostatné nosí,
dvor, kde sa mihol jeho detstva čas,
tieň stromu v tráve plnej rosy.
Unikátna výstava historických fajok z hliny, dreva, morskej peny a z porcelánu
Napísal(a) Sylvia Holečková
Vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave je v týchto dňoch inštalovaná unikátna výstava Historické fajky. Prezentuje významnú, bohatú a rôznorodú kolekciu historických fajok z hliny, dreva, morskej peny a z porcelánu ako aj fajčiarskych potrieb zo 17. – 20. storočia, ktoré sú súčasťou zbierkového fondu Východoslovenského múzea v Košiciach.
Hudba je univerzálna reč ľudstva, ňou hovorí duša k duši
Napísal(a) Marta Mikitová
Tohto roku sa medzinárodná prehliadka historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste Ars Antiqua Europae In Via Gothica konala v dňoch 22. – 26. septembra 2016, a to už po pätnástykrát. Ako vždy doteraz, tak aj v tomto roku festival starostlivo pripravilo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu.
Rozmanitý svet húb - Modely Karla Voneša v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriela Kolesárová
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave si v týchto dňoch môžete pozrieť prezentačno – náučnú výstavu „Rozmanitý svet húb – modely Karla Voneša v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave“. V zbierkovom fonde múzea sa nachádza vyše 500 modelov plodníc húb, ktoré sa do neho dostali kúpou v rokoch 1976-80.
Pripravujú výstavu: Pohľad do minulosti krajčírstva
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Vernisáž výstavy „Pohľad do minulosti krajčírstva“ sa uskutoční 4. októbra 2016 o 15.00 hodine v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava prestaví dejiny krajčírstva v Rimavskej Sobote v období od vzniku krajčírskeho cechu pravdepodobne na prelome 16. a 17. storočia až do polovice 20. storočia.
Poklady gotiky zo Slovenska v Ríme - výber z kultúrneho dedičstva na prelome 15. a 16. storočia
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum v spolupráci s Generálnym sekretariátom Úradu prezidenta Talianskej republiky pripravilo jeden z najdôležitejších výstavných projektov, ktorými Slovensko, ako predsedajúca krajina Rady EU, prezentuje svoju kultúru a históriu. V sídle prezidenta Talianskej republiky, Palazzo del Quirinale v Ríme, vo štvrtok 29. septembra 2016 predstaví výber pokladov kultúrneho dedičstva z prelomu 15. a 16. storočia. Výstava má názov Poklady gotiky zo Slovenska.
Opäť slnečná Hubertova jazda pod Muráňom
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
V sobotu 24. septembra sa uskutočnil 17. ročník Jazdy sv. Huberta a 4. ročník jesenných slávností poľovníkov, rybárov a včelárov, ktoré zorganizovalo Mesto Revúca, MsKS v Revúcej, Lesy SR štátny podnik Banská Bystrica, Mestské lesy Revúca, Občianske združenie Príroda – láska moja a Obvodná poľovnícka komora v Revúcej.
Aj v knižnici je potrebné vedieť, ako sa správať
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pri príležitosti 65. výročia vzniku Okresnej knižnice v Rožňave a 20. výročia Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave sa v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja,
Pripravujú akcie pripomínajúce 100. výročie založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Predstavitelia popredných kultúrnych inštitúcií Českej a Slovenskej republiky sa 26.9.2016, pri príležitosti spoločného zasadnutia vlád Slovenskej a Českej republiky, stretli v Bratislave na pôde Slovenského národného múzea, aby podpísali Memorandum o spolupráci pri príprave akcií pripomínajúcich 100. výročie založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Pravá gemerská muzika, tanec a spev v podaní folklórneho súboru Borostyán z Drnavy a ĽH Ondreja Hlaváča
Napísal(a) Dana Lacková
V stredu večer, 21. septembra 2016, sa opäť stretli priaznivci folklóru v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, aby sa dozvedeli o rôznych príležitostiach na zábavy, ale aj o zvykoch a jedlách na gemerskej hostine v minulosti. V gemerských obciach, či už v slovenských, alebo maďarských sa práve v jesennom
Viac...
Stará Radnica v Rožňave bola miestom prehliadky kultúrnych aktivít seniorov horného Gemera
Napísal(a) Ján Klobušník
V priestoroch Starej Radnice v Rožňave 20. septembra 2016 dopoludnia sa uskutočnil 5. ročník prehliadky kultúrnych aktivít seniorov ZO JDS rožňavského okresu v roku 2016. Prehliadky sa zúčastnilo 11 kolektívov a to: Úsmev z KD Rožňava, GOČOVAN z Gočova, BUČINA z Pače, spevácka skupina z Hrhova,
Vojaci rožňavskej posádky mali Deň otvorených dverí
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Velenie útvarov práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, raketometného oddielu, posádky Rožňava pri príležitosti Dňa Ozbrojených síl SR pripravilo dňa 22.9.2016 v čase od 10.00 do 14.00 hodín v priestoroch kasární „Deň otvorených dverí“ pre žiakov škôl mesta Rožňava a jeho okolia. Na nástupisku boja pripravená bojová technika útvaru spolu s posádkami vojakov.
Matičný deň a Deň ľudových tradícií v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Tatiana Tomková
Miestny odbor Matice slovenskej a Obecný úrad Rožňavské Bystré zorganizovali v sobotu popoludní 17.9.2016 Matičný deň a Deň ľudových tradícií. Počasie nám neprialo a odrazilo sa to aj na počte zúčastnených ale ani to nás neodradilo od tejto skvelej myšlienky predstaviť si takouto formou žurnalistu, plodného básnika,
Pača - cieľová stanica celookresného stretnutia členov Matice slovenskej
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Telegraficky by sa dalo aspoň čiastočne dať na vedomie to, čo sa odohralo dňa 15. septembra 2016 v malebnej obci Pača, ktorá je rozložená v údolí Pačanského potoka pretekajúcemu obcou aj takto: - Pekné počasie. - Dobrá nálada. - Vynikajúci matičiari. - Nádherné miesto stretnutia. - Skvelá organizácia...
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).