Konferencia v Rožňave o najnovších poznatkoch z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste
Napísal(a) MG ODU našich susedov pripravili výstavu Vyšívané dekorácie
Napísal(a) Dagmar Brisudová
SNM – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove vás srdečne pozýva na slávnostnú vernisáž výstavy „Vyšívané dekorácie”, ktorá sa uskutoční dňa 21. 07. 2016 (štvrtok) o 15:30 hod. v sídelnej budove múzea na ul. Masarykovej č. 20 v Prešove. Na výstave návštevníci uvidia rôznofarebne vyšívané dekorácie na jute
„Konope, konope, zelené konope...“ výstava, ktorá predstaví proces spracovania rastlinných vlákien v minulosti
Napísal(a) Mgr. Ľudmila PulišováProjekt „Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave“ sa dostáva do svojej druhej fázy
Napísal(a) Jaroslava Neubauerová
Projekt „Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave“ sa v posledných dňoch dočkal finálnej fázy stavebných a rekonštrukčných prác – reštaurovania fasády, ktoré bolo realizované pod vedením certifikovaného reštaurátora, tieto práce boli nutne viazané na teplé jarné počasie. Ešte predtým sa historická budova
Drienčany s kultúrno-spoločenským podujatím - Dedina ožíva - už po trinásty raz
Napísal(a) J.Z.V Klenovci vás privítajú dva projekty pre talentované deti a mládež
Napísal(a) Stanislava ZvarováV Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnila vernisáž výstavy intermediálnej umelkyne Anny Daučíkovej
Napísal(a) Gabriella BadinObrazom: Vernisáž výstavy Rožňavské cechy v Jelšave
Napísal(a) Sylvia Holečková
Vo štvrtok 7. júla 2016 sa v priestoroch Mestského múzea v Jelšave uskutočnila vernisáž výstavy Baníckeho múzea v Rožňave s názvom Rožňavské cechy.
Výstava mala premiéru v roku 2010 v Rožňave, v Jelšave je inštalovaná jej siedma repríza. Prinášame Vám niekoľko fotozáberov z „cechovej“ atmosféry v Jelšave.
Našli sme v poštovej schránke: Knihám porozumieme lepšie, keď ich čítame srdcom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – správa po podujatí). Pod záštitou primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa vo štvrtok 12.5.2016 uskutočnilo pre deti základných škôl na Námestí baníkov v Rožňave hlasné čítanie rozprávkových kníh pod názvom „Nerušte ma, čítam“.
Na výstave v Bratislave stretnete panovníka neskorého stredoveku s názvom Cisár na štyroch trónoch
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Od 14. júla 2016 Slovenské národné múzeum v spolupráci s Českým centrom v Bratislave priblíži osobnosť najvýznamnejšieho európskeho panovníka neskorého stredoveku na výstave s názvom Cisár na štyroch trónoch. Životná púť Karola IV. v štrnástich obrazoch. Putovná výstava pri príležitosti osláv 700. výročia
Viac...
U nás taká obyčaj... s folklórnym súborom Gemer z Dobšinej
Napísal(a) M. Ferenczová
V stredu 20. júla 2016 o 19.00 hodine sa v rámci cyklu „U nás taká obyčaj...“ v Dome gemerskej kultúry v Rožňave predstaví folklórny súbor Gemer z Dobšinej. Studnicou námetov je pre tento kolektív neďaleká Rejdová, ale čerpá aj z ďalších častí Gemera či oblastí Slovenska. Účastníkom folklórneho večera ponúkne
V Sirku, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1421 sa uskutočnilo prvé riadne stretnutie rodákov. Myšlienka zorganizovať takéto stretnutie vznikla už minulý rok. Už vtedy sa na prvom neoficiálnom stretnutí zúčastnilo cca 25 rodákov. Prioritou organizátorov (G. Kederová a L.Čajko) na ďalšie obdobie
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-