Modrotlač predstavuje pre Slovensko kúsok krásnej tradície. Táto technika farbenia látok si získala srdcia žien po celom Slovensku už v 18. storočí. Na našom území sa v minulosti nachádzalo mnoho modrotlačiarskych dielní a výnimkou nebola ani oblasť Popradu. Modrotlač sa vyrábala v Poprade-Veľkej, Spišskej Sobote,
Pod hradom Krásna Hôrka odštartuje už jedenásty ročník Krásnohorských hradných hier
Napísal(a) Soňa Kostrábová
Na priestranstve pod hradom Krásna Hôrka odštartuje v sobotu 6. augusta 2016 už jedenásty ročník Krásnohorských hradných hier, ktoré sú zaradené medzi TOP podujatia programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita. Aj tento rok čaká návštevníkov od slávnostného otvorenia až do neskorého večera
Vychádzková palica Lajosa Kossutha je v GMM predmetom mesiaca august
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Z bohatého, takmer stotisícové zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote každoročne vyberáme 12 zaujímavých predmetov, ktoré postupne prezentujeme v stálej expozícii múzea. Za predmet mesiaca august bola vybraná vychádzková palica, patriaca maďarskému právnikovi a
Pozvanie na 43. Gemerský folklórny festival do Rejdovej
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a obec Rejdová vás srdečne pozývajú v dňoch 19. a 20. augusta „na Rejdovú 2016“ - 43. Gemerský folklórny festival.
„Pre návštevníkov nášho najväčšieho folklórneho podujatia sme pripravili
Vôňu sena a melódie gemerských trávnic priviezol súbor Gemer z Dobšinej na dvor Domu gemerskej kultúry
Napísal(a) Dana Lacková
Vôňa sena a melódie gemerských trávnic sa vznášali večer, 20.7.2016 ponad dvor Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Diváci sa spolu s členmi folklórneho súboru Gemer z Dobšinej preniesli na horské gemerské lúky a zaspomínali na časy nie tak dávno minulé. S chovom oviec a dobytka, tak typickým pre horný
Čiernolehotskí matičiari v Drienčanoch navštívili program Dedina ožíva 2016
Napísal(a) Darina Figúrová
Ešte v januári si Miestny odbor Matice slovenskej v Čiernej Lehote naplánoval aktivitu „Po stopách Pavla Emanuela Dobšinského“. A tak sme trpezlivo čakali na júl, kedy Drienčany, posledné pôsobisko Dobšinského, ožívajú rozprávkami, hudbou, spevom, dobrým jedlom a čo je najdôležitejšie - dobrými ľuďmi.
Vyšiel Slovník betliarskeho nárečia od autora Ľudovíta Jána Šomšáka
Napísal(a) MG od
Furmani patrili v minulosťi medzi ďeďinskú šlechtu. Buli skúsení a múdri luďe. Choďili do sveta, velo slišeli a ešte väc viďeli, domóu nosili zvesťi o kotrié se ďelili s chlapmi v keršme pri pive a pálenke. Nerás priniésli kaďejakie veci s kotrími potem handlovali v ďeďine. Buli to tverďí, šikóvni, do sveta súci chlapi
Divadlo Havran vzniklo v júli 2015 v Rimavskej Sobote z iniciatívy divadelníka, výtvarníka a hudobníka Mariana Lacka. Monodráma Žobráci, na motívy rovnomennej novely Stanislava Rakúsa, je debutovou inscenáciou tohto divadla. Hra mala premiéru v Bratislave v rámci spomienkového večera, venovaného
Trpké skúsenosti, údel osudu, šťastné a nešťastné chvíle, drobné osobné úspechy a prehry - to všetko každý môže odhaliť v umeleckej tvorbe Ernesta Hausera. Autor prežil šťastné detstvo v Banskej Štiavnici. Ešte pred „skúškou dospelosti“ - maturitou na gymnáziu, prechádza oveľa tvrdšou skúškou,
Vo Vlachove si pripomenuli 24. výročie podpísania Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky
Napísal(a) Mgr. Jozef Jakubovský
Sedemnásty júl ako dôležitý medzník našich dejín je neodmysliteľný. 17 júl je časom, kedy sa rozhodovalo o osude Slovenska a jeho smerovaní v nasledujúcich desaťročiach. Je pravdou, že 17. júl nie je oficiálnym štátnym sviatkom, ale to na veci nič nemení. 17 júl 2016 je už v poradí 24. výročie tejto
Viac...
Konferencia v Rožňave o najnovších poznatkoch z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste
Napísal(a) MG OD
Sprístupniť odborné poznatky z výskumov pamiatok širokej verejnosti si dala za cieľ konferencia Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste vo svojom II. ročníku. Uskutoční sa aj so sprievodnými akciami 11. - 13. augusta 2016 v Rožňave, Štítniku a v okolí.
U našich susedov pripravili výstavu Vyšívané dekorácie
Napísal(a) Dagmar Brisudová
SNM – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove vás srdečne pozýva na slávnostnú vernisáž výstavy „Vyšívané dekorácie”, ktorá sa uskutoční dňa 21. 07. 2016 (štvrtok) o 15:30 hod. v sídelnej budove múzea na ul. Masarykovej č. 20 v Prešove. Na výstave návštevníci uvidia rôznofarebne vyšívané dekorácie na jute
„Konope, konope, zelené konope...“ výstava, ktorá predstaví proces spracovania rastlinných vlákien v minulosti
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
„Konope, konope, zelené konope...“ je názov výstavy, ktorou Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, prostredníctvom pradiarenského, tkáčskeho a iného náradia doplneného fotografickým materiálom, predstaví proces spracovania rastlinných vlákien, výrobu priadze,
Projekt „Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave“ sa dostáva do svojej druhej fázy
Napísal(a) Jaroslava Neubauerová
Projekt „Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave“ sa v posledných dňoch dočkal finálnej fázy stavebných a rekonštrukčných prác – reštaurovania fasády, ktoré bolo realizované pod vedením certifikovaného reštaurátora, tieto práce boli nutne viazané na teplé jarné počasie. Ešte predtým sa historická budova
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).