Gemerský folklórny festival v Rejdovej je najväčším podujatím v regióne, kde sa prezentuje tradičná ľudová kultúra
Napísal(a) Dana Lacková
„Už po 43-krát sme sa stretli v rázovitej Rejdovej na Gemerskom folklórnom festivale, najväčšom podujatí v regióne, kde sa prezentuje tradičná ľudová kultúra - dedičstvo našich predkov vo všetkých formách a podobách. Festival je známy svojou atmosférou, prostredím, pohostinnosťou, pestrým a bohatým programom nielen za
Obec Klenovec bola sídlom tvorivých dielní Muzičky a Malí tanečníci
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Obec Klenovec bola v čase od 16. – 23.7.2016 sídlom tvorivých dielní Muzičky a Malí tanečníci. Projekty Muzičky – tvorivé hudobné dielne detských ľudových hudieb a Malí tanečníci – tvorivé dielne pre tanečníkov z detských folklórnych súborov realizovali Občianske združenie RODON Klenovec, s odborným garantom Národným osvetovým
Mokrolúckym nárečím: Pán doktor, ši poznáťe mojho Milánka, bars je chorí treba gu nemu prič
Napísal(a) Ondrej Herich, Ján Dacho
Bašík Andro mali už došč rokó, adaj okolo 50, koj se druhí raz oženili a po roku se jim narodžil chlapec. Malia ďeči ocoréjú raz-dva a hnedž zhánej doktora. V ďedžine doktor nebúl, len v Revúci a chlapca bulo treba ratovač. Ešče šeščia aš f ťia šesi už zavedli počtári do ďeďžini telefón a dali ho do kršmi.
V kršme bulo
Výtvarný tábor prispel k zmysluplnému využitiu umeleckého potenciálu u nadaných detí
Napísal(a) Gabriella Badin
Základná umelecká škola v Rožňave, pod vedením Mgr. Barbory Krajčiovej, a Súkromná základná umelecká škola Rosnička Červený Kláštor, pod vedením Mgr. Lenky Orolínovej, zorganizovali v uplynulých dňoch v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave Výtvarný tábor pre mladé talenty - „budúcich umelcov“. Tábor prebiehal v duchu
RÓMSKE ČARDÁŠE z lokalít Krásnohorského Podhradia, Rožňavy, Kunovej Teplice a Slavca čoskoro na DVD!
Napísal(a) Tímea Jakabová
Minuloročné aktivity našej GOS-ky, zamerané na výskum gemerských rómskych čardášov, dostali v týchto dňoch konečnú podobu formou digitalizácie rómskych tancov. V budove rožňavskej radnice sa dňa 24.8.2016 zišli tanečníci Anita Kovács, Erik Brusznyai a Barbara Gyenes i choreograf Attila Oláh, aby na základe výpovede
Podoby tanca s odborníkom na gemerský folklór Ladislavom Bačinským
Napísal(a) Dana Lacková
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v tomto roku pripravuje v oblasti folklóru aj ďalšie formy pre skvalitnenie interpretačnej úrovne folklórnych kolektívov. Najbližšie edukačné podujatie sa uskutoční 3. septembra 2016 v Kultúrnom dome vo Vlachove so začiatkom o 14.00 pod názvom Podoby tanca. Ide o metodické stretnutie s odborníkom
Predmet mesiaca september - Hlinená fajka z Rimavskej Soboty
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Počas archeologického výskumu Hlavného námestia v Rimavskej Sobote, v rokoch 1993 – 1997 bolo objavených mnoho významných archeologických nálezov. Objavená bola aj pozoruhodná kolekcia 8 hlinených fajok, medzi ktorými má osobité postavenie prezentovaná hlinená dvojdielna fajka. Výnimočnosť fajky spočíva vtom,
Z rožňavskej konferencie o najnovších poznatkoch z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste, II. ročník
Napísal(a) JUDr. Ľudovít Ján Šomšák
Konferenciu organizovalo OZ Gotická cesta so sídlom v Rožňave s finančnou podporou MK SR v dňoch 11.8. až 13.8.2016. Priestory veľkej sály Radnice mesta Rožňava boli dôstojným prostredím na prezentáciu najnovších poznatkov z výskumov stredovekých pamiatok, prípadne novších interpretácií doteraz známych historických
Prírodná galéria - Tunel pod Homôlkou - skrášlená dielami mladých umelcov
Napísal(a) Elena Kaciánová
Na začiatku prázdnin okolie Tunela pod Homôlkou v Slavošovciach ožilo čulých ruchom. Mladí rezbári tam chceli ukázať svoje umenie. Malebnú prírodu okolo tunela prišli skrášliť svojimi umeleckými dielami. Oživili postavičky z rozprávok Pavla Emanuela Dobšinského. Vytvorili Dobšinského rozprávkareň - štvorsúsošie
Život slovenského sedliaka na Dolnej zemi na výstave obrazov Kovačickej dvojky v Rožňave
Napísal(a) Petronela Bodnárová, Gabriella Badin
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea a v spolupráci s Galériou insitného umenia v Kovačici sa vo štvrtok 4.8.2016 konala vernisáž výstavy Život slovenského sedliaka na Dolnej zemi. Početných prítomných privítal riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Pavol Lackanič. Slovo odovzdal múzejnej pedagogičke Gabrielle Badin,
Viac...
Slovenské národné múzeum krátko otvorilo bránu hradu Krásna Hôrka pre zástupcov médií
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum v piatok 5. augusta 2016 otvorilo bránu hradu Krásna Hôrka pre zástupcov médií, aby ich priamo v areáli národnej kultúrnej pamiatky informovalo o aktuálnom stave jej obnovy. Informácie novinárom poskytli generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Viktor Jasaň a Ing. arch. Peter Kucharovič,
Výstava „Fenomén Gemer, retrospektíva“ predstaví návštevníkom jeden z najstarších materiálov – hlinu
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
Dňa 11. augusta 2016 (štvrtok) o 15.00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy s názvom „Fenomén Gemer, retrospektíva“. Výstava predstaví návštevníkom jeden z najstarších materiálov – hlinu, ktorá v minulosti v Gemeri-Malohonte
Taniere s motívom vtáčika z muránskej manufaktúry
Napísal(a) Sylvia Holečková
Hlboké kameninové taniere, uprostred s kvetinovým motívom a vtáčikom, po obvode s výrazným dvojitým modrým lemom a hnedou linkou, boli vyrobené v kameninovej manufaktúre v Muráni v 70. rokoch 19. storočia.
Od narodenia národného umelca Ivana Krasku v Lukovištiach na Gemeri uplynulo 140 rokov
Napísal(a) Štefan Cifra
Ivan Krasko, vl. m. Ján Botto (* 12. 7. 1876 Lukovištia, okr. Rimavská Sobota – † 3. 3. 1958 v Bratislave, pochovaný je v Lukovištiach), Ing., Dr., národný umelec, slovenský básnik, prozaik, regionálny historik, prekladateľ, politik, poslanec, vedec, vynálezca, povolaním chemický inžinier, zakladajúci člen
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).