Spevácke domy na Gemeri s folkloristami okresov Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
29.9.2016 - Krásnohorská Dlhá Lúka - Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu pre podporu umenia zorganizovalo dňa 29. septembra po prvýkrát spevácky workshop. Podujatie sa konalo v Krásnohorskej Dlhej Lúke v Hostinci Buzgó a bolo zamerané na spevácke techniky pre členov folklórnych kolektívov, ale aj nečlenov, pre spevákov, ale aj „nespevákov“, ktorých ľudová pieseň zaujíma.
Najúspešnejšieho slovenského spisovateľa Jozefa Banáša privítajú v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) Tatiana BachňákováRevúca bude dejiskom festivalu detských folklórnych súborov Gemerská podkovička 2016
Napísal(a) Mgr. Kristína LendvorskáLavica od Ludwiga Mies van der Rohe z vily Tugendhat v SNM
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum v Bratislave v spolupráci s Múzeom mesta Brna otvorilo 4. októbra 2016 novú výstavu - Civilizované bývanie pre každého. Jan Vaněk (1891 – 1962). Exkluzívne dizajnérske nábytkové solitéry a zostavy známeho umelca a realizátora pre verejnosť sú sprístupnené v sídelnej budove SNM
Každý, kto má záujem prezrieť si kameninové predmety vyrobené v Rožňave, môže tak urobiť vo Fiľakove. V Bebekovej bašte fiľakovského hradu sú v týchto dňoch prezentované výrobky rožňavskej kameninovej manufaktúry prostredníctvom výstavy Poézia kameniny. Výstava je zameraná na ukážku sortimentu – džbánov, krčahov, mís,
V Honciach sa po tretí raz zišli rodáci a ich priatelia
Napísal(a) Mária LukáčováUnikátna výstava historických fajok z hliny, dreva, morskej peny a z porcelánu
Napísal(a) Sylvia Holečková
Vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave je v týchto dňoch inštalovaná unikátna výstava Historické fajky. Prezentuje významnú, bohatú a rôznorodú kolekciu historických fajok z hliny, dreva, morskej peny a z porcelánu ako aj fajčiarskych potrieb zo 17. – 20. storočia, ktoré sú súčasťou zbierkového fondu Východoslovenského múzea v Košiciach.
Hudba je univerzálna reč ľudstva, ňou hovorí duša k duši
Napísal(a) Marta Mikitová
Tohto roku sa medzinárodná prehliadka historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste Ars Antiqua Europae In Via Gothica konala v dňoch 22. – 26. septembra 2016, a to už po pätnástykrát. Ako vždy doteraz, tak aj v tomto roku festival starostlivo pripravilo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu.
Rozmanitý svet húb - Modely Karla Voneša v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriela KolesárováPripravujú výstavu: Pohľad do minulosti krajčírstva
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Vernisáž výstavy „Pohľad do minulosti krajčírstva“ sa uskutoční 4. októbra 2016 o 15.00 hodine v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava prestaví dejiny krajčírstva v Rimavskej Sobote v období od vzniku krajčírskeho cechu pravdepodobne na prelome 16. a 17. storočia až do polovice 20. storočia.
Viac...
Poklady gotiky zo Slovenska v Ríme - výber z kultúrneho dedičstva na prelome 15. a 16. storočia
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum v spolupráci s Generálnym sekretariátom Úradu prezidenta Talianskej republiky pripravilo jeden z najdôležitejších výstavných projektov, ktorými Slovensko, ako predsedajúca krajina Rady EU, prezentuje svoju kultúru a históriu. V sídle prezidenta Talianskej republiky, Palazzo del Quirinale v Ríme, vo štvrtok 29. septembra 2016 predstaví výber pokladov kultúrneho dedičstva z prelomu 15. a 16. storočia. Výstava má názov Poklady gotiky zo Slovenska.
Opäť slnečná Hubertova jazda pod Muráňom
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
V sobotu 24. septembra sa uskutočnil 17. ročník Jazdy sv. Huberta a 4. ročník jesenných slávností poľovníkov, rybárov a včelárov, ktoré zorganizovalo Mesto Revúca, MsKS v Revúcej, Lesy SR štátny podnik Banská Bystrica, Mestské lesy Revúca, Občianske združenie Príroda – láska moja a Obvodná poľovnícka komora v Revúcej.
Aj v knižnici je potrebné vedieť, ako sa správať
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pri príležitosti 65. výročia vzniku Okresnej knižnice v Rožňave a 20. výročia Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave sa v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja,
Pripravujú akcie pripomínajúce 100. výročie založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Predstavitelia popredných kultúrnych inštitúcií Českej a Slovenskej republiky sa 26.9.2016, pri príležitosti spoločného zasadnutia vlád Slovenskej a Českej republiky, stretli v Bratislave na pôde Slovenského národného múzea, aby podpísali Memorandum o spolupráci pri príprave akcií pripomínajúcich 100. výročie založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov.



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a