Podľa úradných dokladov teraz v Dobšinej sú:

Okrem toho sú v meste 11 obchodníci so 14 učňami a 4 pomocníkmi, ako aj 600 baníkov.
Dobšinskí priemyselníci, na základe nového zákona z augusta 1885, sa združili do priemyselného združenia a výsledkom reorganizácie bolo ustanovenie spolku:
Predstavenstvo priemyselného spolku (korporácie):
Predseda: Ballás Jakab
Podpredseda: Szoyka József
Zapisovateľ: Mega Endre
Pokladník: Stempel András
Členovia predstavenstva:
| Adriáni György | Jex Mihály | |
| Ballás András | Kasch András | |
| Ballás Károly | Kaiser Mihály | |
| Burger János | Klein Miksa | |
| Chovan András | Koschik Mihály | |
| Danielisz Károly | Kovács András | |
| Fischer Károly | Lelko József | |
| Fischer Sámuel | Mikulik Mihály | |
| Gál József | Szoyka Sámuel | |
| Gömöry András | Szikora József | |
| Haag Lajos | Wagner Theofil | |
| Jex András |
To je stručný náčrt o Dobšinej a vývoji priemyslu do dnešných dní. Čo vyrieši a donesie budúcnosť – nevieme, ale tento pohľad do minulosti, by ako skromný príspevok mohol poslúžiť k ďalšiemu plánovaniu, ako a akým smerom, z hľadiska miestnych pomerov, je treba rozvíjať priemysel – čo si želám z celého srdca. Nech sa, s láskou a oduševnením, spolčia všetci, ktorým je priemysel povolaním, vrátane toho, aké stanovisko k záležitostiam priemyselnej školy zastávať, ktorej súčasný stav predkladám a budem šťastný, ak tak urobím aj v nastávajúcej dobe.
Klein Samu
II.
Č l e n o v i a v ý b o r u p r i e m y s e l n e j š k o l y
Predseda: Lang Gustáv
Podpredseda: Sárkány Miksa
Zapisovateľ a riaditeľ školy: Klein Samu
| Ballás András | Kühn Ferencz | |
| Ballás Jakab | Lischka Jakab | |
| Fábry Károly | Mega András | |
| Gömöry Samu | Melczer Ede, učiteľ, poslanec | |
| Kasch András | Rozlosnik Mihály | |
| Kaiser József | Stempel András | |
| Klein Miksa | Szontagh Márton | |
| Szoyka József |
III.
U č i t e ľ s k ý z b o r
| Porad. číslo | Trieda | Meno | Učebný predmet | Počet hodín týždenne |
| 1. | prípravná | Wiesinger Károly | písanie, čítanie | 2 |
| 2. | prípravná | Pomikala Mihály | počítanie | 2 |
| 3. | I. trieda | Spangl Mihály | čítanie a slohovanie | 2 |
| 4. | I. trieda | Kubiczek Károly | počítanie a geometria | 2 |
| 5. | II. trieda | Ulreich János | čítanie a slohovanie | 2 |
| 6. | II. trieda | Nemes Géza | počítanie a geometria | 2 |
| 7. | III. trieda | Melczer Ede | čítanie a slohovanie | 2 |
| 8. | III. trieda | Klein Samu | počítanie a geometria | 2 |
| 9. | I. skupina | Kasch András | rysovanie | 3 |
| 10. | II. skupina | Mayr Péter | rysovanie | 3 |
Poznámka: III. trieda bude otvorená iba nasledujúceho školského roku
IV.
U č e b n ý p l á n
Učebný plán predmetov čítanie a slohovanie, ako aj počty a geometria pre I. a II. triedu, v plnej miere zohľadňuje ministerstvom danú štruktúru. Pre prípravnú triedu a výučbu rysovania slúžil ako pravidlo uplynulý školský rok:
a) do prípravnej triedy boli prijímaní učni priemyselného oboru slovenskej národnosti z okolitých obcí
Učebná látka, vo všeobecnosti, pozostávala z:
a) písanie, b) čítanie, c) počty, a to 4 základné úlohy naspamäť a písomne, d) rozhovory v maďarčine, ktoré sú zamerané na voliteľné predmety prírodopis, zdravoveda a dejiny vlasti.
Učebnicami týchto tried boli: Szirmai József. Maďarská mluvnica pre školy I. zošit, a pre žiakov I. a II. triedy dr. Emericzy – Gelléri Mór – Péterffy József: Čítanka
b) Žiaci priemyselnej školy boli pri výučbe rysovania zaradení do dvoch tried a každá trieda bola rozdelené na dve skupiny.
1. Učebný plán pre prvú triedu rysovania
Vzhľadom ku skutočnosti, že podľa všetkého, v tejto triede priemyselnej školy budú väčšinou takí chovanci, ktorí ešte nikdy nemali výučbu rysovania, učiteľský zbor považoval, ako potrebné, zaradiť základy rysovania a cvičenia podľa jednotlivých bodov.
Učebná látka pre prvú skupinu: priame čiary v rôznom smere, rysovanie voľnou rukou; precvičovanie kreslenia zvislých, vodorovných, šikmých, oblúkovitých, ohnutých a vlnitých čiar a ich spájania použitím rôznych ozdôb v zošitoch na rysovanie; oboznámenie sa s merítkom.
Učebná látka pre druhú skupinu: rysovacia tabuľa, rysovacie pravítko, rysovacie perá, trojuholník, uhlomer, používanie ďalších pomôcok na rysovanie a ich udržiavanie. Rysovanie čiar, uhlov, kruhov a ich delenie, ich použitie a rôzne prispôsobenie; rysovanie voľnou rukou podľa vzoru na nástennú tabuľu. Kružnica, krivky, vlnovky a priamky a ich spájanie, ich prostredníctvom vytváranie jednoduchých a zložitejších ozdôb za súčasného dodržiavania znakov štýlu.
Tieto dve skupiny žiakov sa vyučujú v jednej triede každú nedeľu poobede od jednej do štvrtej.
2. Učebný plán pre druhú triedu rysovania
Prvá skupina
Základné pojmy geometrického rysovania, ktoré sú základom vytvárania najdôležitejších zostáv. Z rovinného geometrického nákresu: druhy uhlov, ich meranie, delenie a prenášanie, bočný nákres, vrchol, tetiva, a uhly v danej mierke, používanie menšej a väčšej mierky. Základné vlastnosti kruhu, kružnica, priemer, polomer, struna, dotyčnica, koncentrické kruhy, objem, ovoid a závitnica. Odkresľovanie zložitejších tvarov zo vzoru, ich zmenšovanie a zväčšovanie.
Presný geometrický nákres: kreslenie hranatých a oblých telies podľa vzoru. Hranol, pyramída, valec, kužeľ, guľa a kreslenie rôznych zložitých telies. Pohľady: základný pôdorys, bokorys, prierez a priečelie.
Druhá skupina:
Odborný nákres pre stolárov, zámočníkov, tesárov, murárov, kováčov, mlynárov a iných. Tvorba, spájanie kameňa, tehál, dreva a železa. Prezeranie najlepších nákresov, ich kolorovanie a tieňovanie tušom. Oboznámenie s najvýznamnejšími štýlmi a ich porovnávanie.
Dve skupiny II. triedy majú výučbu spolu v nedeľu poobede od jednej do štvrtej v dobre vybavenej rysovni.
Vyučovací jazyk: maďarský a nemecký.
(POKRAČOVANIE)
Košice – Rožňava december 2020
Zostavili: Ing. Mikuláš Rozložník a RNDr. Ondrej Rozložník

































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-