Láskavé nebo, hruda plodná...
A ty jej rád hovoríš: „Moja rodná!“
Slová, ktoré predniesla Tánička Palečková urobili úvod do osláv Dňa obce Rakovnica 6. októbra 2012. „Uplynulo už 685 rokov od prvej písomnej zmienky o našej obci,“ zdôraznila v úvodnom slove konferencierka Dáška Králiková a následne privítala okrem občanov aj vzácnych hostí: Želmíru Gonosovú, starostku Rožňavského Bystrého, Jarmilu Pavlíkovú, starostku Gočaltova, Júliusa Kerekeša, starostu Rudnej, Ing. Štefana Baštáka, starostu Slavošoviec.
Po privítaní konferencierka urobila krátky prierez histórie obce a za tým sa slova ujal starosta obce Ľuboš Lešták.
Slávnostný prejav bral ako „vzácnu príležitosť na to, aby sme si pripomenuli to, čo sme prežili“ a zároveň poprial „našej dedinke, aby rástla do krásy, aby bola domovom len dobrých a šťastných ľudí.“
Zaoberal sa aj stručným hodnotením výsledkov, ktoré obec dosiahla v aktuálnom období. Ako príklad uviedol výstavbu vodovodu, ktorý je pre ľudí obce životne dôležitý. Nezabudol ani na „veľmi dobrú spoluprácu s jednotlivými zložkami obce a občanmi.“ Tie svojou činnosťou pomáhajú zveľaďovať obec.
V závere vyslovil „presvedčenie, že v nastávajúcom roku spoločne vynaložíme ešte viac úsilia na to, aby naša rodná dedinka ešte viac prekvitala.“
Básnička v podaní Janky Palečkovej dokreslila a zvýraznila vzťah k rodnej obci. Po jej vystúpení už nasledoval skvelý kultúrny program. Piesne v podaní Dominiky Ďurskej a za doprovodu pána Nemčka urobili vstup do defilé folklórnej skupiny Dubina z Rožňavy. Pod vedením vedúcej FS Ing. Ivany Nemčkovej sa na pódiu vystriedali detský súbor Haviarik, FS Dubina s tanečníkmi a spevákmi.
Menila sa jedna scéna za druhou. Spev, tanec očaroval všetkých prítomných. Striedanie ženskej i mužskej speváckej skupiny a v ich podaní príslušný repertoár spôsobil, že účastníci osláv zabudli na všedné starosti a s veľkým záujmom sa príjemne bavili. Všetky vystúpenia v podobe spevu i tanečných kreácií doprevádzala ich vlastná ľudová hudba.
Jeden potlesk za druhým sa striedali počas celého vystúpenia Haviarika i Dubiny. Veď to, čo ukázali, predviedli, zaspievali, zatancovali, bolo skutočným plnohodnotným zážitkom. Členovia súboru prezentovali stáročný folklór a jeho neopakovateľnú krásu, farebnú krojovú bohatosť, úžasné slová piesní, uchvacujúce tance, figúry. Postarší občania až pookriali i pospomínali na svoje detstvo, časy, kedy bol folklór súčasťou každodenného života i v našej obci.
Ak sa vám zdá, že vystúpením folklórnych skupín sa to skončilo, ste na omyle. Oslavy Dňa obce pokračovali v Parku slobody vystúpením šermiarskej skupiny, presnejšie, Skupiny historického šermu Kolovrat z Rožňavy pod vedením Petra Molnára. Nebola to len obyčajná ukážka, ale príbeh, v ktorom sa použili skutočné meče, luky, štíty, sekery, dýky, špeciálne dobové odevy. Bolo na čo pozerať. Zvláštnosťou bola lukostreľba. Pod dozorom členov šermiarov si to mohol vyskúšať každý, kto mal záujem. Stalo sa, že z troch možných výstrelov z luku dva boli vedľa a jeden mimo terča. Poniektorí sa aj trafili.
Stále to ešte nebolo všetko. Milé prekvapenie pre všetkých pripravila Milena Turčányiová, známa návrhárka, krajčírka, rodáčka z Rakovnice. Nielenže predstavila firmu Mima fashion, ale pripravila, prezentovala sériu zaujímavých módnych návrhov z vlastnej dielne od historických, až po súčasné. Od jednoduchých, až po extravagantné. Jej krédom je poznanie, že „v jednoduchosti je krása.“ Samozrejme k tomu je treba zvoliť správny strih, farbu, materiál. Modelky sa striedali jedna za druhou a tak isto potlesk za potleskom. Sprievodné slovo k modelom mala sama autorka.
A čo bolo ešte zvláštne? Modelky boli väčšinou naše slečny, dámy i jeden pán. Ten mal osobitné, zvláštne postavenie. Verte, že sa okolo neho krútili temer všetky ženy. Tento rodený model ešte nemal ani rok, ale s mamou to zvládol hravo. Za mužov bol Leo, hviezda.
Popísať všetky modely? To chce samostatný článok a odborníka na módu. Vidieť to na vlastné oči alebo sprostredkovane na fotografiách, poprípade filme, to je ako sa hovorí „iná káva.“
Po tejto módnej šou nasledovalo podávanie tradičného chutného Rekenského gulášu, ktorý varil pán s menom opakujúcim sa i pri iných gulášoch a podľa toho čo mal na tričku napísané bol ním „Dvorný kuchár obce Rakovnica“ pán Milan Hlaváč.
Žeby gulášom sa všetko skončilo? Nie! Záver Dňa obce patril Rekenskej tanečnej zábave, ktorá sa začala o 20.00 hod. v Dome kultúry. Do tanca hrala hudobná skupina Impulz z Vyšnej Slanej pod vedením Aďa Koršinského.
Verte, že to bol vydarený Deň obce. Kto to celé zažil nám to iste potvrdí. Veď to aj tak má byť. Naši občania vedia nielen tvrdo a vytrvalo pracovať, ale sa aj dobre zabávať a aj o tom je život v našej stále krajšej a príjemnejšej obci.
Tex a foto: Dr. Jozef Sabo
FOTOREPORTÁŽ Z DŇA OBCE
![]() |
| Den obce Rakovnica 2012 |
{jcomments on}

































__________________________________________________
„Je taký kraj, kde si sa narodil.
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-