Osobitnou kategóriou je láska – všetky jej podoby. Tá však nerobí iba radosť, tá je obrazom celej škály bytia –preto je tak veľa ľúbostných a tak krásnych piesní.
Pre veky budúce priniesli odkaz radosti i Turíce. Sviatky svätodušné spájajú sa u nás so zvykom stavania májov ako posla jarnej radosti. Stavanie májov patrí medzi tie krajšie zvyky – postavený máj do dvora milovanej dával vedieť všetkým v dedine, že tu býva dievča súce na vydaj. Predzvesť novej rodiny, nového života. Tak ako vítanie jara – sadenia a novej úrody.
Máj bol najprv symbolom prejavu úcty, žičlivosti a lásky medzi ľuďmi, až neskôr sa stal i symbolom lásky chlapca k dievčine. Pre našich predkov Turíce boli predovšetkým sviatky svätodušné – prvá a druhá slávnosť svätodušná, zoslanie Ducha svätého na Zem. Prvky hmotnej kultúry predkov sa snažíme zachovať i v našej obci. Do dňa zdobeného májom i pekným želaním pripomíname zvyk prejavu lásky chlapca k dievčine v našej obci:
Sedem týždňov po Veľkej noci,
Turíce sa dostali k moci.
Sviatky svätodušné,
pri ktorých jar už neusne
a plnú náruč roztvorí pre srdcia čisté.
Symbolom turíčnym biela breza bola,
mája dostala každá rúča deva.
Mládenci za noci pod oknom sa zišli,
niekedy i jedličku postaviť prišli.
To už bola známosť vážna.
Posadali pod kmeň a krásne zaspievali,
od gazdinej výslužku čakali.
Chlapcova mať pantle nakúpila,
by sa breza či jedľa vyzdobila.
A dievčiny?
Pierka vili z rozmarínu, z pucpánu,
hantúšošky vyšívali dvanásť do tuctu.
Dievkina mať kuchen piekla,
Pierko naňho položila i vreckovky štyri.
Mládencom sa odvďačili.
I páleného ponúkli, hrdlá pomastili.
A dedinou krásne tóny ľúbosti zneli.
V každom dome s dievkou rušnú noc čakali.
Zaspomínajme si na svoju mladosť.
Každý ňou prešiel a má vlastnú skúsenosť.
1. jún 2010
Text: Mgr. Mária SABOVÁ, Rakovnica
Foto: Dr. Jozef SABO
FOTOGALÉRIA
{gallery}kultura/turice{/gallery}
{jcomments on}