Dobšinská Ľadová Jaskyňa (16)
Pre turistov znovu otvorili priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne
Napísal(a) MG od
Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá sa nachádza v Slovenskom raji na severe hraníc rožňavského okresu, patrí medzi svetové prírodné unikáty zapísané do UNESCO a každoročne otvára svoje priestory pre turistov 15. mája. Tak tomu bolo aj tohto roku. Pre každého turistu, nielen z tohto regiónu, býva jedinečným zážitkom návšteva tohto jaskynného systému. Spomínam si aj ja na moje prvé bojazlivé kroky ako 6-ročného žiaka obecnej školy, ktorý s veľkou úctou kráčal tajomnými a chladnými priestormi. Bolo to veľmi neobyčajné, ako v rozprávke kráčať za neznámymi hrdinami Snehulienkou a Mrázikom. Odvtedy sa v areáli jaskyne i pred ním veľa zmenilo v prospech návštevníkov.
Dnes, keď vystúpime k Dobšinskej ľadovej jaskyni, len ťažko si dokážeme predstaviť, že pred 3 miliónmi rokov ňou tiekla rieka Hnilec, ktorá dnes má koryto oveľa nižšie i ďalej od
Stratenským kaňonom do Slovenského raja sa Skalná brána už neotvára, ale...
Napísal(a) O. Rozložník
Stratenský kaňon pri obci STRATENÁ ako kultúrno-historická pamiatka v Národnom parku Slovenský raj.
Pre návštevníkov je prístupný vchodom cez bývalú zničenú „Skalnú bránu“, ktorá bola vyrazená v prvej polovici 19. storočia vo vápencoch Stratenskej pahorkatiny. Bola to jediná možnosť ako zabezpečiť prístup pre osoby, povozy a vozidlá smerujúcich do Dobšinskej ľadovej jaskyne, ako i v pokračovaní smerom na Poprad alebo Brezno. Zhotovená cesta viedla kaňonom vedľa koryta rieky Hnilec, ktorá vytvorila kaňon počas dlhého geologického obdobia. Počas stavby cesty bolo tok rieky nutné viackrát premostiť. Stratenský kaňon sa nachádza asi 700 m severozápadne od obce Stratená, v tesnej blízkosti železničnej trate Margecany – Červená skala, danej do prevádzky v roku 1936 a tiež v druhej polovici 20. storočia vybudovaného cestného tunela.
Keď v Dobšinskej ľadovej jaskyni trénoval aj krasokorčuliar Karol Divín
Napísal(a) E. Kerekešová
V letných mesiacoch jún až august 1947 – 1952 v Dobšinskej ľadovej jaskyni trénoval aj Karol Divín spolu s inými krasokorčuliarmi z Bratislavy a Prahy.
Systém bol taký, že 2 dni sa korčuľovalo a tretí deň bol voľný pre obnovu ľadu.
Každý rok musel jeho otec Anton Divín, tréner, vybavovať povolenie, aby mohli v jaskyni trénovať.
Koncom mája 1950 požiadal predseda Krajského národného výboru Košiciach Chudík predsedu ONV v Rožňave Lacha vo veci udelenia súhlasu pre krasokorčuliarov, mladých nádejných reprezentantov ČSR, aby mohli počas letných mesiacov trénovať na prírodnom ľade v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Išlo o členov JTO Sokol Bratislava – Grožajovú, Strakovú, Knapovú, Andrlíkovú a Divína.
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (12). Koniec
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Ľadová rozprávka – Dobšinská ľadová jaskyňa
„Máloktorá jaskyňa na Slovensku i vo svete je taká známa a významná ako práve táto „ľadová diera“ v Slovenskom raji neďaleko Dobšinej. Zakrátko po prvom zostupe do nej v roku 1870 jaskyňu skúmali, alebo si prehliadli mnohé význačné osobnosti z celej Európy. Boli medzi nimi vedci, umelci, cestovatelia i štátnici. Aby jej rozprávkovú krásu mohli obdivovať v celej nádhere, už v roku 1887 ju ako jednu z prvých jaskýň na svete elektricky osvetlili.
Aj dnes sa návštevníci tejto jedinečnej jaskyne cítia v jej sieňach ako v skutočnej rozprávke... Zamrznutá voda vytvára fantastické útvary, uchvacujúce hrou svetla a ľadu i majstrovstvom ich tvorcu – prírody. V nezaľadnených častiach jaskyne sa vyskytuje aj kvapľová výzdoba a zima v nej neprekáža ani otužilcom netopierom.“ (Úryvok z knihy Čarovný svet jaskýň, vydala Správa slovenských jaskýň v roku 2005.)
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (11)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Zo Slovenskej správy jaskýň v Liptovskom Mikuláši prostredníctvom ich webovej stránky sa dozvedáme túto príjemnú správu: "Po náročných prípravách pre vás pripravujeme ZNOVUOTVORENIE VŠETKÝCH NAŠICH SPRÍSTUPNENÝCH JASKÝŇ. Plánovaný termín je UTOROK 16.6.2020 v štandardných časoch ako bývajú jaskyne otvorené počas sezóny."
Platí to aj pre návštevníkov Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktorí si práve v tomto roku spolu s nami pripomínajú 150. výročie od jej otvorenia. V tomto už 11. pokračovaní príspevku dvoch rodákov Dobšinej Ondreja a Mikuláša Rozložníkovcov nás doviedlo práve k tomuto vzácnemu jubileu. Nezaškodí si však pripomenúť zásady, ktoré platia pre návštevníkov všetkých sprístupnených jaskýň na Slovensku.
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (10)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Bývalo dobrým zvykom, keď sa voľakedy, ale aj dnes, návšteva zaujímavého miesta najmä na Gemeri potvrdzovala svojím blízkym, či priateľom najmä pohľadnicami, ktoré boli k dispozícii návštevníkom. Tak tomu bolo už od sprístupnenia Dobšinskej ľadovej jaskyne. Najprv boli zrejme čiernobiele, ale postupne, ako uvidíte, sa objavovali aj farebné maľované rôznymi autormi. Mnohé sa zachovali dodnes a prezentujú na rôznych miestach nielen zaujímavé objekty jaskyne, ale aj to, čo spájalo jaskyňu s miestami určenými pre pobyt alebo stravovanie turistov z rôznych krajín. Autori tohto desiateho pokračovania príbehov z Dobšinskej ľadovej jaskyne nám poskytli príbeh, ktorý bol napísaný pri príležitosti 150. výročia objavenia jaskyne. Zozbierali aj rôzne pôvodné pohľadnice, ktoré vám webová stránka Maj Gemer teraz predstavuje. Najmä na tých najstarších pohľadniciach sa prejavila vtedajšia úradná reč ich adresátov.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (9)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Deviate pokračovanie, ktoré uverejňujeme na stránke Maj Gemer k 150. výročiu Dobšinskej ľadovej jaskyne od autorov RNDr. Ondreja Rozložníka a Ing. Mikuláša Rozložníka spestríme krátkou reportážou z inaugurácie novej poštovej známky Krásy našej vlasti: Dobšinská ľadová jaskyňa. Podujatie v Dobšinej bolo naozaj filatelistickým sviatkom. Príležitostná poštová známka z emisného radu Krásy našej vlasti bola vydaná dňa 15.4.2011 pri príležitosti 140. výročia sprístupnenia Dobšinskej ľadovej jaskyne a 130. výročia jej prvej elektrifikácie. V rámci inaugurácie cencúľom z jaskyne sa konali i rôzne sprievodné podujatia, napr. pomerne rozsiahla výstava diel Martina Činovského a našej "ryteckej školy" (Horniak, Cigánik...), či beseda so žiakmi gymnázia o pošte a poštovej známke s kvízovými otázkami, za správnu odpoveď ktorých dostali známky.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (8)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Dvojica našich spoluautorov RNDr. Ondrej a Ing. Mikuláš Rozložník v ôsmej časti uverejňovanej publikácie Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh sa opierajú o vedecké výskumy prvých autorov, ktorí podrobnejšie sprístupňovali objekty tejto podzemnej krásy svetového významu už krátko po objavení pred 150 rokmi. Dnešným návštevníkom pripomínajú predovšetkým to, že vedecký výskum sa datuje od roka 1873, keď z poverenia Maďarskej kráľovskej prírodovedeckej spoločnosti kustód Národného múzea v Budapešti dr. Jozef Krenner Dobšinskú ľadovú jaskyňu od 3. do 11. apríla preskúmal, opísal a priniesol nové poznatky o vzniku ľadu a jaskyne samej. Uvádza sa to aj v publikáciách, ktoré zverejnila Správa slovenských jaskýň pri stom výročí od sprístupnenia jaskyne.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (7)
Napísal(a) O. a M. Rozložníkovci
Siedme pokračovanie príbehu o Dobšinskej ľadovej jaskyni, ktorý pri príležitosti jej stopäťdesiateho výročia od sprístupnenia pripravili dobšinskí rodáci Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci. Obsahuje väčšinou fotografie pochádzajúce z rôznych starších prameňov tak, ako ich spomínaní autori poukladali vo svojej publikácii Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh v roku 2019. Ide predovšetkým o obrazovú dokumentáciu jaskynných priestorov z roku 1925, ktorá približuje zábery z Cintorína, Veľkej siene, Gotického oltáru, Slonej hlavy, drevenej útulne pred vtedajším vchodom do jaskyne a mnohé iné, ktoré poskytujú nevšedné pohľady i dnešným návštevníkom tejto svetoznámej rozprávkovej jaskyne. Už sa tešíme, kedy bude tohto roku sprístupnená, aby jej podzemnú krásu mohli obdivovať aj súčasní turisti nielen zo Slovenska.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (6)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Teraz zostúpime spoločne do tajomných útrob ľadovej ríše. Od vchodu schádzame po 38 drevených schodíkoch, mierne sa točíme doľava a sme v rozšírenom vstupnom hrdle jaskyne. Klenby a bočné steny tejto haly sú skalnaté, ale podlažie tvorí čistá, citeľne chladiacim až mrazivým dojmom pôsobiaca hrubá ľadová vrstva. Ešte zopár krokov a sme v priestorovo najrozsiahlejšej „Veľkej sieni“. Jej výška je 10-11 m, dĺžka 120 m, šírka 35-60 m, vnútorný objem 4644 m³.
Stojíme v priestrannej dvorane so zrkadlovo hladkou a klzkou ľadovou plochou. Nevdojak sa chytáme za ruky, za ramená, bojíme sa urobiť čo len krôčik, že sa v nežiaducej polohe ocitneme na podlaží toho prírodného klziska. Pri osvetlení petrolejovými lampami sa svetlo odráža od hladkej ľadovej plochy a v tom pološere vzniká kombinácia premietaného obrazu so skutočnosťou,
Viac...
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (5)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Naše piate putovanie venované 150. výročiu od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktoré napísali na pokračovanie spoluautori Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci, spestrujeme krátkym rozprávaním neznámeho autora, ktorým opisuje ako to vlastne bolo v čase, keď táto svetoznáma jaskyňa ešte nebola objavená. Použili sme ho z príspevku Dr. Juraja Pacla, ktorý napísal pre časopis Krásy prírody v č. 5/1970. Prečítajte si z neho krátky úryvok:
„Podľa ľudovej tradície pod vrchom Hanisková bol kedysi dávno obrovský podzemný priestor, cez ktorý pod južným viedol z dobšinskej strany krížom tunel až do údolia rieky Hnilec. Tento priestor sa však raz, z neznámych príčin, s hrozným hrmotom zavalil a pochoval súčasne aj južný vchod (asi dávnu štôlňu).
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (4)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
V príspevkoch k 150. výročiu od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktoré napísali Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci, pokračujeme už štvrtým pokračovaním. Tentoraz sa naši návštevníci budú môcť oboznámiť najmä s fotografiami, ktoré vznikali v prvých rokoch po objavení. Na úvod ich preto doplníme textom, ktorý sme čerpali z časopisu Krásy Slovenska č. 5 z roku 1970, kde nás inšpiroval článok Dr. Jozefa Jakála pod názvom Vznik a geomorfológia Dobšinskej ľadovej jaskyne, napísaný k stému výročiu objavenia jaskyne. Výstižne dopĺňa fotografie, ktoré obsahuje prvá časť nášho prípevku, ktorý našim návštevníkom poskytli jeho vyššie spomínaní autori. Zo spomínaného príspevku Jozefa Jakála sme vybrali niekoľko častí, ktoré vám predkladáme.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (3)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Hneď po objave prevzalo jaskyňu do starostlivosti mesto Dobšiná. Ochranu jaskyne zabezpečoval jeho lesný úrad. Pre sprístupnenie jaskyne a bezpečnosť jej návštevníkov, ju od roku 1871 vybavili drevenými schodmi a chodníkmi. Následne zabezpečili osvetlenie jaskyne a sprievodcu, ako aj vydanie tlačeného sprievodcu pre záujemcov, ktorý obsahoval prevádzkové údaje, cenu vstupného, náklady na osvetlenie, možnosti ubytovania v okolí, dopravné možnosti a v neposlednom rade pokyny a zákazy v záujme ochrany jaskyne. V roku 1877 na skalnej stene nad vchodom do jaskyne osadili pamätnú tabuľu s menami objaviteľov. V roku 1878 vybudovali od hotela ku vchodu do jaskyne chodník, pričom dbali na ochranu rastlinstva v okolí, zveľadili územie, a tak vznikol horský park. V roku 1881 začali práce na osvetlení jaskyne elektrickou energiou. Prvý raz sa tak stalo 24. júna 1881, ale iba pokusne. Od roku 1882 používali na osvetľovanie Bunsenove lampy. Na
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (2)
Napísal(a) O a M Rozložníkovcí
Príbeh jaskyne sa začal, keď...
Pravda o dátume objavenia svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyne
Jaskyňa s ľadovou výzdobou preslávila mesto Dobšiná na celom svete. Objavili ju Ing. Eugen Ruffiny, Gustáv Lang, Andrej Mega a Ferdinand Fehér za pomoci baníkov Jozefa Packa, Jána a Jakuba Gálla, spolu s ich predákom Jánom Liptákom.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.