Muráň (52)
V Muráni kedysi hrdý a tajuplný Majer i vedľajší malebný Pastovník a najmä priľahlá k nim rozprávková horička Pajta boli vysnívaným rajom všetkých nás – vtedy ešte maličkých. Asi pred 70 rokmi v časti Majer žili prevažne malé rodiny (okolo25-30 rokov) s jedným – dvoma deťmi a viacerí si vtedy začali budovať nové domy. Od starkých, teda zo svojho detského sveta na vyšnom konci som odchádzala nerada. Už v čase mojich 3-4 rokov sa tam objavili prvé kamarátky a kamaráti. Na ulici do Hrdzavého sme sa radi hrávali s VIERKOU SPIŠÁKOVOU. Všetci maličkí sme úprimne žialili za jej ockom, ktorý ju navždy opustil ako štvorročnú a on mal iba 31 rokov. Vierka s mladou mamičkou však nezostala sama, neskôr k nim pribudol druhý ocko a súrodenci Beatka a Janko (od Vrabcov).
Celý rok 2020 sa nesie v znamení 75. výročia víťazstva nad fašizmom. K dátumu 27. január 1945, keď bola na našom Gemeri oslobodená obec Muráň, to mal najbližšie Ing. ĽUBOMÍR ĎURČÍK, ktorý sa narodil 6. februára. Po ňom pred 75 rokmi o 5 dní neskôr (11. februára) v Muráni prišiel na svet pán JÁN LAURENČÍK a z terajších Muránčanov ešte ďalší piati: v máji MÁRIA TKÁČIKOVÁ (v Muráni) a MILAN LABOŠ (v Muránskej Lehote), v októbri MONIKA LAURENČÍKOVÁ (v Sirku), v novembri FRANTIŠKA PARAČKOVÁ (v Liptovskej Tepličke) a JÁN HAŠŠO (v Čičmanoch). Ing. Ľubomír Ďurčík sa do povedomia najmä staršej generácie zapísal azda najvýraznejšie. Ako poľnohospodársky inžinier mal ,,pod palcom“ živočíšnu výrobu na hospodárskom dvore v Muráni 43 rokov. Kolektív pracovníkov si odborne zdatného šéfa s ľudským prístupom veľmi rýchlo obľúbil a kvôli bohatým praktickým skúsenostiam sa tešil ich úcte a rešpektu.
Keďže bude reč najmä o jedle, resp. O obľúbenom pečive a chlebe, dajme najprv slovo výstižnému citátu: “Keď sa objaví nové jedlo, je to pre šťastie ľudí väčší osoh ako objav nového súhvezdia” (Brillat-Savarin). Nuž veru aj muránske buchty sú denne spájané s pocitom šťastia, ale máme radi aj rožky alebo žemličky. Všetko, s čím sa v živote stretávame, má nejaký ten príbeh, svoju históriu, a teda aj nám dobre známe pečivo.
V tlači sa objavilo (časopis Návraty hviezd), že vo Viedni sa istý pekár náhodou dozvedel, že Turci kopú podzemnú chodbu do mesta (1683) a včas to oznámili cisárovi. Ten mu z vďaky za víťazstvo nad Turkami povolil piecť pečivo v tvare polmesiaca – teda už takmer 340 rokov obľúbené rožky.
Pani Helenka Beňová, rod. Mauerová, sa narodila v období druhej svetovej vojny, presnejšie mesiac po vypuknutí SNP (1944). Má dvoch starších súrodencov – sestru Blaženku Fabovú a brata Milana Mauera. Mladší brat Ľubomír zomrel pomerne mladý. Helenka je po mame Júlii, rod. Spišákovej, Muránčanka, a jej otec, Robert Mauer pochádzal z Kokavy. Od detstva som ju vnímala ako svoju príbuznú, veď naši starí rodičia (Ján a Katka Spišákovci) boli súrodenci a spolu s bratom Štefanom vyrastali v malebnom Pastovníku. Tam zostal bývať iba on s manželkou Máriou (rodenou Vrabcovou), ale brat Ján (starký Helenky) sa usadil na nižnom konci s manželkou Karolínou (Vrbjarovou od Vendeľa) „u Čoríka“ a sestra Katka s manželom Jánom Sojákom na vyšnom konci (v Prídeľu).
Dvadsať gemerských obci sa podujalo vyčistiť Muránku
Napísal(a) Ing. Jana Šmídtová
V poradí už druhý ročník spoločného čistenia rieky Muránka a jej prítokov sa uskutoční 26. a 27. apríla 2019. Vyčistiť túto neveľkú, no z prírodovedného hľadiska veľmi cennú podhorskú riečku v celom jej toku – od jej prameňa pod Prednou Horou až po jej sútok so Slanou pri Bretke – sa podujalo dvadsať obcí a miest ležiacich v jej blízkosti, či v blízkosti jej prítokov. Takto spoločne chceme ukázať, že nám na prostredí, ktoré nás obklopuje a v ktorom žijeme, pracujeme, vychovávame svoje deti a svoje vnúčatá, naozaj záleží. Gemer je síce zaradený medzi najchudobnejšie regióny Slovenska s najvyššou mierou nezamestnanosti, no jeho bohatstvo v podobe prírodných hodnôt je nevyčísliteľné. O prírodnom poklade, ktorým sme boli obdarení, nás pravidelne presviedčajú reakcie návštevníkov z iných kútov Slovenska i Európy.
Žriedlom rôznych udalostí a zaujímavostí zo života občanov gemerskej obce Muráň sú aj pre Maj Gemer ich obecné Muránske noviny. Neraz som sa pozrel do ich obsahu a vždy som našiel to, čo by mohlo byť zaujímavé i pre ostatných návštevníkov stránky. Dnes vám sprostredkúvam zaujímavý príspevok známej autorky spomedzi Muránčanov, ktorá sa podpisuje aj skratkou -RS-. V ostatnom čísle týchto novín si spomenula na vyše 60. výročie od začatia výstavby kultúrneho domu. Mne sa celkom páčil, pretože dnešným Muránčanom aspoň v skratke priblížila, ako sa to vlastne bolo, keď sa začalo s budovaním ich kultúrneho stánku. K príspevku je pripojený tiež príspevok ďalšieho autora, ktorý doplnil, čo vlastne Muránčania využili, aby s prispením fondu z Európskej únie dostali novú i kultúrnejšiu tvár tohto stánku pre jeho lepšie využitie.
Nič sa nedá robiť, obecné Muránske noviny ma svojím výzorom, obsahom i vľúdnosťou vždy vedia osloviť a už niekoľko rokov máme spoločné záujmy. Medzi ne patrí zaujímavé oslovenie čitateľov, ktorí pochádzajú z obce, ale aj širokého okolia. Verných čitateľov majú aj v okresnom sídle v Revúcej, ale i ďalej na východ od Jelšavy.
Muránske noviny píšu: Najlepšie klobásky z Pastovníka od Lacka
Napísal(a) Ružena Svoreňová
Medzi moje pravidelné zdroje, ktorými obohacujem stránku Maj Gemer rôznymi zaujímavými príspevkami patria aj Muránske noviny. Teraz som ich využil na uverejnenie článku pani Ruženy Svoreňovej, ktorá už niekoľko rokov, nielen ako autorka, patrí týmto novinám celým telom i dušou. Úpútal ma v nich titulok Najlepšie klobásky z Pastovníka od Lacka.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.