Unikátne podujatie v kaštieli Coburgovcov v Jelšave
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Predposledný prázdninový večer, v piatok 30. augusta 2019 sa v historických priestoroch kaštieľa Coburgovcov v Jelšave konalo nevšedné podujatie. Večer bol spojením rozprávania o klenotoch Gotickej cesty a koncertov lokálnych mladých umelcov rôznych žánrov. Rozprava o príležitostiach a obnove pamiatok, ich využití a diskusiu o dobrovoľníctve predstavili členovia OZ Gotická cesta, David Raška a Peter Palgut. Večer pokračoval Hudobnou nocou u Coburgovcov, ktorej organizáciu podchytila Viera Kozárová pod vedením Mesta Jelšava. Práve pod záštitou a koordinovaním spomínanej Viery Kozárovej sa realizujú aj záchranné a rekonštrukčné práce v kaštieli, pričom s obnovou tejto vzácnej pamiatky pomáhajú aj nezamestnaní.
Druhý ročník podujatia Poklady Železníka prilákal ešte viac návštevníkov ako ten predchádzajúci
Napísal(a) Ladislav Bene
V sobotu, 24. augusta 2019 v Železníku usporiadalo občianske združenie Skryté Poklady Slovenska v spolupráci s obcou Sirk pokračovanie úspešného podujatia Poklady Železníka. Už od skorého popoludnia sa priestor okolo historického kina Stachanov zaplnil návštevníkmi. Od 14. hodiny sa mohli deti zahrať športové hry a boli pre nich pripravené aj tvorivé dielne. Svoju techniku prišli ukázať aj dobrovoľní hasiči zo Sirka a takisto OZ. Rákošská cächa prichystala deťom stánok s lesnými hádankami.
O hlad návštevníkov sa starali kuchárky z obce Sirk, ktoré pripravovali jedinečné sirkovské guľky. Taktiež bol pripravený lahodný guľáš a sladké dobroty či kvalitná káva.
Dňa 24.8.2019 v malebnej obci Čierny Potok v juhozápadnej časti Gemera sa konal tradičný Deň obce. No tentoraz to bolo netradičné, pretože drobní poľnohospodári, bez štátnej dotácie, sa rozhodli usporiadať v deň obce aj výstavu traktorov, tzv. “TRAKTORIÁDU“.
Odkaz do ZETOR-a BRNO znie jasne: „slniečkári „zapredali pýchu československého traktorového priemyslu. V období „neľudskej totality„ vyvážalo ČSFR len do Argentíny ročne okolo 1.000 kusov tejto techniky!"
Sirkovanci v lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline
Napísal(a) Ján Frák
Občianske združenie Sirkovanci s podporou Obce Sirk zorganizovalo pre obyvateľov obce Sirk a blízkeho okolia výlet do obce Čierny Balog. Cieľom nášho výletu bola návšteva Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. Na dopravu do skanzenu sme využili vláčik Čiernohronskej železnice, kde sme najprv vláčikom ťahaným parným rušňom navštívili obec Dobroč. Túto cestu nám spríjemnila cigánska muzika Bartošovci, ktorí sa pre túto príležitosť naučili aj naše rodné piesne „Koj f tom Sirku bubnovali“ a „Ani se mä netýkaj“. Po návrate z Dobroča sme si pochutnali na slovenských špecialitách v staničnej reštaurácii Lampáreň. Po obede sme vláčikom vycestovali do samotného skanzenu. Skanzen je lesnícke múzeum v prírode a na jeho cca 4 km dlhom náučnom chodníku
Svätý Štefan počas obdobia svojho vládnutia, v rokoch 1000 – 1038, zakladajúc počiatky uhorskej štátnosti, každým rokom zvolával kráľovskú radu. Rada zasadala v dni nanebovstúpenia panny Márie, 15. augusta. Ladislav I. Svätý zmenil dátum zasadnutia na 20. august, v tento istý deň bol Svätý Štefan I. vyhlásený za svätého v roku 1083. V roku 1878 bolo vydané ministerské nariadenie, ktoré stanovilo 20. august ako oslavy maďarskej štátnosti. Tak, ako vo väčšine miest v Maďarsku sa konajú slávnosti pri tejto príležitosti, nie je to iné ani v našom partnerskom meste Tótkomlós – Slovenský Komlóš. V tomto roku sme dostali pozvanie na XIX. Tótkomlóšske dni v dňoch 17. – 20. 08. 2019. Mesto Jelšava zastupovali traja zamestnanci mesta a jedna poslankyňa.
Po druhýkrát sa uskutoční spoločenské podujatie Poklady Železníka
Napísal(a) Ladislav Bene
V sobotu, 24. augusta 2019 sa už po druhýkrát uskutoční v Železníku spoločenské podujatie Poklady Železníka. Program sa začína od 14-ej hodiny, kedy sa budú môcť tí najmenší zapojiť do tvorivých dielní až do približne 16.30. Od 14.30 bude pre tých, čo chcú viac spoznať toto jedinečné miesto, pripravená komentovaná prehliadka banských kolónií v Železníku. Zastavíme sa pri zaujímavých stavbách zo začiatku 20. storočia, napr. aj pri drevenej kolkárni a spoznáme zabudnuté miesto pri banskej kaplnke. Neskôr, od 17.30 sú v historickom kine Stachanov pripravené dve veľmi zaujímavé prezentácie. Pán Norbert Mogyorósi z Baníckeho múzea v Rožňave porozpráva o Železníku a jeho postavení v dejinách ťažby železnej rudy. O gotických kostoloch na Gemeri porozpráva Peter Koška z OZ Gotická cesta.
Deň obce usporiadali tohto roku aj v Gočaltove. Počtom obyvateľov obec Gočaltovo, ktorá sa nachádza v hornom Gemeri neďaleko Štítnika, patrí medzi malé obce. V súčasnosti v nej býva niečo málo cez 240 ľudí. Pripomeňme si ešte o nej, že vznikla vyčlenením z chotára Štítnika v 2. polovici 13. storočia ako banská obec, listinne doložená v roku 1318. Patrila Bebekovcom, v roku 1427 tu mali 25 poddaných, od 2. polovice 16. storočia rozličným zemianskym rodinám. Obyvatelia sa zaoberali baníctvom, v novoveku poľnohospodárstvom a chovom dobytka, v 19. storočí aj ovocinárstvom, uhliarstvom a povozníctvom. V roku 1802 mala obec 962 obyvateľov, v roku 1828 mala 391 obyvateľov a 48 domov. Celá zhorela v roku 1862.
Jelšavu pred 190 rokmi zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil takmer celé mesto
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dňa 26. júla 1829 mesto Jelšava zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil takmer celé mesto. Citujem z Paberkov mesta Jelšava: Oheň vypukol o tretej hodine na Ševcovskej ulici. Zhorela celá Zvolenská – zvonárska, Teplická i Ševcovská ulica. Zhorených domov bolo 450. Zhoreli aj všetky tri kostoly: Starý katolícky s dvoma vežami, dva zvony sa rozpolili, tretí sa zachoval, Kostolec „nižný“, vystavaný za palatína Vesselényiho katolíkom v roku 1660, Evanjelický i s farou a so školami. Zhorel i mestský dom, stoličný dom i byty pre vojsko s tromi osobami. Tento požiar bol posledný v Jelšave.
V sobotu 27.7.2019 sa v obci Sirk ležiacej pod vrchom Železník v okrese Revúca konala každoročne organizovaná súťaž vo varení kotlíkového gulášu v areáli miestneho futbalového ihriska. Tohto roku sa akcie zúčastnilo rekordných 17 družstiev. Náhodne vybraná porota mala veľmi ťažkú úlohu vybrať tie najchutnejšie guláše. Na prvom mieste sa umiestnilo družstvo „Občianskeho združenia Sirkovanci“ s gulášmajstrom Mariánom Zimanom, druhé miesto obsadilo družstvo „Goldáš“, ktoré viedol Ján Ziman a na treťom mieste skončilo družstvo „Snehulienka a sedem trpaslíkov“, zastúpené rodinou Koreňovou. Všetci súťažiaci si tento rok dali na kvalite gulášu záležať a podľa predsedu poroty p. Grendela bolo veľmi ťažko vybrať tie víťazné. Organizátormi súťaže bola Obec Sirk v spolupráci s Občianskym združením Sirkovanci.
Výročné dni majú mimoriadne miesto nielen v živote človeka, ale aj v živote našej obce. Pri príležitosti 592. výročia prvej zmienky o obci usporiadala Obec Lubeník prvýkrát svoj Deň. A tak prvý jún patril nielen deťom, ale aj všetkým obyvateľom Lubeníka. Zaujímavý a bohatý program "vyhnal" ľudí z príbytkov do slnkom zaliateho lubeníckeho šadióna, ktorý sa zaplnil tak, ako si pamätajú len skôr narodení.
Podujatie otvoril starosta obce Milan Pavko. Pestrú paletu piesní, ľudových tancov, slova a divadelného umenia ponúkli žiaci Základnej školy Sama Tomášika s materskou školou. O dobrú zábavu sa postaral aj spevácky súbor obce Nezábudka, Stano Vitáloš – spevák, imitátor a zabávač, folkórne súbory Šumiačan a Húžva. Zlatým klincom programu bolo vystúpenie Pavla Hammela.
Viac...
Mesto Hnúšťa oslávi svoje Dni mesta už tento víkend. Headlinerom je skupina HEX, koncerty budú zadarmo.
V piatok 31. mája 2019 Dni mesta odštartujú literárnou súťažou Hrebendova kapsa, výtvarnou súťažou detí i výstavou k jubileu 15 rokov vydávania miestnych novín.
Slávnostný program odštartuje o 18:30 literárno-dramatickým pásmom zo života Jána Francisciho Rimavského, najvýznamnejšieho miestneho rodáka. Dni mesta sa v Hnúšti konajú práve pri príležitosti výročia jeho narodenia. Program prevedie divákov najvýznamnejšími etapami Francisciho života, nebude chýbať spev, ľudová hudba, či úryvky z básní pekného Janka, ako Francisciho nazývali. V rámci programu mesto ocení tri osobnosti a jeden kolektív.
Vítam vás v našej obecnej knižnici v mene svojom i v mene knihovníckom a v mene matičiarskom
Napísal(a) dc
„Dobrý deň, vítam vás v našej obecnej knižnici v mene svojom i v mene knihovníckom a v mene matičiarskom“ - tieto úvodné slová zazneli na májovom stretnutí milovníkov kníh, medzi ktorými nájdete dieťa, žiaka i študenta, mladú mamičku, babku, či dedka, ale i viac zaneprázdnených zamestnaných a taktiež zástupcov čitateľov v dôchodkovom veku. Kniha, srdce matičiara a hudba idú ruka v ruke, a tak naše stretnutie pri knihe sme okrem slova básnika, či úryvkov z kníh okorenili spevom nášho pána Jána Šafára, ku ktorému neodmysliteľne patrí jeho známa heligónka. Ženy nevydržali, aj si zaspievali, aj si vybrali tú svoju. Pán Šafár nám všetkým pridal peknú pieseň, ktorú venoval všetkým prítomným mamičkám.
Zomrel Ján Valentík, výrazná herecká postava Gemera
Napísal(a) tisovec.sk
Tisovská webová stránka dnes oznámila pre Gemer i Gemerčanov smutnú správu. V nedeľu 12. mája nás navždy opustil vzácny človek, Tisovčan celou dušou a celým srdcom, pán Ján Valentík. Odišiel človek, ktorý bol stelesnením húževnatosti, pracovitosti, múdrosti a predovšetkým ľudskosti, lásky a dobroty. Správa o jeho smrti nás zasiahla ako blesk z jasného neba a my sme nemali čas poďakovať mu za jeho prácu a za všetko, čím obohatil náš život.
Dvadsať gemerských obci sa podujalo vyčistiť Muránku
Napísal(a) Ing. Jana Šmídtová
V poradí už druhý ročník spoločného čistenia rieky Muránka a jej prítokov sa uskutoční 26. a 27. apríla 2019. Vyčistiť túto neveľkú, no z prírodovedného hľadiska veľmi cennú podhorskú riečku v celom jej toku – od jej prameňa pod Prednou Horou až po jej sútok so Slanou pri Bretke – sa podujalo dvadsať obcí a miest ležiacich v jej blízkosti, či v blízkosti jej prítokov. Takto spoločne chceme ukázať, že nám na prostredí, ktoré nás obklopuje a v ktorom žijeme, pracujeme, vychovávame svoje deti a svoje vnúčatá, naozaj záleží. Gemer je síce zaradený medzi najchudobnejšie regióny Slovenska s najvyššou mierou nezamestnanosti, no jeho bohatstvo v podobe prírodných hodnôt je nevyčísliteľné. O prírodnom poklade, ktorým sme boli obdarení, nás pravidelne presviedčajú reakcie návštevníkov z iných kútov Slovenska i Európy.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.