Počas Dní mesta Revúca to dva dni naozaj "vrelo"
Napísal(a) Martina Urbanová
Počas dvoch letných dní, 17. až 18. júna 2016 sa na námestí pred budovou „Kohút“ v Revúcej uskutočnil 20. ročník Dní mesta Revúca, ktoré zorganizovalo Mesto Revúca a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Boli to dva slnečné, horúce a zaujímavé dni plné zábavy, oddychu a bohatého programu.
V piatok sa po otvorení podujatia so svojim programom na tribúne postupne predstavovali deti z materských a základných škôl,
Počas Dní mesta Revúca odovzdali najvyššie ocenenia mesta za rok 2015
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
V divadelnej sále MsDK v rámci Dní mesta Revúca sa v piatok 17. júna 2016 o 17:00 hod. uskutočnilo slávnostné odovzdávanie najvyšších ocenení mesta za rok 2015. Po odznení Hymny SR v podaní Speváckeho zboru Quirin, privítaní hostí a príhovore primátorky mesta nasledovalo odovzdávanie CENY PRIMÁTORKY, ktoré pani Eva Cireňová odovzdávala s viceprimátorom Júliusom Buchtom.
K životnému jubileu jelšavského rodáka Prof. MUDr. Júliusa Mazucha, DrSc.
Napísal(a) Mgr. Ondrej Mladší
Radi zaznamenávame, že dňa 24. apríla 2016 sa v plnom zdraví a stále v plnom pracovnom nasadení dožil životného jubilea - 80 rokov Čestný občan mesta Jelšava, prof. MUDr. Július Mazuch, DrSc., špičkový odborník v cievnej chirurgii na Slovensku. V súčasnosti pracuje ako vysokoškolský profesor Jeseniovej lekárskej fakulty UK v Martine a v Univerzitnej nemocnici v Martine.
V utorok 5. apríla 2016 sme sa za prítomnosti veľkého počtu účastníkov pohrebného aktu rozlúčili v Dome smútku v Jelšave, následne v cintoríne v rodných Šiveticiach, s Mgr. Dušanom Mihalidesom. Opustil nás v sobotu 2.4.2016, dva dni pred svojimi 66-tymi narodeninami.
Deň víťazstva nad fašizmom si pripomenuli aj obyvatelia Revúcej
Napísal(a) M.U.
V pondelok 9.5. 2016 sa pred pamätníkom na Námestí slobody v Revúcej konala spomienková slávnosť, ktorou si členovia Základnej organizácie Zväzu protifašistických bojovníkov generála Viesta, predstavitelia mesta, spoločenských inštitúcií, žiaci materských, základných a stredných škôl na území mesta Revúca uctili 71. výročie víťazstva nad fašizmom.
Spomienková slávnosť v Rejdovej pri príležitosti 100. výročia úmrtia evanjelického kňaza a podporovateľa Matice slovenskej Jána Končeka
Napísal(a) ZH
Rejdová – 24.04.2016 - Nedeľné ráno nás privítalo pochmúrnym zimným počasím, jemné mrholenie, studený vietor, brrr, to teda bude deň, to si pomyslelo mnoho z nás. Ale na druhú stranu sme vedeli, aký slávnostný deň nás čaká a naše očakávania boli vysoko prekonané. Spomienková slávnosť pri príležitosti 100. výročia úmrtia evanjelického kňaza a podporovateľa Matice slovenskej Jána Končeka sa niesla v slávnostnej atmosfére. Služby Božie v Ev. chráme Božom v Rejdovej liturgovali ThDr. Jerguš Olejár.,
Červenoarmejec medzi našimi vojakmi v Rožňave
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 19. apríla 2016 prišiel na besedu s vojakmi chemického útvaru v Rožňave pravdepodobne jediný žijúci príslušník Červenej armády slovenskej národnosti plukovník vo výslužbe Ladislav Sládek. Po uvítaní hostí veliteľom útvaru plk. Oliverom Toderiškom predstavil plk. Ladislava Sládeka prítomným poslucháčom krátkym úvodom člen Ústrednej Historicko-dokumentačnej komisie SZPB a predseda Oblastnej HDK v Rimavskej Sobote a predseda ZO SZPB v Čiernom Potoku, JUDr. Jozef Pupala. Svojím životným príbehom zaujal všetkých prítomných vojakov. Jeho spomienky na obdobie po Viedenskej arbitráži, dôvody prečo
Štvrťstoročné jubileum evanjelického zborového spevokolu v Gemerskej Polome
Napísal(a) Členovia jubilujúceho spevokolu
V nedeľu, 17.apríla 2016, sa konali v našom chráme Božom slávnostné služby Božie, počas ktorých sa pripomenulo jubilejné 25.výročie založenia cirkevného spevokolu. Z histórie a spomienok vyberáme: „Spevokol bol založený 16. marca 1991 pod vedením kantora pána Jána Červenáka s 29 členmi. Počas tých 25-tich rokov sme prezentovali duchovné, ale aj národné piesne na rôznych miestach Slovenska a pri všetkých cirkevných sviatkoch a slávnostiach v našom chráme Božom. Naše piesne zneli na svadbách, pohreboch, inštaláciách zborových farárov, ale aj pri slávnostiach v našej obci Gemerská Poloma.
Aktívni členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave
Napísal(a) Ing. Milan Kupčo
Nielen činorodou prácou členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave napĺňajú uznesenie a jednotlivé body plánu práce na rok 2016, ale venujú sa aj iným kultúrno-spoločenským resp. športovým akciám. V sobotu 16. apríla 2016 sa zúčastnili výletu do Košíc, konkrétne - navštíviť Botanickú a Zoologickú záhradu. Sprevádzalo ich slnečné počasie. Po príchode do Botanickej záhrady si prezreli výstavu kaktusov ako aj ďalšie subtropické a tropické rastliny. Mnohí z účastníkov boli očarení obrovským množstvom rastlín v skleníkoch, kde na vlastné oči videli dozrievajúce pomaranče, citróny, banány a iné cudzokrajné ovocie.
Medzinárodný deň Rómov v Muránskej Dlhej Lúke
Napísal(a) Monika Podolinská
Je to sviatok, ktorí poznajú všetci. Každý si ho pripomína inak. Niekto výstavou, koncertom, divadlom či iným spôsobom. Robí tak preto, lebo chce prejaviť úctu, uznanie a vďaku Rómom medzi nami. A to je aj náš prípad. 15. apríla 2016 sme si tento deň, síce s malým oneskorením, pripomenuli už po tretíkrát aj my. Dopoludňajší program sa niesol v znamení férových športových súťaží, výtvarných a environmentálnych aktivít. Medzi nami sme privítali deti z materskej školy, našich bývalých žiakov zo ZŠ s MŠ v Muráni, ale aj nových kamarátov zo ZŠ v Šumiaci.
Viac...
Svet zdravia je pripravený dobudovať rozostavané nemocničné pavilóny v Rimavskej Sobote a v Žiari nad Hronom
Napísal(a) Tomáš Kráľ
Investícia do oboch projektov by výrazne zvýšila úroveň zdravotnej starostlivosti pre takmer 150 tisíc obyvateľov. Sieť regionálnych nemocníc Svet zdravia od samotného prevzatia nemocníc v Rimavskej Sobote a v Žiari nad Hronom v apríli 2014 rieši budúcnosť rozostavaných a dlhodobo chátrajúcich nemocničných pavilónov v oboch mestách. Na základe interných analýz je Svet zdravia pripravený obidve nemocničné stavby dobudovať
Agentúra pre rozvoj Gemera v Hnúšti organizuje dva tréningy komunitného organizovania
Napísal(a) Štefan Horváth
Už dve členky Agentúry pre rozvoj Gemera v Hnúšti sa vďaka výmennému programu podporovanému americkou vládou stali certifikovanými komunitnými organizátorkami. Tento medzinárodný program zahrňuje
725 rokov prvej písomnej zmienky o Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
V roku 2016 si pripomíname 725. výročie prvej písomnej zmienky o Rožňave. Najstaršou písomnou zmienkou o Rožňave je listina kráľa Ondreja III z 3. februára 1291, ktorou poveril Jágerskú kapitulu, aby v spolupráci s kráľovským zástupcom vytýčila hranice obce Rosnoubana.
Oslavy 71. výročia oslobodenia obcí Stredného Gemera
Napísal(a) Ing. František Lukáš
V dňoch 27. – 28. januára 2016 uskutočnili sa oslavy 71. výročia oslobodenia obcí v Muráni, Muránskej Lehote, Muránskej Hute a Muránskej Dlhej Lúke. Najviac prítomných bolo zúčastnených práve v Muránskej Dlhej Lúke, pretože po týchto oslavách sa konala v kultúrnom dome výročná členská
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.