Šport (1983)
Podradené kategórie
Vianočný turnaj 2016 Karate klubu Revúca dal prednosť najmä deťom
Napísal(a) Rashid Arpád Bunjatov
Stalo sa už milou tradíciou Karate Klubu Revúca, že na sklonku roka usporadúvame Vianočný turnaj, ktorý nesie názov „STEFE CUP“, ktorý je hlavným reklamným partnerom tejto skvelej akcie. Tento rok sme sa zišli v sobotu 17. decembra v telocvični Základnej školy I. B. Zocha. Na tomto turnaji dávame príležitosť hlavne deťom, ktoré sa na súťažné tatami postavia po prvýkrát v živote, nech nadobudnú skúsenosti a zažijú súťažnú atmosféru.
Študenti z Tornale súťažili v 8. ročníku memoriálu maršála Malinovského v streľbe zo vzduchovky
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
V predvečer oslobodenia mesta Tornaľa miestna ZO SZPB v spolupráci s RDM v Tornali a s podporou MÚ v Tornali, uskutočnili 16. decembra 2016 už VIII. ročník memoriálu maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského v streleckej súťaži zo vzduchovky. (Vojaci maršála Rodiona Jakovleviča Malinovského, veliteľa 2. Ukrajinského frontu spolu s rumunskými vojakmi oslobodili mesto Tornaľa 19.12.1944.)
Majstrom sveta v chanbare je Rimavskosoboťan Tibor Figei
Napísal(a) regionoviny.sk
Začiatkom novembra 2016 obletela Rimavskou Sobotou i celým Slovenskom úžasná správa. Rimavskosoboťan Tibor Figei sa stal majstrom sveta v chanbare! 42. ročník Majstrovstiev sveta v chanbare sa konal 5. – 6. novembra v Tokiu v Japonsku. Šampionátu sa zúčastnilo približne 800 chanbaristov z 32 krajín sveta. Po prvýkrát sa ich zúčastnila aj slovenská reprezentácia na čele
Tréner MFK Dobšiná Július Strelka: Jesennú časť považujem za neúspešnú
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
MFK Dobšiná je už dlhodobým účastníkom V. ligy – K – G, ktorá bola vytvorená od sezóny 2011 – 2012. Ako jediná z trojice mužstiev, ktoré do nej postúpili z I. triedy (G. Poloma, Lipovník) pôsobí v súťaži aj v aktuálnej sezóne. Prostredníctvom nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dozvieme ako hodnotí jesennú časť tréner Július Strelka.
Na majstrovstvách Bratislavy sa nestratili ani mladí karatisti z Revúcej
Napísal(a) Karate Klub Revúca
V sobotu 19.11.2016 organizovala Asociácia karate klubov Bratislavy otvorené majstrovstvá Bratislavy, na ktorých sa zúčastnilo celkovo 208 pretekárov z 19 klubov. Sme radi, že sa nestratili ani mladí karatisti z Revúcej. Pre zdravotné problémy sa na majstrovstvách zúčastnili len traja naši pretekári. Všetci súťažili
Úradná správa ObFZ Rožňava č. 16 2016-2017
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMERKrásnohorská Dlhá Lúka - Vlachovo 7:2 - v dohrávke 12. kola I. triedy vo futbale
Napísal(a) MG od
Jesenná časť majstrovskej futbalovej súťžaže I. triedy ObFZ Rožňava sa skončila odloženým zápasom 12. kola v Lipovníku 13. novembra 2016 so začiatkom o 13.30 hod. Streli sa tu Krásnohorská Dlhá Lúka s Vlachovom. Domáce mužstvo sa na zápas i napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam dobre pripravilo, kým hostia prišli na zápas iba desiati. Podľa toho aj sily im vydržali ako-tak iba v prvom polčase,
Futbalisti MFK Rožňava potvrdili jesenného lídra štvrtej ligy JUH
Napísal(a) MG od
Osem zápasov odohrali v sobotu futbalisti z horného Gemera v poslednom kole jesennej časti súťaže. V nedeľu k nim pribudlo ďalších šesť. Jeden bol preložený o týždeň. Odštartovali tak nimi odvetnú časť majstrovstiev. Diváci z nich boli spokojní, najmä zo zápasu IV. Ligy dospelých MFK Rožňava, ktorí na domácom ihrisku deklasovali rozdielom dvoch tried súpera
Viac...
Fanúšikov futbalu potešili päťgólové výsledky MFK Rožňava a OTJ Honce
Napísal(a) MG od
Posledný októbrový víkend priniesol hladké víťazstvo hráčom MFK Rožňava a z nižších súťaží si na rovnaký výsledok počkali aj v Honciach s Bohúňovom. Štvrtá liga priala aj FK Krásnohorské Podhradie, ktorá síce za iných okolností, ale priniesla rovnako cenné tri body. Smutnejšie to bolo na ihriskách piatej ligy z pohľadu našich klubov.
Desať gólov v Rožňavskom Bystrom, sedem gólov pre Dobšinú
Napísal(a) MG od
Jesenné počasie zanecháva stopy aj na futbalových ihriskách nášho regiónu. Niekde sa zahralo s hráčmi i divákmi v podobe kvapiek dažďa, či chladnejšími teplotami, inde sa odmeňujú hráči divákom pri priaznivom počasí gólmi či peknou hrou. Tak ako napríklad v Rožňavskom Bystrom, kde sa fanúšikovia, ktorí prišli na zápas tešili z desiatich gólov
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).