Dvadsaťštyri nových držiteľov značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT
Napísal(a) L. Vargová
Značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT pozná nových držiteľov tohto významného ocenenia.
Sobotný podvečer bol venovaný najmä všetkým tým, ktorí svojou činnosťou prispievajú k zachovávaniu pôvodnej remeselnej výroby a prezentujú tradície nášho regiónu. Slávnostné udeľovanie certifikátov sa konalo ako súčasť folklórneho programu Fašiangy v Dome osvety, ktorý 28.1.2023 organizovalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.
Regionálne značenie v regióne Gemer-Malohont zasahuje na územie štyroch okresov, a to Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava a sčasti do okresu Poltár. Od jeho založenia sa vyhlásilo a vyhodnotilo 7 výziev na predkladanie žiadostí o udelenie značky. Dokopy je v súčasnosti certifikovaných už 64 výrobkov, skupín výrobkov, resp. služieb.
Z poslednej výzvy vzišli ako kladne hodnotení 20 výrobcovia a 4 poskytovatelia služieb. Do zoznamu so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT tak pribudli nasledovné produkty a služby:
Na hornom Gemeri, dedinka medzi malé zaradená,
veľkým prírodným bohatstvom bola pred rokmi obdarená.
To, akým bohatstvom ju príroda obdarila,
jej výtvory a danosti, ľudská sila nezmenila.
Len ťažkou prácou baníkov do jej útrob prenikla,
bane – ako podzemný prázdny priestor vytvorila.
Medzi jeden z najvýznamnejších dní v histórii mesta Rožňava určite patrí aj 23. január 1945. Práve tento deň bol dňom oslobodenia, preto je na mieste si túto historickú udalosť pripomenúť pietnym aktom. 23. januára na Námestí baníkov sme si pripomenuli 78. výročie udalosti, ktorá obrátila dni neistoty, bolestí a strachu na dni uvoľnenia, radosti a slobody.
Primátor mesta Rožňava Michal Domik v príhovore okrem iného vyjadril aj úprimné a hlboké poďakovanie nielen padlým vojakom za oslobodenie nášho mesta, ale aj všetkým prítomným, ktorí si vážia slobodu, mier a šťastie.
Základná škola Zlatá ulica je príkladom toho, že sa usiluje o to, aby sa ich žiaci oboznamovali s utrpením vo vojne, aby si uvedomovali akú cenu má sloboda. Tohto roku bola prítomná trieda zo ZŠ s VJM
Na Námestí slobody v Revúcej 24. januára 2023 si účastníci osláv pripomenuli 78. výročie oslobodenia mesta od fašizmu - tento významný historický medzník novodobých dejín. Pri pamätníku venovanom bojovníkom a obetiam Slovenského národného povstania, ktorý stvárňuje tŕnistú cestu k slobode a demokracii, sa zišlo viac ako 100 hostí.
Víťazné vojská vstúpili do nášho mesta takto pred 78. rokmi ráno o siedmej hodine. V krutom boji padli dvaja sovietski, traja rumunskí vojaci a Revúčan Karol Mikuš. Po oslobodení sa prvým veliteľom mesta stal dôstojník Sovietskej armády poručík Ščenev, neskôr kapitán Antoškin.
Kamenná tabuľa – záchrana pamiatky zo synagógy v Rožňave
Napísal(a) S. Holečková
Kniha Mojžišova je vzácnou pamiatkou, ktorá dokumentuje existenciu niekdajšej židovskej synagógy v Rožňave. Je to kamenná tabuľa z roku 1893, vyhotovená z ružového mramoru, reliéfne členená na dve časti, v hornej časti ukončená reliéfnymi poloblúkmi. Obsahuje Desať božích prikázaní v hebrejskom jazyku. Umiestnená bola pôvodne na vrchole stupňovitého štítu priečelia rožňavskej synagógy postavenej v roku 1893 a zbúranej v 50. rokoch 20. storočia.
Kamenná tabuľa je evidovaná v historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave pod názvom Kniha Mojžišova, s evidenčným číslom H-2198. Tabuľa – Kniha bola znehodnotená, s chýbajúcimi prvkami.
Cieľom projektu bola záchrana tohto jedinečného architektonicko-výtvarného prvku, ktorý je jednou z mála hmotných pamiatok dokumentujúcich históriu židovskej obce v Rožňave a tiež zamedziť jeho ďalšiemu znehodnoteniu a poškodeniu.
Prvým novorodencom v roku 2023 na hornom Gemeri sa stal Michal z Dobšinej
Napísal(a) J. Fedáková
Aj v Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa dnes (1. januára 2023) dočkali svojho prvého novorodenca roku 2023. Narodil sa o 15.35 hod. a je ním chlapček Michal. Malý Michal po narodení vážil 3290 gramov a meral 48 centimetrov. Jeho mamičkou je 29-ročná Michaela z Dobšinej. Oznámila nám to komunikačná špecialistka Jana Fedáková zo siete nemocníc Svet zdravia a polikliník Pro Care. Malému Michalovi a jeho mamičke blahoželáme a vinšujeme v ich ďalšom živote veľa zdravia, šťastia.
Pripájame ešte informáciu o silvestrovských úrazoch.
Na urgentnom príjme rožňavskej nemocnice počas silvestrovskej noci ošetrili piatich pacientov, ktorí utrpeli úrazy súvisiace s oslavami nového roka. Len trojročného pacienta museli pre úraz oka previezť na vyššie pracovisko do Košíc.
V kostole Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Rožňave sa 14. decembra 2022 uskutočnil Adventný koncert 2022. Slávnostne vyzdobený tolerančný klasicistický kostol z roku 1786 privítal medzi svojimi múrmi účinkujúcich a veľkú rodinu milovníkov hudby.
Po dvoch rokoch boja s celosvetovou pandémiou, bezútešnosťou a strachom o svoje zdravie, keď sme tento koncert mohli sledovať zo záznamu Rožňavskej televízie len na obrazovkách televízorov, objavilo sa znovu svetlo zapálených adventných sviečok s odkazom: poďme spolu očakávať a privítať najkrajší a najväčší sviatok roka – Vianoce.
Hlavným organizátorom jubilejného 20. adventného koncertu bolo Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave v spolupráci s mestom Rožňava, pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika. Spoluorganizátormi boli Gymnázium P. J. Šafárika v Rožňave a Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. Rožňava.
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (5)
Napísal(a) M. Gallík
Stručný nižnoslanský nárečový slovník
A
|
|
Zvolení starostovia a primátori okresu Rožňava vo voľbách 2022
Napísal(a) MG od
| Obec | Meno starostu | Politická strana | Počet hlasov |
| Ardovo | Daniel FÁBIAN | NEKA | 79 |
| Betliar | Helena KÚKELOVÁ | NEKA | 231 |
| Bohúňovo | Ágnes TAKÁCS | Szövetség - Aliancia | 112 |
| Bôrka | Vojtech ICSO | Szövetség - Aliancia | 191 |
| Brdárka | Jaroslav HRIC | NEKA | 30 |
| Čierna Lehota | Iveta POTOČNÁ | NEKA | 131 |
| Čoltovo | Ján HRUBAY | Starostovia, NEKA | 105 |
| Dedinky | Milan ČERVENKA | NEKA | 106 |
| Dlhá Ves | Tomáš NOVÁK | NEKA | 182 |
| Drnava | Tibor BALÁZS | NEKA | 199 |
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (4)
Napísal(a) M. Gallík
Charakteristika gemerských nárečí
Gemerské nárečia sa zaraďujú do areálu stredoslovenských nárečí, presnejšie do jeho juhovýchodnej skupiny, a z hľadiska veľkého teritoriálneho rozsahu i vplyvom geografických osobitostí regiónu sú pestré a vo viacerých znakoch odlišné. Osobitne vo východnej polovici gemerskej nárečovej oblasti vplýva na ich charakter aj blízkosť východoslovenských dialektov.
Vlastné gemerské nárečia rozdeľuje najprehľadnejšie Š. Tóbik, ktorý hovorí o nárečiach:
– juhozápadného Gemera,
– stredného Gemera,
– východného Gemera (východogemerské nárečia, nárečia Slanskej doliny, slanskodolinské nárečia).
Viac...
V Rožňavskom Bystrom zvolili Jána Gonosa za nového starostu obce
Napísal(a) MG od
Ustanovujúce zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Rožňavskom Bystrom sa uskutočnilo na Obecnom úrade 23. novembra 2022 o 17. hodine v súlade s platným znením Zákona NR SR č. 369/1990 Zb. o Obecnom zriadení § 13, odst. 4, písm. a).
Slávnostné zasadnutie otvorila odchádzajúca starostka obce Želmíra Gonosová, ktorá na zasadnutí privítala hlavného kontrolóra Jána Kováča. V prvej slávnostnej časti zasadnutia určila zapisovateľov a overovateľov zápisnice. Predseda miestnej volebnej komisie Ing. Ján Dávid potom informoval o výsledkoch volieb do orgánov samosprávy, ktoré sa uskutočnili 29. októbra 2022 a odovzdal osvedčenia o zvolení novozvolenému starostovi a piatim poslancom novozvoleného obecného zastupiteľstva.
Volieb sa v Rožňavskom Bystrom zúčastnilo 74,1% oprávnených voličov. Platný hlas odovzdalo 361 voličov. Na funkciu starostu kandidovalo 6 kandidátov. Voliči obce svoje hlasy rozdelili takto: 1. Ján Gonos, Ing., nezávislý kandidát – získal 119 platných hlasov, 2. Marek Ďurský, Sme rodina, Smer – sociálna demokracia – 99 hlasov, 3. Ján Tomko, OĽANO, Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska, Kresťanská únia, NOVA – 59 hlasov, 4. Marek Šoltés, Hlas – sociálna demokracia – 52 hlasov, Miloš Uhrín, nezávislý kandidát – 19 hlasov, Róbert Bezek, JUDr., Demokratická strana – 9 hlasov.
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (3)
Napísal(a) M. Gallík
V Rožňavskom Bystrom sa navždy rozlúčili s dlhoročnou folkloristkou Máriou Uhrinovou
Napísal(a) MG od
Smutná jeseň každoročne prináša pre niekoho radosť a pohodu, pre iného smútok a bolesť. Pre rodinu Márie Uhrinovej z Rožňavského Bystrého skôr tú druhú polovicu diania. Pani Mária si v tomto období s rodinou vždy pripomínala svoje narodeniny. Tohto roku tomu tak, žiaľ, nebolo.
Kto bol vlastne Mária Uhrinová? Musíme spomenúť najmä to, že tohto mesiaca sa dožila 66 rokov. Bolo to však kvôli jej zdravotnému stavu už bez tradičnej oslavy a jej životný príbeh sa skončil. Za tie spomínané roky ju jej rodáci mohli poznať ako obyčajnú ženu s neobyčajnými vlohami. Naučila sa pracovať okolo domu i domácnosti, postarať sa o seba, rodičov a neskoršie i o svojho manžela, s ktorým mali rovnaké koníčky. V obci bolo dostatok žien i mužov, ktorí vedeli krásne spievať a skúšali to i na verejnosti.
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (2)
Napísal(a) M. Gallik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.