Aj samospráva Revúcej sa zaujíma o stav sociálnych a zdravotných služieb pre seniorov
Napísal(a) BBSK, odd.
Zahraniční experti zo Svetovej banky a Európskej komisie sa počas uplynulého týždňa stretli so zástupcami obcí a miest z menej rozvinutých regiónov Banskobystrického kraja. V rámci iniciatívy Catching-up Regions (Dobiehajúcich regiónov) sa zaujímali o stav sociálnych a zdravotných služieb pre seniorov. Experti okrem Revúcej zavítali aj do okolia Rimavskej Soboty a Veľkého Krtíša. Cieľom stretnutí bolo vytypovať obce a vytvoriť mikroregión, v ktorom by si obce vzájomne pomáhali v oblasti služieb pre seniorov. Malé samosprávy často nemajú kapacitu ani finančné prostriedky zabezpečovať pre svojich obyvateľov tieto služby samostatne.
„Z niektorých okresov nášho kraja mladí ľudia odchádzajú za prácou preč a obyvateľstvo nám starne. O pár rokov reálne hrozí, že sa o seniorov nebude mať kto postarať.
Výstavu Bjørnstjerne Bjørnson – Hviezda zo severu otvorili v Múzeu Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) Katarína Kvetková
V utorok popoludní 15. októbra 2019 sa v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej konala vernisáž výstavy Bjørnstjerne Bjørnson – Hviezda zo severu, ktorú otvorili nórsky veľvyslanec na Slovensku Terje Theodor Nervik, veľvyslanec s osobitným poslaním pre granty Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho a Švajčiarskeho finančného mechanizmu a bývalý slovenský veľvyslanec v Nórsku František Kašický a primátor mesta Július Buchta. Vzácnych hostí na pôde mesta privítal Július Buchta, neskôr po krátkom stretnutí a rozhovoroch v kancelárii primátora ich kroky smerovali k historickej budove Prvého slovenského gymnázia.
Mestské lesy Jelšava oslavovali štvrťstoročnicu
Napísal(a) O. Dúdorová
Od vzniku spoločnosti Mestské lesy Jelšava, s. r. o., ktorá sa svojou činnosťou zameriava na lesníctvo, ťažbu dreva a piliarsku výrobu, uplynulo už 25 rokov. Štvrťstoročnicu si pripomenuli 10. a 11. októbra 2019.
Oslavy začali vo štvrtok slávnostnou recepciou pre pozvaných hostí. V kaštieli Coburgovcov v Jelšave bol v piatok pre širokú verejnosť pripravený pestrý program pod názvom Cesta lesmi. Oslávenci sa pochválili novou a výkonnou technikou, ale zároveň pripomenuli, že stále sú v náročnom lesnom teréne neoceniteľnými pomocníkmi ťažné kone. Svoje miesto tu mala lesná pedagogika, poľovníci, edukácia o ekologickom správaní.
Upršaná, ale spokojná Jazda sv. Huberta v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
,,Zver nielen loviť, ale hlavne chrániť, chovať a pochopiť jej význam v prírode“ – to je odkaz legendy o svätom Hubertovi, ktorý si účastníci týchto jesenných slávností každoročne pripomínajú.
V sobotu 5. októbra 2019 bolo centrum Revúcej slávnostne vyzdobené a plné ľudí a koní... Dvadsiaty ročník Jazdy svätého Huberta a 7. ročník regionálnych poľovnícko-rybársko-včelárskych slávností dostal zásluhou nevyspytateľného počasia novú, poeticko-dažďovú podobu.
V Čiernom Potoku „DO ROKA A DO DŇA“ usporiadali II. ročník záhradkárskej výstavy
Napísal(a) JUDr.Jozef Pupala
V Čiernom Potoku, v malej obci v okrese Rimavská Sobota, v kultúrnom dome (bývalej jubilejnej škole) miestna organizácia SZZ usporiadala dňa 14.9.2018 prvý raz výstavu zeleniny, ovocia, kvetín a ručných a remeselníckych prác tamojších občanov. Nakoľko mala výstava veľmi dobrý ohlas medzi obyvateľmi, ale aj čitateľmi stránky „MAJ GEMER“, kde uvedenú výstavu si k dnešnému dňu pozrelo 2.641 čitateľov, zahradkári v obci v spolupráci so starostkou obce pani Svetlanou Šufliarskou-Zauškovou pripravili na 14.9.2019 druhý ročník tejto výstavy s názvom „PLODY NAŠEJ ZEME A ŠIKOVNÝCH RÚK“. Je treba podotknúť, že výstavu začali inštalovať už v piatok 13.9.2019, kedy do 17.00 hodiny mohol každý záujemca priniesť do kultúrneho domu svoje produkty zeleniny, ovocia, kvetín, ručných a remeselníckych výrobkov.
Septembrové stretnutie primátora mesta Revúca s občanmi
Napísal(a) Mgr. Patricia Šefranová
„Žiadny zápas, žiadny boj, iba príjemný rozhovor“ – aj v tomto duchu sa nieslo šieste stretnutie Revúčanov s primátorom, ktoré sa tentokrát uskutočnilo 11. septembra 2019 v priestoroch Základnej školy Hviezdoslavova o 15:30 hod. Okrem stálej zostavy zástupcov mesta – primátor mesta Ing. Július Buchta, prednostka MsÚ Ing. Eva Kučeráková, náčelník MsP Jozef Gašpar, vedúca odd. regionálneho rozvoja Ing. Bibiana Jankóšiková, vedúca odd. životného prostredia a verejného poriadku Ing. Lenka Rekenová, sa stretnutia zúčastnil aj poslanec Mestského zastupiteľstva Jaroslav Vredík. Po úvodnom privítaní, primátor mesta prenechal priestor občanom na ich otázky, ale aj postrehy na zlepšenie kvality života v meste.
Unikátne podujatie v kaštieli Coburgovcov v Jelšave
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Predposledný prázdninový večer, v piatok 30. augusta 2019 sa v historických priestoroch kaštieľa Coburgovcov v Jelšave konalo nevšedné podujatie. Večer bol spojením rozprávania o klenotoch Gotickej cesty a koncertov lokálnych mladých umelcov rôznych žánrov. Rozprava o príležitostiach a obnove pamiatok, ich využití a diskusiu o dobrovoľníctve predstavili členovia OZ Gotická cesta, David Raška a Peter Palgut. Večer pokračoval Hudobnou nocou u Coburgovcov, ktorej organizáciu podchytila Viera Kozárová pod vedením Mesta Jelšava. Práve pod záštitou a koordinovaním spomínanej Viery Kozárovej sa realizujú aj záchranné a rekonštrukčné práce v kaštieli, pričom s obnovou tejto vzácnej pamiatky pomáhajú aj nezamestnaní.
Dňa 24.8.2019 v malebnej obci Čierny Potok v juhozápadnej časti Gemera sa konal tradičný Deň obce. No tentoraz to bolo netradičné, pretože drobní poľnohospodári, bez štátnej dotácie, sa rozhodli usporiadať v deň obce aj výstavu traktorov, tzv. “TRAKTORIÁDU“.
Odkaz do ZETOR-a BRNO znie jasne: „slniečkári „zapredali pýchu československého traktorového priemyslu. V období „neľudskej totality„ vyvážalo ČSFR len do Argentíny ročne okolo 1.000 kusov tejto techniky!"
Sirkovanci v lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline
Napísal(a) Ján Frák
Občianske združenie Sirkovanci s podporou Obce Sirk zorganizovalo pre obyvateľov obce Sirk a blízkeho okolia výlet do obce Čierny Balog. Cieľom nášho výletu bola návšteva Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. Na dopravu do skanzenu sme využili vláčik Čiernohronskej železnice, kde sme najprv vláčikom ťahaným parným rušňom navštívili obec Dobroč. Túto cestu nám spríjemnila cigánska muzika Bartošovci, ktorí sa pre túto príležitosť naučili aj naše rodné piesne „Koj f tom Sirku bubnovali“ a „Ani se mä netýkaj“. Po návrate z Dobroča sme si pochutnali na slovenských špecialitách v staničnej reštaurácii Lampáreň. Po obede sme vláčikom vycestovali do samotného skanzenu. Skanzen je lesnícke múzeum v prírode a na jeho cca 4 km dlhom náučnom chodníku
Svätý Štefan počas obdobia svojho vládnutia, v rokoch 1000 – 1038, zakladajúc počiatky uhorskej štátnosti, každým rokom zvolával kráľovskú radu. Rada zasadala v dni nanebovstúpenia panny Márie, 15. augusta. Ladislav I. Svätý zmenil dátum zasadnutia na 20. august, v tento istý deň bol Svätý Štefan I. vyhlásený za svätého v roku 1083. V roku 1878 bolo vydané ministerské nariadenie, ktoré stanovilo 20. august ako oslavy maďarskej štátnosti. Tak, ako vo väčšine miest v Maďarsku sa konajú slávnosti pri tejto príležitosti, nie je to iné ani v našom partnerskom meste Tótkomlós – Slovenský Komlóš. V tomto roku sme dostali pozvanie na XIX. Tótkomlóšske dni v dňoch 17. – 20. 08. 2019. Mesto Jelšava zastupovali traja zamestnanci mesta a jedna poslankyňa.
Viac...
Deň obce usporiadali tohto roku aj v Gočaltove. Počtom obyvateľov obec Gočaltovo, ktorá sa nachádza v hornom Gemeri neďaleko Štítnika, patrí medzi malé obce. V súčasnosti v nej býva niečo málo cez 240 ľudí. Pripomeňme si ešte o nej, že vznikla vyčlenením z chotára Štítnika v 2. polovici 13. storočia ako banská obec, listinne doložená v roku 1318. Patrila Bebekovcom, v roku 1427 tu mali 25 poddaných, od 2. polovice 16. storočia rozličným zemianskym rodinám. Obyvatelia sa zaoberali baníctvom, v novoveku poľnohospodárstvom a chovom dobytka, v 19. storočí aj ovocinárstvom, uhliarstvom a povozníctvom. V roku 1802 mala obec 962 obyvateľov, v roku 1828 mala 391 obyvateľov a 48 domov. Celá zhorela v roku 1862.
Jelšavu pred 190 rokmi zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil takmer celé mesto
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dňa 26. júla 1829 mesto Jelšava zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil takmer celé mesto. Citujem z Paberkov mesta Jelšava: Oheň vypukol o tretej hodine na Ševcovskej ulici. Zhorela celá Zvolenská – zvonárska, Teplická i Ševcovská ulica. Zhorených domov bolo 450. Zhoreli aj všetky tri kostoly: Starý katolícky s dvoma vežami, dva zvony sa rozpolili, tretí sa zachoval, Kostolec „nižný“, vystavaný za palatína Vesselényiho katolíkom v roku 1660, Evanjelický i s farou a so školami. Zhorel i mestský dom, stoličný dom i byty pre vojsko s tromi osobami. Tento požiar bol posledný v Jelšave.
V sobotu 27.7.2019 sa v obci Sirk ležiacej pod vrchom Železník v okrese Revúca konala každoročne organizovaná súťaž vo varení kotlíkového gulášu v areáli miestneho futbalového ihriska. Tohto roku sa akcie zúčastnilo rekordných 17 družstiev. Náhodne vybraná porota mala veľmi ťažkú úlohu vybrať tie najchutnejšie guláše. Na prvom mieste sa umiestnilo družstvo „Občianskeho združenia Sirkovanci“ s gulášmajstrom Mariánom Zimanom, druhé miesto obsadilo družstvo „Goldáš“, ktoré viedol Ján Ziman a na treťom mieste skončilo družstvo „Snehulienka a sedem trpaslíkov“, zastúpené rodinou Koreňovou. Všetci súťažiaci si tento rok dali na kvalite gulášu záležať a podľa predsedu poroty p. Grendela bolo veľmi ťažko vybrať tie víťazné. Organizátormi súťaže bola Obec Sirk v spolupráci s Občianskym združením Sirkovanci.
Oceňovali občanov Revúcej, rodákov či osobnosti s mestom úzko spojených
Napísal(a) Juraj Genčanský
Tradičný program ocenenia občanov Revúcej, rodákov či osobností s mestom úzko spojených za výnimočné činnosti, sa uskutočnil v piatok 21. júna 2019 v MsDK. Predstavitelia mesta odovzdali ôsmim jednotlivcom a dvom kolektívom výročné ocenenia za tvorivé výkony a výborné výsledky v spoločenskej, umeleckej či verejnoprospešnej činnosti a za mimoriadne výsledky a dlhoročné aktivity v športových disciplínach. Na slávnostnom oceňovaní boli okrem iných prítomní hostia: podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná, delegácie partnerských miest z družobného mesta Litovel na Morave, z maďarskej Kazincbarciky i chorvátskeho Pakraca.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-