Prečo je inteligentná domáca asistentka vhodná pre osamelých seniorov
Napísal(a) MG od
V snahe priblížiť niektoré zaujímavé riešenia, ktoré našli a dávajú do činnosti v iných regiónoch Slovenska, uverejňujeme jeden podnetný z okresu Prievidza. Podľa tohto riešenia osamelí prievidzskí seniori totiž budú môcť využiť služby inteligentnej domácej asistentky (IDA). Uviedla to vo svojej správe Tlačová agentúra Slovenskej republiky v týchto dňoch na portáli Obecne-noviny.sk. Poskytovanie novej sociálnej služby zaradilo aj mesto Prievidza do príslušného všeobecne záväzného nariadenia (VZN). Na svojom júnovom rokovaní ho schválili mestskí poslanci.
Z uvedenej správy vyplýva, že takúto službu začne mesto realizovať v spolupráci s Trenčianskym samosprávnym krajom (TSK), ktorý na ňu získal peniaze z fondov Európskej únie. Ide totiž o zámer mesta, aby čo najdlhšie dokázali zabezpečiť svojim seniorom, i ťažko zdravotne postihnutým, pobyt v domácom prostredí, kde sa človek cíti najlepšie.
Od vrátenia pomníka Františky na pôvodné miesto v centre Rožňavy ubehlo 30 rokov
Napísal(a) S. Holečková
V strede historického štvorcového námestia v Rožňave bol 29. októbra 1905 odhalený secesný pomník Františky Andrássyovej, rod. Hablawetzovej, láskavej a dobročinnej ženy, milujúcej manželky grófa Dionýza Andrássyho. Pomník z bieleho mramoru s Františkinou bustou v životnej veľkosti dali postaviť z verejnej zbierky Rožňavčania ako prejav vďaky tejto výnimočnej žene, patrónke chudobných.
Spevácky súbor Modré fialky z Rudnej rozdával radosť, priateľstvo, zábavu a dobrú náladu
Napísal(a) MG od
Región horného Gemera je známy bohatstvom folklóru, zvykov i ďalších ľudových prejavov a činností. Jedným z kolektívov, ktorý čerpal z takejto studnice predovšetkým zo svojho prostredia, bol počtom členov nie veľký aj spevácky súbor Modre fialky z obce Rudná. Na sociálnej sieti som sa v týchto dňoch dozvedel, že ešte koncom roku 2022 po niekoľkých úspešných rokoch prestal napĺňať svoju činnosť a prakticky zanikol. Pri založení súboru stála pani Mária Kohuláková, ktorá 39 rokov predtým pracovala ako učiteľka materskej školy v obci. Okrem spevu sa tiež venuje maľovaniu obrazov, čo využíva aj na vyrábanie rôznych darčekov. Keďže podobných súborov v našom regióne nie je dostatok, poprosil som Máriu Kohulákovú o zodpovedanie niekoľkých otázok.
Pani Kohuláková, mohli by ste aj našim čitateľom priblížiť a pripomenúť kedy a za akých okolností súbor Modré fialky v Rudnej vznikol?
Deti z materskej školy v Jelšave hasili na Medzinárodný deň detí "horiaci hotel"
Napísal(a) G. Jakubecová
Z Jelšavy, nášho historického mestečka na strednom Gemeri, sa nám ozvala naša pravidelná prispievateľka na stránku Maj Gemer, pani Gabriela Jakubecová. Poslala nám síce krátky, ale zaujímavý príspevok aj s fotografiami, ktorý iste poteší našich najmenších. Veď išlo o Medzinárodný deň detí a ten si nedali ujsť ani v spomínanej Jelšave ani za nepriaznivého počasia. Tak si ho spolu prečítajme: "Pre nepriaznivé počasie bol zábavný deň pri príležitosti Medzinárodného dňa detí v našom meste preložený na deň 29. 06. 2023.
Bolo pripravených niekoľko stanovíšť na miestnom futbalovom ihrisku. Na jednom stanovišti mohli deti z Materskej školy a zo Základnej školy v Jelšave hasiť "horiaci hotel" pumpovaním z kropnice a pozrieť si hasičské auto IVECO DAILY.
Archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely na lokalite Rimavská Sobota-Kurinec – Barát kút (Mníchova studňa)
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko-malohontské múzeum v termíne od 1. 6. do 16. 6. 2023 pod vedením archeológa s odbornou spôsobilosťou PhDr. Alexandra Botoša vykonalo archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely na lokalite Kurinec – Barát kút. V roku 2022 bolo na tejto lokalite vykonané nedeštruktívne geofyzikálne meranie, ktoré indikovalo existenciu zaniknutých objektov kamennej konštrukcie. Cieľom archeologického výskumu bolo overiť existenciu a funkciu týchto objektov. Počas archeologického výskumu bolo odkrytých 12 archeologických sond. Žiaľ v odkrytých sondách sa existencia zaniknutých kamenných objektov nepotvrdila. V sondách sa nám podarilo preukázať polykultúrne osídlenie z mladšej doby bronzovej (cca 1 500 – 1 200 pred Kr.), ďalej z mladšej dobe železnej – z doby laténskej Keltmi (cca z 2. – 3. storočia pred Kr.), z doby rímskej (cca z 3. - 4. storočia.), z včasného stredoveku (cca 8./9. – 11. storočia), ako aj z vrcholného a neskorého stredoveku (z 13. – 15. storočia).
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).