Osobnosti v kresbe * Výtvarný workshop s rómskou výtvarníčkou Šarlotou Bottovou
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Rimavská Sobota, 19. 06. 2023 - 27. júna 2023 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční výtvarný workshop s názvom Osobnosti v kresbe.
To, ako správne nakresliť a vytieňovať portrét grafitovými ceruzkami si môžu návštevníci vyskúšať pod vedením rómskej výtvarníčky Šarloty Bottovej z Hnúšte pri tvorbe portrétu vybranej známej osobnosti. Podujatie je súčasťou výstavy Šarlota Bottová. Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja, ktorá bola verejnosti sprístupnená 12. apríla 2023. Podujatie je vhodné pre dospelých a deti od 10 rokov. Každý účastník si domov odnesie darček. Vstupné je 1 euro.
Pripravili detské letné aktivíty pod názvom MÚZEUM AKO HO (NE)POZNÁŠ
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 19. 06. 2023 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo 3. ročník detských letných aktivít pod názvom MÚZEUM AKO HO (NE)POZNÁŠ. Aktivity sú určené deťom vo veku od 9 do 12 rokov. Realizovať sa budú v termíne od 10. do 14. júla 2023 od 8.00 hod. do 15.00 hod. Maximálny počet účastníkov je 14. Poplatok za jedno dieťa je 100 eur. Pre deti je pripravený bohatý program, ktorý bude každý deň zameraný na inú tému. Rodičia môžu deti prihlásiť do 23. júna 2023 (kontaktná osoba: PhDr. Elena Lindisová , 047/5632741)). Programová skladba detských letných aktivít korešponduje so skladbou zbierkových fondov múzea a tiež s koncepciou stálej expozície. Obsiahnuté sú témy z vedných odborov – prírodné vedy, archeológia, história, história umenia, etnológia, knihovníctvo.
Folkloristka Stanislava Zvarová z Klenovca sa angažuje v rozvoji vidieka. Je dozorkyňou cirkevného zboru
Napísal(a) vobraze.sk
Nie vždy máme možnosť podrobne sa oboznámiť aj s takými osobnosťami Gemera-Malohontu akou je pani Stanislava Zvarová. O to nám je bližšia, lebo sa angažuje najmä v oblasti folklóru aj z nášho regiónu, naozaj ako profesionálna odborníčka v rezorte kultúry. Stačí spomenúť jej angažovanosť pri známych Gemersko-malohontských folklórnych slávnostiach Klenovská Rontouka, ktorých 44. ročník sa začína 23. júna. Vďační sme aj vedeniu redakcie portálu Vobraze.sk, ktoré nám vyšlo v ústrety a súhlasilo s uverejnením reportáže o pani Zvarovej aj na webstránke Maj Gemer. Snáď poslúži príkladom aj našim Hornogemerčanom.
Desať dobrovoľných hasičských zborov obcí okresu Rožňava splnilo previerku pripravenosti
Napísal(a) M. Terrai
Dňa 17.06.2023 sa úspešne uskutočnila a splnila previerka pripravenosti dobrovoľných hasičských zborov a dobrovoľných hasičských zborov obci (PP DHZ/DHZO), ktorú sme spoluorganizovali s obcou Silica. Každé zo zúčastnených DHZO získalo osvedčenie o splnení previerok pripravenosti v roku 2023.
Ďakujem za organizačné zabezpečenie starostovi Obce Silica Ing. Tomášovi Váradymu, PhD., všetkým členom DHZ/DHZO Silica, a za chutný guláš a občerstvenie členom a členkám JDS Silica.
Pre rok 2023 svoju previerku pripravenosti DHZO splnili:
Slavošovce, Kunova Teplica, Rožňava, Koceľovce, Rudná, Nižná Slaná, Jablonov nad Turňou, Silica, Hrhov, Rakovnica.
Tretí júnový víkend dal bodku aj za majstrovským ligovým futbalom na Hornom Gemeri. Pravdaže priniesol zaujímavé výsledky. Ak začneme od najvyššie postaveného ligistu, ktorým je v V. lige JUH VsFZ tak len potvrdil zámer rožňavčanov obsadiť druhú priečku v tabuľke. Vysokým rozdielom v sobotňajšom zápase s mužstvom Dvorníky-Včeláre to aj potvrdil. V 7. lige si správny rozložením síl zabezpečil 1. miesto kolektív Jednoty Krásnohorská Dlhá Lúka a využila tak zaváhanie Vyšnej Slanej, ale najmä Rožňavského Bystrého, ktoré s obidvoma mužstvami na domácom ihrisku remizovalo, stratili tak 4 body a prekvapujúco i tri na jeseň v Gemerskej Polome. Lídra súťaže držalo až v 10. kolách. Kolo prinieslo vysoké skóre v dvoch stretnutiach, keď v Hrhove spolu padlo 15 gólov a na ihrisku v Rudnej 14. Zrejme najnervóznejší zápas bol vo Vyšnej Slanej pri peknej návšteve 111 divákov, kde dvaja hráči hostí nedokončili zápas a osem udelených žltých kariet bolo na oboch stranách. Gratulujeme najlepšiemu strelcovi súťaže, ktorým sa až v poslednom kole stal Attila Prónyai z Dlhej Lúky.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).