Futbalový klub MFK Rožňava účinkoval v ročníku 2024/2025 v IV. lige – východ. Jesennú časť mal úspešnejšiu, na jar došlo k oslabeniu kádra. V príspevku sa dočítame o účinkovaní na jar 2025. K dispozícii je káder, výsledky v jarnej časti, celkové poradie strelcov a tabuľka. Podarilo sa získať aj hodnotenie trénera Branislava Kuzmu.
Tréner Branislav Kuzma: Z jesenného kádra nám odišlo sedem hráčov, najväčšou stratou bol odchod Domika do Košíc. Noví hráči ich nenahradili dostatočne, niektorí boli aj zranení (Sedlar, de Souza), zranený bol aj Pavol Gere, ktorý bol jedným z najlepších hráčov mužstva. Iným trvalo dlhší čas na zohratie (Mora). Po čase sa stal lídrom ofenzívy Gomes, dobre hodnotím Vorobieia. Naviac v jednom zápase dostali červené karty brankári Džačár a Spišák. V záverečných kolách tak nastupoval len dorastenecký gólman. Pozitívom ročníka bolo, že v jarnej časti dostali priestor domáci dorastenci.
Pozvánka na letné pozorovania nočnej oblohy v srdci Parku tmavej oblohy Muránska planina
Napísal(a) V. Straková
Muránska planina, 19. júna 2025 - Pozývame Vás zažiť nezabudnuteľné letné večery pod hviezdnou oblohou. Obľúbené podujatie Hviezdy nad Muráňom sa vracia aj v roku 2025 so štyrmi termínmi počas prázdnin: 26. júna, 31. júla, 14. augusta a 28. augusta.
Výnimočné pozorovania sa konajú priamo v srdci Parku tmavej oblohy Muránska planina, jednej z najtmavších lokalít na Slovensku, kde umelé svetlo takmer nezasahuje do prirodzenej nočnej scenérie. Vďaka tomu je možné sledovať stovky hviezd, planéty, Mliečnu cestu či vzdialené galaxie voľným okom aj prostredníctvom špičkových ďalekohľadov.
„Letná nočná obloha nad Muránskou planinou je čarovná. Je to príležitosť na chvíľu sa zastaviť, zahľadieť sa do vesmíru a zažiť neopakovateľné ticho divočiny,“
Spišský umelec Martin Kacvinský a jeho NeMiestne maľby v Rožňave
Napísal(a) E. Hermelyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave v spolupráci s Galériou umelcov Spiša ‒ kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, uvádzajú od 3. júla do 24 októbra reprízu profilovej výstavy Martina Kacvinského pod názvom NeMiestne maľby. Výstava je uvedená v rámci dramaturgického cyklu Profily / Umelci Spiša. Martin Kacvinský je spišský umelec, ktorého dielo koncepčne a výrazovo presahuje regionálny rámec: vo svojej tvorbe sa zaoberá kritikou jednotlivca a spoločnosti. Zároveň sú jeho maľby istým spôsobom „nemiestne“: nebojí sa pracovať s témami, ktoré môžu byť v lokálnom kontexte provokatívne.
Riaditeľka Galérie umelcov Spiša, Lucia Benická uvádza: „Galéria umelcov Spiša pripravuje kvalitné profilové a tematické projekty, ktoré vďaka súčinnosti s inými organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja nekončia iba na Spiši. S Baníckym múzeom v Rožňave máme niekoľkoročnú spoluprácu: v roku 2022 sme uvádzali profilovú výstavu sochára Štefana Kubíka, toto leto uvádzame na Gemeri spišského maliara Martina Kacvinského. Výstavná „recyklácia“ má pre nás mimoriadny význam prezentovať aj mimo región odbornú, výskumnú, prezentačnú a zbierkotvornú činnosť, keďže na výstave uvádzame aj diela z našej zbierky.“
“Cesta stredovekom” priblíži dejiny Gemera novým, zážitkovým spôsobom
Napísal(a) J. Ulický
V regióne Gemera pribudli nové atrakcie, ktoré návštevníkom priblížia jedinečným spôsobom život a zábavu v období stredoveku. Prostredníctvom série interaktívnych prvkov sa návštevníci prenesú v čase a zažijú historické hry, ktoré sa objavovali na významných podujatiach, jarmokoch či oslavách v stredovekých mestách a na hradoch. Cieľom tohto projektu je vzbudiť zvedavosť, podnietiť predstavivosť a zároveň vzdelávať deti o tomto podmanivom historickom období.
Predmetom projektu bolo vytvorenie replík historických exteriérových hier. Výberom prvkov sa realizátori inšpirovali na tematických podujatiach v okolitých krajinách, ktoré navštívili vďaka spolupráci so záujmovými historickými združeniami a spolkami. Vytvorenie replík a ich finálny vzhľad realizoval miestny majster ľudovej umeleckej tvorby Ladislav Hedvigy. Jeho meno je spojené s drevenými kyjatickými hračkami.
CINEAMA 2025 - Festival amatérskeho filmu Košického kraja v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja (KSK), organizuje v piatok 20. júna 2025 krajskú súťaž a prehliadku amatérskej filmovej tvorby Cineama 2025. Podujatie sa uskutoční od 9:00 hod. v Rožňave v sále Kina Apollo (Betliarska 8) a predstaví 26 filmov rôznych žánrov.
Tento ročník je 33. celoslovenskou súťažou amatérskeho filmu, v Rožňave sa krajské kolo uskutočňuje už 29. krát. Filmy sú rozdelené do troch kategórií podľa veku autorov: 6 filmov v kategórii do 16 rokov, 16 filmov v kategórii 16 až 21 rokov a 4 filmy autorov v kategórii nad 21 rokov. Zastúpené sú všetky žánre od obľúbených animovaných filmov, cez experimenty, videoklipy, až po hrané a dokumentárne filmy a publicistiku.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-