O OFK Vyšná Slaná - víťazovi 7. futbalovej ligy ObFZ Rožňava
Napísal(a) Š. Tomášik, V. Lukáč
OFK Vyšná Slaná sa stal víťazom 7. futbalovej ligy ObFZ Rožňava. V príspevku sa dočítame o jeho účinkovaní v ročníku 2024/2025. Okrem výsledkov, konečnej tabuľky a kádra sú k dispozícii aj zaujímavosti.
Na jeseň mužstvo prehralo len s Rožňavou B a remizovalo v Dlhej Vsi. Prvenstvo si vybojovali 20-timi výhrami, keď dosiahli celkovo 61 bodov a skóre 134:19 V jarnej časti však vyhralo všetky zápasy a zaslúžene súťaž vyhralo.
Káder: Roman Lindák, Roman Nemec – Štefan Domik, Branislav Kuzma, Mário Tokarčík, Adam Gallo, Filip Gallo, Ján Gallo, Martin Gallo, Jerguš Barnák, Jozef Barnák, Dušan Kalis, Ondrej Kračún, Miloš Bendík, Marek Laurinc, Ondrej Leskovjanský, Michal Hadar, Jaroslav Havíra, Michal Benedikty, Patrik Burik, Patrik Varga, Ján Simeon Želinský, Peter Zabrel, Sebastián Bizik, Peter Rogos.
Príležitosť na aktívny oddych v Art Parku v Revúcej
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko Revúca v spolupráci s gemerským umeleckým inštitútom GemArt pozývajú na aktívny oddych v Art Parku
Už tento víkend začíname napĺňať skultivovaný malý park pred domom kultúry relaxačnými aktivitami, ktoré by mohli zaujať aj vás...
· štvrtok 3. júla od 16. do 19. hodiny si môžete vyskúšať maľovanie hlinou
Že ste o tom ešte nepočuli? To je dôvod na návštevu! Tvorivé aktivity s hlinou bude viesť Johanka Johanidesová so svojimi deťmi, ktorá sa prisťahovala a žije v Brdárke.
· piatok 4. júla od 20.00 hodiny budeme hrať skvelú hudbu ku káve
Na Hasičskú zbrojnicu v Jelšave dostali svadobné oznámenie od Radky a Mariána
Napísal(a) G. Jakubecová
Pred pár týždňami sme na Hasičskú zbrojnicu v Jelšave dostali svadobné oznámenie, v ktorom nám dobrovoľní hasiči z Jelšavy dávajú na známosť:
Končí sa krásne a vznešené „ja“,
začína prosté, ale o to krajšie „my“.
Radka Ormisová a Marian Gacko
všetkým na vedomie dali,
že slobody sa vzdali, že chcú spolu šťastne žiť
a svoju lásku manželstvom spečatiť
28. 06. 25 v obradnej sieni v Revúcej.
Jelšavskí žiaci na Zámku pod Muránskym hradom spoznávali medveďa hnedého
Napísal(a) M. Štullerová
Začiatkom júna 2025 sa žiaci druhého stupňa Základnej školy s Materskou školou Jelšava zúčastnili výnimočného environmentálneho pobytu na chate Zámok pod Muránskym hradom. V jedinečnom prírodnom prostredí Muránskej planiny sa venovali téme medveďa hnedého, ktorý je najväčšou šelmou slovenských lesov.
Pobyt bol najmä o poznávaní prírody, vzdelávaní, praktických aktivitách i workshopoch zameraných na bezpečnosť v prírode. Odborný rozmer pobytu dodali ochranári a zoológ Národného parku Muránska planina, ktorí žiakom vysvetlili správanie medveďov, ich význam pre ekosystém a potrebu ich ochrany.
Súčasťou programu boli aj tvorivé dielne pod vedením Evky Wilson, kde sa žiaci výtvarne vyjadrili k téme medveďa hnedého.
Slniečko, teplý vzduch, aj trošku ochladenia v sále Kultúrneho domu využili členovia Základnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska v Revúckej Lehote 25. júna 2025, aby sa stretli, podebatovali, ale hlavne zdravo súťažili.
„Športový referent“, pán Dušan Pavlák s manželkou, pripravili 5 rôznych súťaží pre ženy i mužov. Bolo veru veselo, aj si fandili a pohundrali, keď sa nedarilo. No a 6. disciplínou (ako povedal hlavný rozhodca) bolo občerstvenie.
Sponzori sa postarali, že bolo čo trošku si zajesť, pripiť na zdravie a tí najlepší „športovci“ boli aj odmenení maličkosťou.
Opät vydarené popoludnie v „Lehvatke“. Vďaka organizátorom, vďaka všetkým, ktorí prišli.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-