Príspevok siedmej členskej výstavy rožňavského Fotoklubu Pix-XL k Mesiacu fotografie
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja Vás pozývajú v rámci Mesiaca fotografie v piatok 9.11.2017 o 17:00 hod. na vernisáž fotografickej výstavy pod názvom VII. členská výstava Fotoklubu Pix-XL do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č. 3. Už po 28-krát patrí mesiac november vo veľkých mestách po celej Európe Mesiacu fotografie. VII. členská výstava rožňavského Fotoklubu Pix-XL chce prispieť do množstva spomínaných výstav, chce patriť do veľkej rodiny fotografov a dať najavo, že ani malé mesto nezaháľa.
V základnej škole J. A. Komenského zbierame a triedime odpad
Napísal(a) ZŠ
Aj v školskom roku 2018/2019 pokračujú žiaci a zamestnanci Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej v zbere a triedení odpadu. Nadväzujeme tak na úspešný minulý rok a pridávame aj novinku. Pokračujeme v zbere a triedení denného odpadu v našej škole. Zameriavame sa hlavne na plasty a papier. V jednotlivých triedach sú ustanovené zberové hliadky dozerajúce na triedenie odpadu – papiera a plastov, ktoré sa vďaka nášmu konzumnému spôsobu života denne hromadia. V triedach a chodbách školy sú umiestnené zberové nádoby. Mesačne vyhodnocujeme zber odpadu v jednotlivých triedach v rámci našej školskej súťaže SEPARKO.
„Najkrajšie kŕmidlo“ je názov súťaže a výstavy, ktorá predstaví štyridsať žiackych autorov
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote 15. novembra 2018 o 13.00 hod. sa uskutoční vernisáž deviateho ročníka výstavy „Najkrajšie kŕmidlo“. Výstava predstaví kŕmidlá, ktoré vyrobili žiaci druhého stupňa základných škôl a zodpovedajúcich ročníkov osemročných gymnázií v rámci rovnomennej súťaže. Výstava potrvá do 15. decembra 2018. „Najkrajšie kŕmidlo“ je názov súťaže a výstavy, ktoré Gemersko-malohontské múzeum pravidelne usporadúva od roku 2006. Cieľom je prehĺbiť vzťah medzi múzeom a školami a upriamiť pozornosť detí na prírodu, zvlášť vtáky, ktoré sú v zimnom období odkázané na pomoc ľudí. Úlohou žiakov je vyrobiť funkčné kŕmidlo, vlastnoručne alebo za pomoci rodičov, pedagógov i kamarátov,
Zimný festival Rok na Gemeri už po dvadsiaty štvrtýkrát lákadlom pre milovníkov folklóru a ľudových tradícií
Napísal(a) M. Hlaváčová
Zimný festival Rok na Gemeri už po dvadsiaty štvrtýkrát láka milovníkov folklóru a ľudových tradícií svojou pestrou programovou ponukou. Podujatie pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku organizuje Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s mestom Rožňava.
REMESLO MÁ ZLATÉ DNO NIELEN PRE DETI
Od pondelka (19.11.) až do piatka (23.11) budú mať možnosť školáci pracovať v dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera
Bottovo oslávilo 92 rokov založenia obce vďaka stému výročiu vzniku Československa
Napísal(a) Ing.Veronika Rízová
Vďaka miestnemu spolku Matice slovenskej, Slovenskému Červenému krížu, Obecnému zastupiteľstvu si dňa 26.10.2018 v Kultúrnom dome obce Bottovo na slávnostnom zhromaždení pripomenuli 100. výročie založenia Československa a 92. výročie založenia obce Bottovo. Slávnostné zhromaždenie otvorila predsedkyňa MOMS pani Ludmila Šimková, ktorá privítala hostí z OV MS v Rimavskej Sobote pána MUDr. Petra Draginského a pani Ingrid Šulkovú, riaditeľku Gemersko-Malohontského strediska Mgr. Darinu Kišákovú, pani starostku obce Ing. Andreu Balakovú. Spolu s poslancami Obecného zastupiteľstva v Bottove aj členov DS Daxner z Tisovca, predsedu Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozefa Pupalu a všetkých zúčastnených občanov.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.