Tokaj na Gemeri - výstava, folklór, ochutnávka tokajských špecialít
Napísal(a) A. K.
Hovorí sa, že východ Slovenska a jeho obyvateľov najprv treba spoznať, až potom si o nich utvoriť názor. Avšak či obyvatelia nášho Košického kraja dostatočne poznajú svoj región? Možno skôr si odskočíme k moru, ako za roh k susedom, pričom Košický kraj sa môže pýšiť viacerými krásnymi miestami, mestami alebo atrakciami, ktoré ho robia atraktívnym, a zároveň zaujímavým pre verejnosť či turistov z celého Slovenska. Jedným zo zámerov kultúrnej ponuky Gemerského osvetového strediska (GOS) na nasledujúce obdobie je predstaviť kultúrne, prírodné a historické dedičstvo aj iných regiónov kraja a poskytnúť tak Gemerčanom dôvody na ich spoznávanie.
Spoločné rokovanie českých a slovenských antifašistov v Plzni aj za účasti zástupcov z Gemera
Napísal(a) J. Pupala
V dňoch 19. - 21.9.2018 sa uskutočnilo v Plzni v priestoroch Sportovního gymnázia na ulici Vejprnickej spoločné rokovanie Výkonného výboru Českého zväzu bojovníkov za slobodu a Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky, 80. výročia Mníchovskej dohody hitlerovského Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska a o odstúpení sudetského pohraničia Nemecku. Delegáciu Výkonného výboru ÚV ČSBS viedol jej predseda Ing. Jaroslav Vodička a delegáciu Ústrednej rady SZPB jej predseda Ing. Pavol Sečkár.
Jelšavskí hasiči na oslavách 135. výročia DHZ v Nadlaku (Rumunsko)
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) mesta Jelšava má podpísanú zmluvu o spolupráci s DHZ v Nadlaku. V Rumunsku oslavujú Deň hasičov v septembri. V tomto roku oslavuje DHZ v Nadlaku aj 135. výročie od svojho založenia. Z týchto dôvodov dostali jelšavskí dobrovoľní hasiči pozvanie do Nadlaku, aby si pripomenuli tieto výročia.
V sobotu 29. septembra 2018 v popoludňajších hodinách 4-členná delegácia jelšavských hasičov – Ladislav Berki, podpredseda, Ladislav Horváth, st., člen revíznej komisie a strojná služba
Polomskí regrúti v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) MF
Prvý jesenný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera opäť ponúkol niečo nové. Divákov zaujali polomské regrútske zvyky v podaní folklórnej skupiny Dolina i pútavé rozprávanie jej vedúceho o tejto téme, ktorá v minulosti bola dôležitou súčasťou života mladých mužov – parobkov.
„Vážna téma s humornými situáciami, krásne spevy žien a mužov či samotný regrútsky bál v podaní folklórnej skupiny Dolina z Gemerskej Polomy mali u našich divákov veľký úspech. Sme veľmi radi, že máme možnosť sprostredkúvať zvyky a obyčaje našich predkov a prácu našich folklórnych kolektívov širokej verejnosti aj vďaka podpore Fondu na podporu umenia,"
Turistické informačné centrum v Revúcej oslávilo 10 rokov svojej činnosti
Napísal(a) Katarína Kvetková
Vo štvrtok 27. septembra 2018 do historických lavíc opäť zasadli deti a žiaci a priestormi budovy Prvého slovenského gymnázia sa po celý deň ozývali detský smiech a vrava. To Turistické informačné centrum, ktoré sídli v historickej budove PSG na Muránskej ulici, oslavovalo 10. výročie svojho vzniku. Infocentrum, člen Asociácie informačných centier Slovenska, začalo vyvíjať svoju činnosť v auguste 2008. Odvtedy prešlo mnohými zmenami v oblasti poskytovaných služieb i materiálno-technického vybavenia a vynovenia priestorov. V deň svojich osláv organizátori podujatia otvorili pre návštevníkov dvere priestorov TIC-u, expozícií Múzea Prvého slovenského gymnázia a Parku národovcov.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.