Výstava LUX et TENEBRIS v Rožňave predstaví dve výtvarníčky mladej generácie
Napísal(a) V. Zatrochová
Výstava s názvom LUX et TENEBRIS, ktorá sa otvorí 28. júna 2018 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, predstavuje výtvarné práce Mgr. Astridy Kissovej a Mgr. art. Viktórie Zatrochovej. Autorky patria do mladej generácie súčasnej výtvarnej scény. Spoločným menovateľom je expresívny výtvarný jazyk, časté použitie tmavých tónov a tém skúmajúcich hlbšie, často až temné zákutia bytia. Rozličnosť prác sa prejavuje najmä v použití výrazových prostriedkov, odlišnosti tém a východísk. Obsah výstavy LUX et TENEBRIS tvoria kresby, grafiky, maľby, práce na PC, animácie a priestorové práce. Diela svojou rôznorodosťou, pod ktorou sa tiahne spoločná podstata, predstavujú istý odraz vnútornej reinterpretácie zdanlivo vonkajšieho sveta. Tlmočia pocity, názory, kladú otázky.
Divízny roj.
Začiatkom júna vo večernom rozkaze bolo uvedené, že moju cisternu mám odovzdať Ernestovi Elekovi z Rudnej. Po odovzdaní si mám vyzdvihnúť cestovný rozkaz do Prahy a v závode Hefa, n. p. som mal prebrať úplne novú cisternu T-111. V tomto závode montovali do cisterien čerpacie zariadenia. Veliteľom vozu bol určený čatár z povolania Gábriš. Bol to Slovák, ktorý pochádzal z Dlhého Poľa pri Bytči. Do Prahy sme cestovali rýchlikom. Po prebratí cisterny, cestou späť sme v meste Choceň na vojenskom letisku natankovali plnú cisternu leteckého benzínu 95 (95 oktánový). S Gábrišom sme sa spriatelili. Bol zástupcom npor. Davidka, náčelníka PHM (pohonné hmoty a mazadlá). On už vedel, že s tou cisternou budem slúžiť u divízneho roja. Náš pluk preletel z Hradčan
Náučný chodník Turecká v katastrálnom území obce Rudná sa venuje baníckej a lesníckej tematike a má dĺžku 8,2 km s prevýšením 554 metrov. Na trase chodníka je 26 náučných tabúľ a 2 altánky slúžiace na oddych. Slávnostne bol otvorený 12. decembra 2009, výstavbu realizovalo Združenie obcí „Mikroregión Turecká“ a obec Rudná. Zaujímavé miesta sú osadené informačnými tabuľami s popisom jednotlivých objektov baníckej a lesníckej činnosti s prehliadkou troch sprístupnených starých banských diel. Štart a cieľ je v obci Rudná v okrese Rožňava, začína pred Kultúrnym domom, kde je úvodná tabuľa v nadmorskej výške 350 m, je to najnižší bod chodníka. Najvyšší bod je na vrchole Tureckej v najvýchodnejšej časti Revúckej vrchoviny vo výške 954 m n. m., kde je od roku
Školenie strojnej služby pre členov DHZO okresu Rožňava
Napísal(a) M. Terrai
Odborná škola DPO SR v Martine, prostredníctvom veliteľ pána Stanislava Valkaa lektora pána Ľubomíra, urobili školenie a špecializovanú prípravu strojnej služby a práce s elektrocentrálou. Členovia DHZO okresu Rožňava, tiež aj tí, ktorí dostali v nedávnom čase protipovodňové vozíky, absolvovali školenie, teoretické poznatky a praktické cvičenia, ktoré sa vykonali v hasičskej zbrojnici v Slavošovciach. Ďakujem za poskytnutie priestoru a technické vybavenie členom a vedeniu DHZ Slavošovce. Na uvedenom školení sa spolu zúčastnilo 51 členov. V úvode prítomných prišiel pozdraviť aj starosta obce Slavošovce Ing. Štefan Bašták. Veríme, že svoje skúsenosti budú naberať školení členovia vo svojich DHZ-tkách a pridelenú techniku využívať, nielen pri určených prácach, ale aj pri realizácii príjemných
Vážení priaznivci športu, cyklistický šport na Slovensku si získava a upevňuje čoraz viac dôležitejšie miesto a pozornosť širokého vekového spektra obyvateľstva popri futbale, hokeji a iných druhoch športov. Veľkú zásluhu na masovom rozvoji cyklistiky má žilinská cyklistika, ktorá vychovala nám všetkým známeho a v súčasnosti najlepšieho cyklistu na svete Petra Sagana a jeho brata Juraja, v súčasnosti napomáha rozvoju cyklistiky na celom Slovensku. Tento pozitívny príklad sa preniesol aj do regiónov v podobe organizovania rôznych podujatí pre deti a mládež až po vekovo najstarších milovníkov cyklistiky. Tak je tomu aj v našom revúckom okrese, čo potvrdzuje aj naša pozvánka. Okresné cyklistické centrum Magnezit Jelšava v úzkej spolupráci s mestom Jelšava, generálnym
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.