Majstrom Slovenskej republiky v behu na 60 m sa stal Roman Krokavec zo ZŠ J. A. Komenského v Revúcej
Napísal(a) ZŠ
Majstrovstvá Slovenskej republiky v atletike v rámci Kalokagatie sa uskutočnili 19. júna 2018 v Trnave. Výprava športovcov zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej bola malá, ale zato veľmi úspešná. Náš žiak deviateho ročníka Roman Krokavec, ocenený počas Dní mesta Revúca, si bezkonkurenčným šprintom vybojoval zlatú medailu v behu na 60 m. Svojím skvelým víťazstvom úspešne zavŕšil reprezentáciu našej školy a stal sa majstrom Slovenskej republiky. Vekom stále iba mladšia žiačka Nina Natália Vavreková sa tiež nestratila a v konkurencii 29 dievčat sa vo vrhu guľou prebojovala do finále, kde skončila na skvelom 7. mieste. Po zlate v atletike prišli aj ďalšie skvelé výsledky pre Základnú školu J. A. Komenského z Kalokagatie 2018 v Trnave.
Dva semifinálové zápasy rozhodli o dvoch finalistoch futbalového turnaja o Pohár predsedu ObFZ Rožňava
Napísal(a) MG od
V tom najväčšom rozbehu Majstrovstiev sveta vo futbale v Rusku a týždeň po ukončení majstrovských futbalových súťaží na hornom Gemeri sa do záverečnej fázy dostáva aj prvý ročník futbalového turnaja O pohár predsedu ObFZ v Rožňave. Do semifinálových bojov sa dostali štyri mužstvá: FC Plešivec, Baník Rožňavské Bystré, Tatran Betliar a dorastenci MFK Rožňava. Prvý zápas medzi FC Plešivec a Baníkom Rožňavské Bystré sa odohral v sobotu popoludní. Nedeľa zase rozhodovala, kto postúpi do finálového súboja, ktorý sa uskutoční 29. júna 2018 o 18.00 v Rožňave. Stretli sa vlastne dve generácie futbalistov. Dnes už druholigoví dorastenci MFK Rožňava a dospelí futbalisti Tatrana Betliar. Ako to vlastne bolo na ihrisku, dozviete sa nižšie.
Na Klenovskej Rontouke sa jelšavskí hasiči prezentovali funkčným kočom z roku 1873
Napísal(a) G. Jakubecováí
Mesto Jelšava prijalo pozvanie od Obce Klenovec na 40. ročník Klenovskej Rontouky prezentovať sa na Jelšavskom dvore. Účastníci z Jelšavy poňali toto pozvanie veľmi vážne a Jelšavský dvor navštívilo mnoho záujemcov. Varili sa gemerské gule, bola ukážka, ako sa vyrábajú gágoríky, nechýbal prezentačný stánok a samozrejme sa prezentovali aj dobrovoľní hasiči. Do Klenovca sme priviezli historický, no funkčný koč z roku 1873. Hasiči nezaostali, tiež sa prezliekli do replík historických uniforiem z roku 1930. Záujemcovia si mohli popozerať klenot jelšavských hasičov, ale mohli si aj vyskúšať, ako s ním hasili naši predchodcovia. Bol to krásne strávený deň. Bolo pre nás potešením, že sme sa mohli zúčastniť tohto podujatia.
Ďalší kurz základnej prípravy hasičov absolvovali v Rakovnici
Napísal(a) M. Terrai
A znova sme ukončili ďalší kurz - základnú prípravu ČHJ DHZO, ktorú sme pripravili pre 32 absolventov v priestoroch denného stacionára v Rakovnici. Všetci frekventanti si svoje vedomosti poctivo nabrali, a v hasičskom odbore, čo je pre každého zaradeného dobrovoľného hasiča potrebné, získavali poznatky a chceli vedieť aj viac. Dávali otázky lektorom zo školy, prostredníctvom ktorej sme túto prípravu mohli absolvovať. Odborná škola Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Martine nám zabezpečila túto prípravu na výbornej úrovni, ako všetky doteraz realizované, lektormi boli veliteľ školy pán Stanislav Valko a lektor pán Miroslav Šoška. Obidvom ďakujem za dobrý prístup, za vzdelávací proces, ktorým ochotne vysvetlili všetky potrebné činnosti, či už v teoretickej, ale aj praktickej časti.
Sťahovanie sovietskych vojsk z NDR.
Bolo to v lete 1956, keď v rámci znižovania stavu vojsk sovietskej armády v NDR sa začali vracať vojaci do „Sajúzu“. Z úsporných dôvodov, aby cisterny nemuseli každý deň odchádzať večer do kasární a ráno späť na letisko, bolo nám nariadené urobiť poľný autopark v lesíku, priamo na letisku. Pekný letný čas letci využívali na plnenie svojho preškoľovacieho programu, preto letové dni boli takmer každodenne. V autoparku sme si urobili parkovacie posty, každý pre svoju cisternu a postavili sme si aj stany, v ktorých sme spali. Večer sme si robili ohník a opekali niečo na ražni. Za veliteľa poľného autoparku Moriak-Polák určil treťoročiaka čatára Honzu Zelfla. Bol to veľký chlap, „sedlák“ z dediny Čistá, na Moravskej vysočine. Bol už ženatý. Nevedel sa dočkať, kedy už pôjde do civilu,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.