Predmetom mesiaca apríl sú štyri zreštaurované staré tlače 17. - 19. storočia
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca apríl sú štyri zreštaurované staré tlače 17. - 19. storočia z historického knižného fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, kde budú vystavené od 3. do 30. apríla 2018. V roku 2017 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia vo výške 3 000,- eur na realizáciu tretej etapy projektu „Reštaurovanie tlačí 17. - 19. storočia“. Fond na podporu umenia je aj hlavným partnerom projektu. Banskobystrický samosprávny kraj kofinancoval projekt z účelových prostriedkov sumou 158,50,- eur. Zrealizované bolo komplexné odborné reštaurovanie štyroch vybraných starých tlačí z historického knižného fondu múzea, ktoré sú bádateľmi žiadané. Zreštaurovaná bola obsiahla medicínska náuka Daniela Sennerta, doktora medicíny a profesora na Univerzite vo Wittenbergu, vydaná v roku 1611.
Na prvom jarnom folklórnom večere zazneli jozefovské spevy a ďalšie jarné zvyky a obyčaje z Vlachova
Napísal(a) Mária Ferenczová
Jozefovské spevy a ďalšie jarné zvyky a obyčaje z Vlachova uviedla folklórna skupina Stromíš na prvom jarnom folklórnom večere v stredu 21. marca 2018 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Z rozprávania Juraja Kováča sa prítomní dozvedeli aké bývali jozefovské jarné spevy v minulosti, Ľudmila Hajdúková a Viera Liptáková porozprávali o tradičných jedlách a čo všetko sa varilo v pôstnom období vo Vlachove. „Je pozitívne, že do tohto pásma zapojili aj najmladších, z detského folklórneho súboru Malý Stromíš, s detskými hrami, ktoré boli súčasťou obradov privolávania jari a tepla. A zároveň prirodzene vedú deti k poznávaniu vlastných tradícií,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
V okresnom kole súťažnej prehliadky v umeleckom prednese poézie a prózy sa zaskveli žiaci zo ZŠ J. A. Komenského
Napísal(a) ZŠ
Dňa 22. marca 2018 Centrum voľného času v Revúcej zorganizovalo v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej okresné kolo 64. ročníka súťažnej prehliadky v umeleckom prednese poézie a prózy a v tvorbe recitačných kolektívov a divadiel poézie HVIEZDOSLAVOV KUBÍN, ktorá v Revúcej nesie názov KUKUČÍNOVA REVÚCA. Do súťaže sa celkovo prihlásilo 36 detí základných škôl v troch vekových kategóriách vo dvoch žánroch – poézia a próza. Znovu, ako na mnohých iných súťažiach, sa zaskveli žiaci zo ZŠ J. A. Komenského - úžasní recitátori, ktorí obsadili v jednotlivých kategóriách dvakrát prvé, dvakrát druhé a dvakrát tretie miesto a postupujú do regionálneho kola. Poézia - 1. kategória 1. miesto - Hana Marta Holešová.
Z ôsmich Zocháčov na obvodnej Pytagoriáde v Tornali bolo sedem úspešných
Napísal(a) RNDr. E. Vidová
Pytagoriáda je matematická súťaž, v ktorej okrem správnosti vypočítaných príkladov rozhoduje aj čas, za ktorý žiaci vypočítajú dané príklady. Za správnosť a za čas vypočítaných príkladov sa prideľujú príslušné body. Výsledné hodnotenie bodov sa teda skladá z dvoch položiek, z bodov za správnosť a z bodov za čas. Účastníkmi vyššieho kola súťaže môžu byť len žiaci, ktorí úspešne absolvovali nižšie kolo súťaže. V decembri sa uskutočnilo na ZŠ J. A. Komenského v Revúcej školské kolo, ktorého sa zúčastnilo 33 žiakov z tretieho až ôsmeho ročníka. Úspešní riešitelia školského kola vycestovali v stredu 13. marca 2018 do Tornale, aby si zmerali svoje sily s rovesníkmi z nášho okresu.
Jozefovské jarné spevy vo Vlachove začali piesňou A pred Jozefom v tot týžden
Napísal(a) Tatiana Tomková
Príchod najkrajšieho ročného obdobia bol na území Slovenska oddávna spájaný s rôznymi ľudovými tradíciami. Vo Vlachove jar vítali piesňami a detskými hrami. Občianske združenie Stromíš, Obec Vlachovo a Dom Matice slovenskej v Rožňave 17. marca 2018 už tradične usporiadali podujatie s názvom Jozefovské jarné spevy, ktoré sa konajú na Skavke uprostred dediny. Táto tradícia sa zachovala z minulosti, kedy ženy a dievčatá na Jozefa spievali Jozefovské piesne ako vítanie jari. Pre nepriaznivé počasie sa toto podujatie aj tento rok presunulo do Kultúrneho domu. Po úvodnom slove Sašky Vargovej a po príhovore pána starostu Ing. Petra Pakesa otvorila program ženská spevácka skupina FSk Stromíš piesňou A pred Jozefom v tot týžden.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.