Nová publikácia mapuje problematiku bádania a prezentácie baníctva v múzeách
Napísal(a) Pavol Lackanič
Zväz múzeí na Slovensku v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave vydal v decembri 2017 zborník príspevkov z odbornej konferencie „Baníctvo v našich múzeách a jeho prezentácia. XXI. Etnológ a múzeum“. Vydaním tlačenej publikácie zároveň zavŕšil projekt, finančne podporený z verejných zdrojov Fondom pre podporu umenia, ktorý zahŕňal zorganizovanie predmetnej odbornej konferencie (19.-21.9.2017, Rožňava) a vydanie zborníka.
Predmetná publikácia je venovaná nielen odborným pracovníkom múzeí či vedeckým zamestnancom vysokých škôl a univerzít, ale aj záujemcom z radov laickej verejnosti, aktívnych pri prezentovaní rôznych dokladov banskej činnosti.
Autobusovú zastávku v Rochovciach skrášlili drevené sochy baníkov
Napísal(a) MG od
Niekedy postačí aj krátka informácia o tom, že sa niečo v niektorej obci nášho regiónu udialo, aby som jej dal miesto medzi ostatnými správami na stránke Maj Gemer. Keď však podnet príde od starostu obce Rochovce, ako v tomto prípade od pána Stanislava Levrinca, len mi potvrdzuje, že taká udalosť si zaslúži väčšiu pozornosť. Napísal síce krátko, ale že mám pravdu, potvrdíte mi aj vy. V podstate uviedol, že v ich obci v čase od septembra 2017 do 17. januára 2018 prebiehala rekonštrukcia autobusovej zastávky. Aby všetkým, ktorí nielen v obci bývajú, ale aj tým, ktorí ňou prechádzajú, pripomenula, že táto obec vznikla na rozhraní 13. a 14. storočia ako banícka osada. Preto autobusovú zastávku upravili v štýle banského diela so sochami baníkov a banských škriatkov. Baníci ich nazývali aj Permoníkmi.
Revúcke Sršne vybojovali si tohto roku v Šaci prvé zlato
Napísal(a) Katarína Kuchtová
Novoročný halový futbalový turnaj prípraviek sa v Košiciach v Šaci uskutočnil 14.1.2018. Konkrétne sa turnaja zúčastnili najmenší futbalisti, ročník 2010 a mladší. Na turnaj nešli Revúcke Sršne s veľkými očakávaniami. Chýbajúceho trénera zastúpili rodičia, ale ich najlepší útočník ostal doma chorý. Takže nakoniec z Revúcej odišlo sedem statočných malých bojovníkov. Vlastne, v skutočnosti šesť chlapcov a siedma malá šesťročná slečna. Odhodlane nastúpila a doplnila tím. Najmenšie Sršne ukázali nesmiernu odvahu a súdržnosť, vôlu a hlavne chuť. Ukázali všetkým, že niekoľko mesiacov tréningu, hra so staršími spoluhráčmi, vynikajúci tréner a odhodlanie im pomohlo zdolať väčšinu súperov.
Deviateho januára tohto roku by sa bol dožil náš známy folklorista a zberateľ ľudových piesní na celom Gemeri Ondrej Herich 84 rokov. Pochádzal z baníckej obce Sirk, nachádzajúcej sa neďaleko Revúcej, kde v roku 2006 zomrel a kde je aj pochovaný. Počas svojho života ostal verný rodnému kraju a odvďačil sa mu aj niekoľkými knihami, ktoré prezentujú celú jeho snahu zachovať to najcennejšie, čo zostalo medzi ľudom - ľudové piesne a zvyky nachádzajúce sa ešte aj podnes v tomto regióne. Známa je najmä kniha napísaná v sirkovskom nárečí Šva sä stálo, ši sä nestálo... Ondrej Herich ju napísal spoločne s Ing. Jánom Dachom z Mokrej Lúky. Ten ju obohatil niekoľkými poviedkami zapísanými v mokrolúckom nárečí. Obidve nárečia boli pomerne dosť rozšírené a donedávna aj najpoužívanejšie z gemerských nárečí. Dnes sú takéto texty vzácnosťou aj pre iných Gemerčanov.
Druhá januárová sobota roku 2018 patrila v Banskej Bystrici Majstrovstvám kraja mladšieho žiactva a prípraviek. Športová výprava Atletického klubu pri ZŠ J. A. Komenského v Revúcej si odniesla z týchto pretekov kompletnú zbierku medailí - zlatú, striebornú aj bronzovú. Zlatá medaila patrí Nine Natálii Vavrekovej vo vrhu guľou s výkonom 9,82 m. Striebornú medailu vybojovala Zuzana Kiselová s výkonom 9,75 m. Tieto výkony dávajú dievčatám sľubnú šancu zabojovať o medaily na halových majstrovstvách Slovenska, ktoré sa uskutočnia o mesiac v Bratislave.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.