V Jelšave sa uskutoční ďalšia interdisciplinárna konferencia Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie
Napísal(a) MG od
Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku v aktualitách na svojom portáli csr.sk uverejnil informáciu o tom, že v dňoch 30. novembra a 1. decembra 2017 sa uskutoční v Jelšave ďalšia interdisciplinárna konferencia Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie V. Konferencia je zameraná na prezentáciu výsledkov výskumu kultúrnej pamäte regiónu z hľadiska rôznych vedných disciplín. Organizátori vkladajú do nej nádej, že sa im touto cestou podarí stimulovať súčasný výskum regionálnej kultúry Gemera a Malohontu
V Základnej škole Jana Amosa Komenského sa konal DEŇ ŠKOLY v znamení hrdosti
Napísal(a) ZŠ
V Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej sa konal DEŇ ŠKOLY 15. novembra 2017. Jeho cieľom bolo zažiť školu trochu inak. A podarilo sa. Žiaci sa pod vedením svojich učiteľov zapojili do celého radu aktivít smerujúcich k podpore školskej hrdosti. A čo kto robil a komu sa ako darilo ?
Naučme deti narábať s peniazmi čo najskôr
Napísal(a) Mgr. A. Kočišová
„Zocháčovo ZUN“ zarob - užívaj - nakupuj, je projekt, ktorý sa začal realizovať na ZŠ I. B. Zocha v Revúcej. Projekt sa riadi myšlienkou, ktorá je v dnešnej dobe veľmi aktuálna a potrebná. Nie je dôležité peniaze míňať, ale ich aj zarobiť. Naučiť deti s peniazmi narábať, byť zodpovednými za to, na čo ich použiť.
Znovu sme odštartovali Atletickú štafetu materských škôl
Napísal(a) ZŠ
Aj v novom školskom roku 2017/2018 budú revúcki škôlkari súťažiť o Pohár riaditeľa ZŠ J. A. Komenského v Revúcej v atletickej štafete. Prvé kolo súťaže už máme za sebou. Zúčastnilo sa ho celkovo 5 družstiev. Všetci súťažiaci podali bojovné výkony a všetci ukázali, že je v nich skryté obrovské športové nadanie. A ako to všetko dopadlo ?
Beseda s Vladimírom Lehotaim, autorom výstavy „Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote 27. novembra 2017 o 14.00 hod. sa uskutoční beseda s Vladimírom Lehotaim z Uzovskej Panice, ktorý je autorom výstavy Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov. Vladimír Lehotai desiatky rokov zhromažďuje informácie o lágroch od bývalých väzňov. Od detstva prejavoval o tému veľký záujem, pretože aj jeho príbuzní boli odvlečení. V roku 2011 dokonca odcestoval na Ukrajinu, aby na vlastné oči videl miesta bývalých zajateckých táborov.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.