Osobnosti Gemera (105)
Slavošovský nestor PaedDr. Milan Sajenko oslávil 85 rokov od narodenia
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
PaedDr. Milan Sajenko, člen ZO SZPB v Slavošovciach sa dožil 1. marca 2018 krásneho veku - 85 rokov. Prívlastok „Slavošovský nestor“ mu patrí oprávnene. Veď posúďte jeho životnú púť. Narodil sa rodičom Alexejovi Sajenkovi, ktorý sa počas 1. svetovej vojny usadil v Prahe. Tu úspešne absolvoval Vysokú školu chemicko – technologickú. Počas štúdií sa zoznámil s Annou Pozemskou, s ktorou sa neskôr oženil a usadili sa v Radotíne pri Prahe. Manželom sa dňa 1.3.1933 narodil syn, ktorého pomenovali Milanko. Život manželom nedoprial viac potomkov. Otec Alexej dostal zamestnanie v papierňach v Slavošovciach a tak sa rodina sťahovala na jeseň 1938 do srdca Slovenského rudohoria. V Slavošovciach prežili rodičia so synom celý život. Po vypuknutí 2. svetovej vojny rodičia vedeli, na ktorú stranu sa postaviť.
V Rožňavskom Bystrom si tiež pripomenuli 190. výročie narodenia Pavla Dobšinského
Napísal(a) Tatiana Tomková
Miestny odbor Matice slovenskej v spolupráci s obcou Rožňavské Bystré a ECAV Rožňavské Bystré sa rozhodli 15. marca 2018 osláviť 190. výročie narodenia nášho národného dejateľa, evanjelického farára a rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského, ktorý v rokoch 1855 - 1858 pôsobil v Rožňavskom Bystrom ako evanjelický farár. Predsedníčka MO MS Marta Molnárová všetkých srdečne privítala a zavesila malý spomienkový venček k pamätnej tabuli, ktorá je umiestnená na evanjelickom kostole. Starostka obce pani Želmíra Gonosová prítomným vyrozprávala životný príbeh Pavla Emanuela Dobšinského a pani farárka ThDr. Zuzana Poláková
Na oslavách 190. výročia narodenia Pavla Dobšinského v Slavošovciach aj najvyšší predstavitelia Matice slovenskej
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Dňa 16.3.2018 sme sa v Slavošovciach stretli pri krásnej spomienke 190. výročia narodenia nášho národného dejateľa a zberateľa rozprávok, rodáka zo Slavošoviec Pavla Emanuela Dobšinského. Bol, je a stále to bude veľká osobnosť tejto obce, na ktorú si dôstojne zaspomínali - vedenie obce, starosta obce Ing. Štefan Bašták, poslanci Obecného zastupiteľstva obce Slavošovce, predstavitelia Matice slovenskej, predseda MS JUDr. Marián Gešper, podpredseda MS Mgr. Marek Hanuska, tajomník MS ThLic. Mgr. Viliam Komora, PhD., riaditeľka DMS Rožňava Ing. Zlatica Halková, členovia Výboru MS Ing. Martin Gallík, Mgr. Michal Terrai, starosta družobnej obce Drienčany Peter Švoňava, s občanmi, pán riaditeľ SHP Slavošovce, a. s. Ing. Vladimír Lenárt,
Pripomíname si 90 rokov od narodenia muzikanta a úžasného človeka Jána Jasenku zo Sirka
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Ján Jasenka 30.3.1928 Sirk - 6.4.1991 Revúca. V Sirku v rodine baníka uzrel svetlo sveta na jar v roku 1928 muzikant Ján Jasenka. Spievať začal s prvými slovami, na husle brnkal už vtedy, keď ich dočiahol zvesiť zo steny nad prípeckom. So sestrou Milkou tvorili spevácke duo. Otec bol baník, no i on v nedeľu bral do mozoľnatých rúk krehké husličky a vyhrával celej rodine smutné i veselé pesničky. Ján vyhrával všade, chodil za dom na stránišku pod starý košatý buk a tam konkuroval spevavým vtákom. Už v tých časoch mal detskú ľudovú muzičku, hrávali s ním chlapci zo Sirka Janko Pelech, Ondro Kontra, Slavo Kontra a ďalší. Rôčky ubiehali, kapela sa rozbehala a aj ten košatý buk sa po otcovej smrti vyvrátil.
Rok 2018 zasvätí Rožňava svojej významnej osobnosti – Kálmánovi Tichymu
Napísal(a) P. Horváth
Rok 2018 bude Rožňava žiť Rokom Kálmána Tichyho, ktorý je významnou osobnosťou mesta 1. polovice 20. storočia.
Dňa 3. februára 2018 udelilo Mestské zastupiteľstvo v Rožňave v rámci svojho slávnostného zasadnutia Kálmánovi Tichymu titul Čestný občan Rožňavy In memoriam.
Počas celého roka sa v Rožňave v rámci Roka Kálmána Tichyho 2018 uskutoční viacero cyklov kultúrno-umeleckých a spoločenských podujatí, ktorých cieľom je priblížiť život a dielo Kálmána Tichyho obyvateľom a návštevníkom mesta. Na príprave a realizácii celoročnej akcie spolupracujú viacerí aktéri: OZ Pre partnerské mestá Rožňavy, Banícke múzeum v Rožňave – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Mesto Rožňava a Klub priateľov starej Rožňavy.
V piatok 2. februára 2018 v skorých ranných hodinách zomrel v rožňavskej nemocnici prof. Dr. h. c. Ing. Ján Fabián, CSc. vo veku nedožitých 83 rokov. Gemer a najmä banícka obec stráca v jeho osobe vzácneho človeka i odborníka, ktorý sa zaslúžil o rozvoj železorudného baníctva nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. V jeho rodisku obdržal na Deň obce Rakovnica Čestné občianstvo, ktoré mu bolo udelené starostom obce Ľubošom Leštákom za jeho mimoriadnu prácu a šírenie dobrého mena obce. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v Rakovnici 6. februára 2018 o 14.00 hodine v Dome smútku.
Prof. Ján Fabián sa narodil v Rakovnici 19. septembra 1935. Pochádzal z baníckej rodiny. Jeho otec Peter Fabián ako baník odpracoval 27 rokov v Železorudných baniach v Rožňave, úsek Rudná.
Decembrovým medailónom predstavia osobnosť Gemera - fotografa, filmára, dokumentaristu Petra Pobočeka
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v poslednom tohtoročnom medailóne 15. decembra 2017 o 17-tej hodine predstaví osobnosť Gemera - fotografa, filmára, dokumentaristu Petra Pobočeka. Amatérsky filmár, ktorý pochádza a žije v Revúcej, kde s filmovou tvorbou začínal v 70-tych rokoch vo filmovom klube Revúčan a patrí k zakladajúcim členom filmového klubu Gemerfilm v Rožňave.
Ako inak osláviť 156. výročie narodenia zaujímavej ženy, ako práve spomienkou na jej život.
Je len málo žien v našej histórii, ktoré si väčšmi zaslúžia náš obdiv a úctu ako Marína Ormisová – Maliaková, dcéra Samuela Ormisa, profesora Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej. Narodila sa 4. novembra 1861 v Nižnej Slanej v gemerskej dedinke.
Uctili si národovcov pochovaných na mestskom cintoríne v Revúcej položením dušičkových vencov
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej tento rok organizovalo po prvýkrát súťaž o najkrajší dušičkový veniec. Súťaž bola určená pre všetky školy a škôlky v meste Revúca. Do súťaže sa zapojila Základná škola Ivana Branislava Zocha, Základná škola Jána Ámosa Komenského a Gymnázium Martina Kukučína. Súťažiaci mali možnosť doniesť do múzea svoje diela od 11. októbra do 27. októbra 2017. Vyhodnotenie súťaže bolo 30. októbra 2017.
Nezvyčajné podanie životného príbehu človeka, spisovateľa a politika Vladimíra Clementisa
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Nezvyčajné podanie životného príbehu človeka, spisovateľa a politika Vladimíra Clementisa, rodáka z neďalekého Tisovca. Pred čiernym pozadím na vysvietenej stoličke sedí charizmatický herec Marko Igonda, v rukách drží popísané hárky papiera a vlastne vo forme dialógu o vine a treste z cely smrti s fiktívnou osobou advokáta približuje divákovi život tohto priekopníka socialistickej literatúry. Na zem padajú papierové listy ako preživšie roky života. Spomína na detstvo v Tisovci, študentské roky v Skalici a Prahe. Tu sa stal spoluzakladateľom časopisu DAV. Venoval sa nielen umeniu,
Viac...
Chyžňania si pripomenuli 130. výročie úmrtia Samuela Tomášika - kňaza, spisovateľa, národovca
Napísal(a) Mgr. Emília Völgyiová
Malinká malebná obec pod Kohútom, ukrývajúca v sebe nesmierne bohatstvá - Chyžné. Nádherná príroda a kopce, ktoré sú okolo, dotvárajú nádherné prírodné scenérie. Ale bohatá aj na vzácnych a významných ľudí, akým bol aj Samuel či Samo Tomášik, na ktorého sme si v týchto dňoch spomínali pri 130. výročí jeho úmrtia. Kňaz, ktorý nesedel len na fare so zloženými rukami, ale kňaz, ktorý nebol ľahostajný k veciam a ľuďom okolo seba. Neľahká rodinná situácia, ktorá je v kronikách zapísaná ako „viac smutná ako veselá“, ťažký život na Gemeri, neboli dôvodom na rezignáciu,
Andrej Perdík - misionár, jezuita z Gemera - II. časť
Napísal(a) Gita Borošová
G W E R E - Ďalšia veľká pre všetkých nerealizovateľná úloha bola postaviť cestu. Táto myšlienka nedala Andrejovi spávať. Ale to už nebol pre domorodcov Andrej - volali ho Gwere. Prezývka, ktorú si vyslúžil, bola poctou, znamenala chlapina, kovboj, zálesák, taký Old Shatterhand. Andrej sa podučil ich reči. Obľúbili si ho. Vždy, keď sa vracal z mesta a niesol zásoby a nákupy, vykrikovali a výskali od radosti Gweréééé, Gwereéééé...
Korene našej rodiny: Andrej Perdík - misionár, jezuita z Gemera
Napísal(a) Gita Borošová
Andrej Perdík sa narodil 9. 6. 1918 v obci Rákoš, okres Revúca, zomrel 13. 7. 2001 v Lusake, Zambia. Misionár – jezuita z nášho kraja, nášho Gemera, ktorému pri 1. výročí nezávislosti od Anglicka prezident Zambie Dr. Kenneth Kaunda udelil zlatú medailu za rozvoj krajiny.
Mária Bratrychová-Pavlíková - prvá pilotka lietadiel z Gemera
Napísal(a) Gita Borošová
Medzi nezvyklé povolania po oslobodení v roku 1945 patrí aj povolanie pilotky lietadiel, ktoré si vtedy 18-ročná Mária Pavlíková vybrala. Keďže patrí medzi Gemerčanky, zaradili sme ju aj na našu internetovú stránku. Mária Bratrychová-Pavlíková sa narodila v Rákošskej Bani 1. apríla 1932 ako deviate dieťa v rodine baníka Pavla Pavlíka a Márie Prišebicovej (Pzsebycowska, pôvodné poľské meno, ktoré si jej rodičia poslovenčili). Absolvovala meštiansku školu v Ratkovej. Po ukončení štúdia mladučká Mária odišla pracovať do Baťových závodov v Baťovanoch,
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.