Osobnosti Gemera (108)
V Slavošovciach si pripomenuli 191. výročie narodenia Pavla Emanuela Dobšinského
Napísal(a) Erika Potomczyková
Pedagóg, spisovateľ, zberateľ prostonárodných slovenských povestí, vydavateľ slovenských (hlavne gemerských) ľudových rozprávok, prekladateľ, publicista, redaktor, kritik, folklorista, básnik, literárny historik a evanjelický kňaz sa radí do obdobia romantizmu a je jedným zo spisovateľov štúrovskej generácie.
Narodil v obci Slavošovce 16.3.1828 v rodine evanjelického farára, zomrel v Drienčanoch 22.10.1885.
Dňa 19.3.2019 sme si v Slavošovciach pripomenuli 191. výročie narodenia nášho rodáka P. E. Dobšinského. Obec Slavošovce pozvala hostí, návštevníkov, poslancov a predstaviteľov miestnych podnikov.
Armádny generál in memoriam Rudolf Viest a jeho nedožité 128. výročie narodenia
Napísal(a) Juraj Genčanský
S najvyššími vojenskými poctami a za účasti hostí sme si v Revúcej pripomenuli 128. výročie narodenia nášho významného rodáka a otvorili sme stálu expozíciu o jeho živote v Múzeu Prvého slovenského gymnázia.
„V roku 1939 som opúšťal Slovensko, vtedy, keď na ňom bola pečať hanby. Vraciam sa po viac ako piatich rokoch a na Slovensku je pečať odvahy a hrdinstva,“ zapísal do svojho denníka brigádny generál Rudolf Viest po tom, ako ho po vypuknutí Slovenského národného povstania prezident Beneš vymenoval za veliteľa 1. čs. armády na Slovensku. Viest priletel do Banskej Bystrice 7. októbra 1944,
Mgr. Vincent Blanár významná osobnosť nášho mesta Revúca a gemerského regiónu,
Napísal(a) Viera Kasperová
je aktívny výtvarník a dlhoročný pedagóg žijúci a tvoriaci umelec medzi nami Revúčanmi.
Narodil sa 14. februára 1934 v Čakanovciach, okres Košice. Maturoval na Pedagogickej škole v Košiciach a bol poslucháčom Vyššej pedagogickej školy v Prešove, kde študoval aprobáciu výtvarná výchova – ruský jazyk. Výtvarné umenie absolvoval u prof. Štefana Hapáka, doc. Jaromíra Hlavsu a doc. Júliusa Mušku. Pôsobil a učil v Zlatej Idke, v Nižnej Slanej, na základných školách v Revúcej a od roku 1991 až do nástupu do dôchodku pôsobil v Základnej umeleckej škole v našom meste. Je zakladateľom Pamätnej izby povstaleckého básnika Jána Brocku, ktorá bola nainštalovaná v priestoroch Základnej školy na Hviezdoslavovej ulici, kde bol riaditeľom.
Slavošovský nestor PaedDr. Milan Sajenko oslávil 85 rokov od narodenia
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
PaedDr. Milan Sajenko, člen ZO SZPB v Slavošovciach sa dožil 1. marca 2018 krásneho veku - 85 rokov. Prívlastok „Slavošovský nestor“ mu patrí oprávnene. Veď posúďte jeho životnú púť. Narodil sa rodičom Alexejovi Sajenkovi, ktorý sa počas 1. svetovej vojny usadil v Prahe. Tu úspešne absolvoval Vysokú školu chemicko – technologickú. Počas štúdií sa zoznámil s Annou Pozemskou, s ktorou sa neskôr oženil a usadili sa v Radotíne pri Prahe. Manželom sa dňa 1.3.1933 narodil syn, ktorého pomenovali Milanko. Život manželom nedoprial viac potomkov. Otec Alexej dostal zamestnanie v papierňach v Slavošovciach a tak sa rodina sťahovala na jeseň 1938 do srdca Slovenského rudohoria. V Slavošovciach prežili rodičia so synom celý život. Po vypuknutí 2. svetovej vojny rodičia vedeli, na ktorú stranu sa postaviť.
V Rožňavskom Bystrom si tiež pripomenuli 190. výročie narodenia Pavla Dobšinského
Napísal(a) Tatiana Tomková
Miestny odbor Matice slovenskej v spolupráci s obcou Rožňavské Bystré a ECAV Rožňavské Bystré sa rozhodli 15. marca 2018 osláviť 190. výročie narodenia nášho národného dejateľa, evanjelického farára a rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského, ktorý v rokoch 1855 - 1858 pôsobil v Rožňavskom Bystrom ako evanjelický farár. Predsedníčka MO MS Marta Molnárová všetkých srdečne privítala a zavesila malý spomienkový venček k pamätnej tabuli, ktorá je umiestnená na evanjelickom kostole. Starostka obce pani Želmíra Gonosová prítomným vyrozprávala životný príbeh Pavla Emanuela Dobšinského a pani farárka ThDr. Zuzana Poláková
Na oslavách 190. výročia narodenia Pavla Dobšinského v Slavošovciach aj najvyšší predstavitelia Matice slovenskej
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Dňa 16.3.2018 sme sa v Slavošovciach stretli pri krásnej spomienke 190. výročia narodenia nášho národného dejateľa a zberateľa rozprávok, rodáka zo Slavošoviec Pavla Emanuela Dobšinského. Bol, je a stále to bude veľká osobnosť tejto obce, na ktorú si dôstojne zaspomínali - vedenie obce, starosta obce Ing. Štefan Bašták, poslanci Obecného zastupiteľstva obce Slavošovce, predstavitelia Matice slovenskej, predseda MS JUDr. Marián Gešper, podpredseda MS Mgr. Marek Hanuska, tajomník MS ThLic. Mgr. Viliam Komora, PhD., riaditeľka DMS Rožňava Ing. Zlatica Halková, členovia Výboru MS Ing. Martin Gallík, Mgr. Michal Terrai, starosta družobnej obce Drienčany Peter Švoňava, s občanmi, pán riaditeľ SHP Slavošovce, a. s. Ing. Vladimír Lenárt,
Pripomíname si 90 rokov od narodenia muzikanta a úžasného človeka Jána Jasenku zo Sirka
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Ján Jasenka 30.3.1928 Sirk - 6.4.1991 Revúca. V Sirku v rodine baníka uzrel svetlo sveta na jar v roku 1928 muzikant Ján Jasenka. Spievať začal s prvými slovami, na husle brnkal už vtedy, keď ich dočiahol zvesiť zo steny nad prípeckom. So sestrou Milkou tvorili spevácke duo. Otec bol baník, no i on v nedeľu bral do mozoľnatých rúk krehké husličky a vyhrával celej rodine smutné i veselé pesničky. Ján vyhrával všade, chodil za dom na stránišku pod starý košatý buk a tam konkuroval spevavým vtákom. Už v tých časoch mal detskú ľudovú muzičku, hrávali s ním chlapci zo Sirka Janko Pelech, Ondro Kontra, Slavo Kontra a ďalší. Rôčky ubiehali, kapela sa rozbehala a aj ten košatý buk sa po otcovej smrti vyvrátil.
Rok 2018 zasvätí Rožňava svojej významnej osobnosti – Kálmánovi Tichymu
Napísal(a) P. Horváth
Rok 2018 bude Rožňava žiť Rokom Kálmána Tichyho, ktorý je významnou osobnosťou mesta 1. polovice 20. storočia.
Dňa 3. februára 2018 udelilo Mestské zastupiteľstvo v Rožňave v rámci svojho slávnostného zasadnutia Kálmánovi Tichymu titul Čestný občan Rožňavy In memoriam.
Počas celého roka sa v Rožňave v rámci Roka Kálmána Tichyho 2018 uskutoční viacero cyklov kultúrno-umeleckých a spoločenských podujatí, ktorých cieľom je priblížiť život a dielo Kálmána Tichyho obyvateľom a návštevníkom mesta. Na príprave a realizácii celoročnej akcie spolupracujú viacerí aktéri: OZ Pre partnerské mestá Rožňavy, Banícke múzeum v Rožňave – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Mesto Rožňava a Klub priateľov starej Rožňavy.
V piatok 2. februára 2018 v skorých ranných hodinách zomrel v rožňavskej nemocnici prof. Dr. h. c. Ing. Ján Fabián, CSc. vo veku nedožitých 83 rokov. Gemer a najmä banícka obec stráca v jeho osobe vzácneho človeka i odborníka, ktorý sa zaslúžil o rozvoj železorudného baníctva nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. V jeho rodisku obdržal na Deň obce Rakovnica Čestné občianstvo, ktoré mu bolo udelené starostom obce Ľubošom Leštákom za jeho mimoriadnu prácu a šírenie dobrého mena obce. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v Rakovnici 6. februára 2018 o 14.00 hodine v Dome smútku.
Prof. Ján Fabián sa narodil v Rakovnici 19. septembra 1935. Pochádzal z baníckej rodiny. Jeho otec Peter Fabián ako baník odpracoval 27 rokov v Železorudných baniach v Rožňave, úsek Rudná.
Decembrovým medailónom predstavia osobnosť Gemera - fotografa, filmára, dokumentaristu Petra Pobočeka
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v poslednom tohtoročnom medailóne 15. decembra 2017 o 17-tej hodine predstaví osobnosť Gemera - fotografa, filmára, dokumentaristu Petra Pobočeka. Amatérsky filmár, ktorý pochádza a žije v Revúcej, kde s filmovou tvorbou začínal v 70-tych rokoch vo filmovom klube Revúčan a patrí k zakladajúcim členom filmového klubu Gemerfilm v Rožňave.
Viac...
Ako inak osláviť 156. výročie narodenia zaujímavej ženy, ako práve spomienkou na jej život.
Je len málo žien v našej histórii, ktoré si väčšmi zaslúžia náš obdiv a úctu ako Marína Ormisová – Maliaková, dcéra Samuela Ormisa, profesora Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej. Narodila sa 4. novembra 1861 v Nižnej Slanej v gemerskej dedinke.
Uctili si národovcov pochovaných na mestskom cintoríne v Revúcej položením dušičkových vencov
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej tento rok organizovalo po prvýkrát súťaž o najkrajší dušičkový veniec. Súťaž bola určená pre všetky školy a škôlky v meste Revúca. Do súťaže sa zapojila Základná škola Ivana Branislava Zocha, Základná škola Jána Ámosa Komenského a Gymnázium Martina Kukučína. Súťažiaci mali možnosť doniesť do múzea svoje diela od 11. októbra do 27. októbra 2017. Vyhodnotenie súťaže bolo 30. októbra 2017.
Nezvyčajné podanie životného príbehu človeka, spisovateľa a politika Vladimíra Clementisa
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Nezvyčajné podanie životného príbehu človeka, spisovateľa a politika Vladimíra Clementisa, rodáka z neďalekého Tisovca. Pred čiernym pozadím na vysvietenej stoličke sedí charizmatický herec Marko Igonda, v rukách drží popísané hárky papiera a vlastne vo forme dialógu o vine a treste z cely smrti s fiktívnou osobou advokáta približuje divákovi život tohto priekopníka socialistickej literatúry. Na zem padajú papierové listy ako preživšie roky života. Spomína na detstvo v Tisovci, študentské roky v Skalici a Prahe. Tu sa stal spoluzakladateľom časopisu DAV. Venoval sa nielen umeniu,
Chyžňania si pripomenuli 130. výročie úmrtia Samuela Tomášika - kňaza, spisovateľa, národovca
Napísal(a) Mgr. Emília Völgyiová
Malinká malebná obec pod Kohútom, ukrývajúca v sebe nesmierne bohatstvá - Chyžné. Nádherná príroda a kopce, ktoré sú okolo, dotvárajú nádherné prírodné scenérie. Ale bohatá aj na vzácnych a významných ľudí, akým bol aj Samuel či Samo Tomášik, na ktorého sme si v týchto dňoch spomínali pri 130. výročí jeho úmrtia. Kňaz, ktorý nesedel len na fare so zloženými rukami, ale kňaz, ktorý nebol ľahostajný k veciam a ľuďom okolo seba. Neľahká rodinná situácia, ktorá je v kronikách zapísaná ako „viac smutná ako veselá“, ťažký život na Gemeri, neboli dôvodom na rezignáciu,
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).