Evanjelický kňaz, folklorista, zberateľ a vydavateľ ľudovej slovesnosti, prekladateľ, publicista, redaktor, kritik, básnik, literárny historik Pavol Emanuel Dobšinský sa narodil 16. marca 1828 v Slavošovciach. Umrel 22.10.1885 v Drienčanoch. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave, v Miškovci a na evanjelickom lýceu v Levoči. V roku 1850 zložil kňazskú skúšku. V rokoch 1848/49 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850-52 pôsobil v Levoči ako asistent u evanjelického farára a etnografa, kde sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti. Od roku 1852 pracoval ako pomocný redaktor v časopise Slovenské pohľady, v rokoch 1855-58 pôsobil ako evanjelický farár v Rožňavskom Bystrom, v rokoch 1858-61 ako profesor slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici, napokon sa od roku 1861 usadil v Drienčanoch. Vydával rukopisný časopis Holubica, vydával časopis Sokol. Ako editor sa zaslúžil o vydanie literárnych prác Jána Čajaka, Jána Bottu, či Ľudovíta Kubániho.

V dňoch 23. – 24. septembra 2020 sa v Revúcej konali spomienkové dni k 130. výročiu narodenia Revúčana, armádneho generála in memoriam Rudolfa Viesta.

Spomienková slávnosť sa konala vo štvrtok podvečer pri buste generála Rudolfa Michala Viesta. Pamiatku nášho rodáka si kladením vencov uctili v zastúpení: čestná stráž prezidentky republiky Zuzany Čaputovej, ministra obrany SR Jaroslava Naďa, zástupcovia 2. Mechanizovanej brigády Prešov, Klubu generálov Slovenskej republiky, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, primátor mesta Július Buchta a ďalší pozvaní hostia. Čestná stráž, čestné salvy a hymna SR v podaní Vojenskej hudby Banská Bystrica umocnili tento pietny akt, po ktorom primátor mesta privítal hostí na území nášho mesta a na spomienkovej slávnosti. „Som veľmi rád, že okamihy minulosti silného ľudského príbehu nás aj dnes zaviedli k tejto buste, aby sme si pripomenuli ich dosah nielen na našu prítomnosť, ale aj budúcnosť pre ďalšie generácie. Pretože práve výročia narodenia nežijúcich osobností nám pripomínajú ich prínos pre našu spoločnosť.

Mohli by sme mu dať prívlastok „matematik z Gemera“ a boli by sme presní. Narodil sa v doline rieky Slanej, strávil tam roky detstva i ranej mladosti; tu absolvoval ľudovú školu i rožňavské gymnázium, a spod Stromiša odchádzal za štúdiami do sveta. Rodnému kraju sa nikdy nespreneveril, práve naopak. Miestom večného odpočinku Jura Hronca sa stalo rodné Gočovo.

Akademik Jur Hronec (1881- 1959), matematik svetového formátu, vedec, pedagóg, predseda Matice slovenskej i Slovenského národného múzea, kultúrny činovník, zakladateľ a spoluorganizátor piatich slovenských vysokých škôl zomrel 1. decembra presne pred šesťdesiatimi rokmi v Bratislave. Napriek plynutiu času jeho verní rodáci, ale i tí, ktorí čerpali z Hroncovej studnice vedomostí a poznania, si i po desaťročiach spomínajú na významného rodáka, skvelého pedagóga, uznávaného vedca, jedinečného organizátora – jednoducho slovenského vzdelanca.

Presne pred 93 rokmi, dňa 10.12.1926, koncertoval vo Vládnej budove v Bratislave huslista Juraj Kazamek. Klavírny sprievod mu robil Gustáv Koričánsky. Pre našinca, ktorý sa zaoberá kultúrou či históriou Gemera, to musí byť dôležitý údaj, ktorý nás zbližuje s betliarskym rodákom Jurajom Kazamekom (1882-1956), meno ktorého v hudobnom svete malo v tom čase vysoký cveng. V súčasnosti si ho znovu pripomeňme a spoločne sa zamyslime nad obsahom článku Mariána ŠIMKULIČA, ktorý v týchto dňoch uverejnil  týždenník Slovenské národné noviny vo svojom 48. čísle. Myslíme si, že jeho prevzatím aspoň trošku pozdvihneme uvedomelosť a zvýšime znalosti mladších a potešíme starších čitateľov webstránky Maj Gemer.