Osobnosti Gemera (111)
streda, 09 november 2011 11:30
Jedna z najstarších knižníc v Srbsku nesie meno revúckeho rodáka Štefana Homolu
Napísal(a) Marta Mikitová
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
pondelok, 11 marec 2013 11:34
Ján Pašiak: Z mojich spomienok na akademika Vladimíra Hajka
Napísal(a) Ján Pašiak
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
pondelok, 06 október 2014 14:06
Ján Gierec: "Bojoval som za pravdu, právo, za česť rodu, padol som guľkou vraha, aby ste mali slobodu!"
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
piatok, 21 jún 2013 10:35
Ivan Branislav Zoch – k 170. výročiu narodenia jedného z najvýznamnejších slovenských vedcov a pedagógov
Napísal(a) Marta Mikitová
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
utorok, 03 september 2013 14:56
Gróf Július Andrássy a jeho zahraničná politika v rokoch 1867 až 1879
Napísal(a) Mgr. Silvia Lörinčíková
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
pondelok, 12 január 2015 17:50
Gemerská šťastná chvíľka tvorby maliara Ernesta Zmetáka
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
streda, 22 október 2014 14:31
Dvestošesťdesiat rokov od narodenia nášho polyhistora a evanjelického kňaza Ladislava Bartolomeidesa si pripomenuli v Ochtinej
Napísal(a) MG.OD
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
streda, 16 november 2011 08:52
Do histórie Slovenského Aradáča v Srbsku sa zapísal aj učiteľ Štefan Vierg, rodák z Revúcej
Napísal(a) Viera Benková
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
piatok, 29 jún 2012 09:36
Čestný občan Slavošoviec, profesor Ján Čajak ml.
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
Viac...
streda, 06 február 2013 14:57
Celý Gemer i Slovensko si pripomína 200. výročie narodenia Sama Tomášika
Napísal(a) Marta Mikitová
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
piatok, 04 január 2013 14:15
Básnik a mysliteľ Peter Kellner-Hostinský a jeho 190. výročie narodenia
Napísal(a) Miloš Kovačka
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
štvrtok, 09 jún 2011 18:26
Aj Praha si pripomenie 150. výročie úmrtia slávneho rodáka z hornogemerského Kobeliarova
Napísal(a) Ondrej Hrtonec
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
Strana 8 z 8
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-