Umenie (35)
Stredoveké fresky na Gemeri ožívajú vďaka študentom umenia
Napísal(a) P. Palgut
Kostoly so značkou Európske dedičstvo sa stávajú miestom inšpirácie mladej generácie umelcov. V rámci projektu združenia Gotická cesta a Akadémie umení v Banskej Bystrici sa pod hlavičkou Prepni na Revúcu – Mesto kultúry 2022 uskutočnil týždňový workshop určený študentom výtvarného umenia. Jedinečné výsledky prác si môže verejnosť pozrieť v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej od 12.12.2022 do 31.1.2023 počas prebiehajúcej výstavy Gotická freska ožíva.
Fresková výzdoba v stredovekých kostoloch, stará v niektorých prípadoch až 7 storočí, môže aj v dnešnej dobe poskytovať inšpiráciu súčasnému umeleckému svetu. Myšlienka terénneho workshopu pre študentov Akadémie umení v Banskej Bystrici vznikla pri tvorbe dlhodobého plánu pre 12 lokalít Gotickej cesty, ktorým bola v roku 2022 udelená značka Európske dedičstvo.
Verše zo zbierky básní Martiny Meriačovej "Nechávam tu seba" preniesli na plátna
Napísal(a) Martina Saganová
Štvrtok podvečer 30. mája 2019 v Revúcej sa niesol v znamení umenia a hudby. Tento úžasný koktail, ktorí nám umelci namiešali, bol pohladením oka a duše. Čarovnú atmosféru dotváralo podkrovie Múzea Prvého slovenského gymnázia, kde sa toto vydarené podujatie konalo. Mladá talentovaná spisovateľka, Martina Meriačová, inšpirovala svojou poéziou maliarky Evu Wilson, Katku Molnárovú a Evu Grendelovú, ktoré verše z jej zbierky básní, Nechávam tu seba, preniesli na svoje plátna. Podkrovím sa niesol prednes poézie, sprevádzaný hudobným doprovodom JAZZ TRIO a oku lahodiacim výtvarným umením. Táto magická kombinácia všetkým doslova učarovala a nezabudnuteľný zážitok bude ešte dlho rezonovať v našich srdciach.
Gemerské historické organy si zaslúžia našu pozornosť - hlasujme za ne
Napísal(a) Marta Mikitová
Nadácia VÚB opäť vyhlasuje hlasovaciu súťaž Poklady Slovenska. Prostredníctvom nej každoročne poukazuje na alarmujúci stav vzácnych kultúrnych pamiatok v našej krajine. Tentokrát sa zameriava na majestátne historické hudobné nástroje – organy.
Kráľ hudobných nástrojov
Organ má prívlastok aj „kráľ hudobných nástrojov“. Snúbia sa v ňom prvky umelecké s tými technickými a každý je jedinečný po zvukovej, výtvarnej aj konštrukčnej stránke. V našej krajine sa do dnešnej doby zachovalo veľké množstvo historických organov, čo nie je v Európe až také bežné.
Slávik z Jelšavy - operná speváčka Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava – 26.09.1946 Budapešť)
Napísal(a) Mestske muzeum Jelsava
Meno Basilides má historický pôvod. Na území dnešného Slovenska bol tento rod známy už koncom 17. storočia. Na území Gemera a Malohontu – v okolí Jelšavy, Muránskej Dlhej Lúky, Muráňa, Ratkovej a Tisovca. 11. novembra 1886 sa v rodine kráľovského radcu a advokáta Gustáva Basilidesa v Jelšave narodila ako siedme dieťa z deviatich súrodencov Mária Viola Matilda Basilides. V rodnej Jelšave navštevovala ľudovú, neskôr vyššiu dievčenskú školu. Už v ranom veku vystupovala na školských slávnostiach, kde sa prejavil jej jedinečný hudobný talent.
V novembri vás potešia filmy, divadlá aj koncerty
Napísal(a) Mirka VargováUmenie paličkovania predstavia v Rožňave nadšenci z rôznych miest Maďarska, Poľska a Slovenska
Napísal(a) Bc. Valéria Munková
Stalo sa už v našom regióne tradíciou, že jeden jesenný víkend je venovaný krásnej ručnej práci - paličkovanej čipke. Nebude to inak ani v tomto roku, kedy Gemerské osvetové stredisko v Rožňave organizuje IX. ročník medzinárodného workshopu paličkovanej čipky pod názvom „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“, ktorý sa uskutoční
Výtvarný tábor prispel k zmysluplnému využitiu umeleckého potenciálu u nadaných detí
Napísal(a) Gabriella Badin
Základná umelecká škola v Rožňave, pod vedením Mgr. Barbory Krajčiovej, a Súkromná základná umelecká škola Rosnička Červený Kláštor, pod vedením Mgr. Lenky Orolínovej, zorganizovali v uplynulých dňoch v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave Výtvarný tábor pre mladé talenty - „budúcich umelcov“. Tábor prebiehal v duchu

































Fresky na Slovensku patria svojím výtvarným prejavom, bohatosťou námetov i rôznorodosťou použitých techník k špičkovým hodnotám stredoeurópskeho kultúrneho dedičstva. Z dnešného pohľadu sa dá povedať, že sú to stredoveké
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-