Československé filmové plagáty zberateľa Petra Benediktyho z Rožňavy
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Peter Benedikty, zberateľ filmových plagátov, Vás pozývajú v rámci výpožičných hodín knižnice od 15. januára 2016 do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave,
Gemersko-malohontské múzeu pozýva na prehliadku výstav
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
„Hrady v Gemeri-Malohonte“, „(Opäť) Kovačická trojka – Cicka-Hajko“, „Zoltán Agócs – Kontrastné kontexty II.“ sú názvy výstav Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré si môžu návštevníci pozrieť do 31. januára 2016. Verejnosti boli postupne sprístupňované ešte v starom roku, počas mesiacov október až december. Koho zaujali témy výstav a nestihol nás navštíviť, má možnosť ešte nasledujúce dva týždne.
Folklórny rok začínajú v Dome tradičnej kultúry v Rožňave „Fašiangami s Dubinou“
Napísal(a) D.L.
Už druhý rok ponúka Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, v Dome tradičnej kultúry Gemera, milovníkom folklóru cyklus podujatí „U nás taká obyčaj“. Tak ako rok prinášal našim predkom životné a pracovné udalosti, či cirkevné sviatky, tak sa ich tento folklórny cyklus snaží oživiť, zachovať a súčasníkom prezentovať. Pravidelní návštevníci podujatia, i náhodní hostia, sa teda môžu tešiť, že pekná obyčaj pretrvá a jednu stredu v mesiaci sa Dom tradičnej kultúry rozozvučí Gemerskými piesňami, tancami a zvykmi.
Mestské divadlo Actores Rožňava začína nový rok predstavením Prešibaný kocúr v čižmách
Napísal(a) od
Mestské divadlo ACTORES Rožňava na prahu nového roku ďakuje svojim návštevníkom za doterajšiu priazeň a teší sa na ich účasť na predstaveniach i hosťujúcich produkciách aj v roku 2016. Ponúkajú tentoraz aj pozvanie na reprízu rozprávky “PREŠIBANÝ KOCÚR V ČIŽMÁCH” do divadla dňa 17. januára 2016 o 17.00 hod. Rozprávka bola
Kedy ukončia obnovu hradu Krásna Hôrka na hornom Gemeri a čo s tým súvisí
Napísal(a) od
Od požiaru národnej kultúrnej pamiatky zo 14. storočia hradu Krásna Hôrka ešte 10. marca 2012 nachádzajúcej sa na hornom Gemeri sa už odvtedy hodne popísalo, posľubovalo, ale aj hodne spravilo. Nie však toľko, aby mohol slúžiť už tohto roku návštevníkom. V niektorých periodikách objavil článok o názoroch ministra školstva SR Mareka Maďariča na jeho
Začínajú fašiangy a s nimi rôzne charakteristické podujatia
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováDetský folklórny súbor Čížiček oslávil štvrťstoročie vzniku
Napísal(a) Miroslava Kojnoková
V piatok 18. decembra 2015 oslávili v Tisovci 25. výročie založenia nášho Detského folklórneho súboru Čížiček. Oslava sa uskutočnila v kinosále kultúrneho domu a pozvanie na ňu prijali primátor mesta Tisovec pán Peter Mináč, predsedkyňa Komisie kultúry a športu pani Gabriela Kéry, významné dámy kultúrneho a folklórneho života v Tisovci – pani Eva Manicová a Silvia Remperová, ktorá stála pri zrode DFS Čížiček, i bývalá vedúca Betka Opálková.
V kronike MsKS a FS Tisovec sme našli prvý záznam
o detskom folklórnom krúžku zo dňa 14.12.1990,
Šťastný nový rok 2016 vám všetkým želá Maj Gemer
Napísal(a) Ondrej Doboš
Veľmi vhodne som dostal prakticky na prelome rokov 2015 a 2016 fotografiu od Miloša Lenga z Rožňavského Bystrého ako poďakovanie za prekvapivý darček od stránky Maj Gemer. Prezentoval sa na nej ako kuchár pripravujúci „juchu“, oblečený s rovnakou zásterou akú v roku 2015 obdržalo viacero mojich spolupracovníkov,
Ako na veľkú Ameriku mokrolúckym nárečím spomínali bašík Rákoš
Napísal(a) Ondrej Doboš
Z našé ďedžini velé ludží išlo do Ameriki, ale velä se aj vráčili a vikladali domácim, šva to šitko f té Amerike jesto. Mali zmo ednoho - volali ho Rákoš a tot buli dĺho v Amerike a koj se vráčili v amerikánskom kalape, tak to calá ďedžina poslúchala.
Ráz tak horelo v ďedžine, prišli hasiči aj z Revúci, aj z Lehvatki. Hasili, hasili, ale dom aj tak zhorel. Po ohnu chlapi rozoberali situáciu, šva bulo zle, akí buli hasiči, a tu starí Rákoš povedä: „Ta to je len chiba hasičó. Kobi buli takí hasiči ako v Amerike, to bi bulo inak.“ „Báči a akí su tam tam hasiči,“ spitujú se chlapi „v Amerike“?
Muránskym nárečím: „Nože, Martin, povec, ag to bulo s ťim hadom!“
Napísal(a) Ondrej Doboš
Málo je takých stránok v našom Gemeri, ktoré sa snažia udržiavať bývalú reč našich predkov, ktorú my teraz nazývame nárečím. A keďže ide o Gemer, tak zvykneme dodať aj - gemerským nárečím. Ono je navyše o to zaujímavejšie, že takmer každá obec v Gemeri sa vyznačovala svojou originánou rečou. Už naši starší slávni učení rodáci, ako napr. Samo Tomášik a jemu podobní, dali na známosť, že čo dolina, to na Gemeri reč iná. Dodnes majú pravdu, aj keď náš jazykový klenot je zanášaný spisovnou slovenčinou. Aj keď ona je úradnou rečou a učia sa pomocou nej v školách, nikomu sa nebráni, aby reč svojich predkov udržiaval svojim spôsobom aj dnes.
Viac...
Milo Kráľ so skupinou skvelých muzikantov ponúkol divákom v Revúcej hodnotný koncert
Napísal(a) Martina Urbanová
Počas štvrtej adventnej nedele 20. decembra 2015 sa v MsDK v Revúcej o 18:00 hod. uskutočnil koncert kapely založenej obľúbeným hercom, vynikajúcim muzikantom a skladateľom, autorom mnohých projektov a absolventom filmovej réžie Milom Kráľom. Televíznym divákom je dobre známy hlavne z účinkovania v seriáloch Búrlivé víno, Ordinácia v ružovej záhrade, Kolonáda, Doktorka Emma, Vdova, Nevinní... Divadelným divákom rezonuje toto meno ako záruka kvalitnej hudby a výborného hereckého výkonu, keďže divadlu sa venuje veľmi aktívne nielen ako herec, ale aj autor hudby, skladateľ.
Keď prichádzajú Vianoce - reportáž z knižnice
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v dňoch 14.-16. decembra 2015 v popoludňajších hodinách pripravila spolu s pozvanými hosťami pre deti čítanie vianočných rozprávok pod názvom „Keď prichádzajú Vianoce...“.
Bolo nám cťou privítať medzi nami pána primátora Mesta Rožňava Pavla Burdigu, PaedDr. Janku Mičudovú z odboru školstva, kultúry, mládeže a športu, Mgr. Evu Kardošovú vedúcu speváckeho zboru a pedagogičku, riaditeľa Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Pavla Lackaniča,
Projekt U nás taká obyčaj tohto roku ukončil vianočný folklórny večer s Vlachovskou gubajkou
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 16.decembra 2015 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutočnil vianočný folklórny večer s Vlachovskou gubajkou. Folklórna skupina Stromíš ju predstavila v podobe, ako s ňou vo Vlachove gubajkári v minulosti chodili do každého domu. Spevy a koledy v ich podaní boli pre divákov príjemným spestrením v období očakávania a duchovnej prípravy na najkrajšie sviatky roka. Zároveň to bol posledný tohtoročný program z projektu „U nás taká obyčaj“ v rámci ktorého organizátori ponúkli verejnosti známe i menej známe zvyky, tance, tradičné remeslá a výroby z horného Gemera.
Klub Revúčan prostredníctvom pivárskych suvenírov pripomína existenciu zaniknutého pivovaru Gemer
Napísal(a) Ondrej Ragan
Málokto vie, že v Revúcej existuje klub zberaťeľov pivárskych suvenírov. Začiatky klubu Revúčan sú od roku 2013, kedy sa páni Dobšinský, Garaj, Ragan, Morvaj rozhodli založiť klub pivárov Revúčan a za predsedu si zvolili p. Dobšinského. Klub funguje v pivárni pub MAMUT, má 12 členov, z toho sú 2 ženy. Na Slovensku je 11 klubov zaoberajúcich sa pivnnou tematikou. Členstvo je dobrovoľné. V januári 2014 klub navždy opustil jeho predseda Ján Dobšinský. Členovia sa zúčastňujú zberateľských výstav a predajných búrz po celom Slovensku aj v zahraničí. Pozývame do naších radov všetkých, ktorí majú o túto pivársku tematiku záujem.

































Obdobie veselosti, zábavy a hodovania nazývané fašiangy začína po sviatku Troch kráľov (07.01.) a potrvá až do polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadá na 10. februára. Počas týchto mesiacov sa v obciach MAS MALOHONT koná viacero podujatí.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-