V Revúčke na futbalovom ihrisku mali Večer pod lampášom SNP
Napísal(a) MG od
Keď sa v Revúckych listoch objavil 23. augusta 2022 oznam o podujatí na futbalovom ihrisku v Revúčke nasledovný text, nemal som žiadnu predstavu, aký to tam v tomto období bude mať záver. Najprv si ho ale prečítajte, lebo sa vlastne týkal iba občanov Revúčky, mestskej časti Revúcej. „Vážení občania, Mesto Revúca v spolupráci s občianskym združením Centrum aktivizácie pamäte a vitality Revúčka, Základnou organizáciou Jednoty dôchodcov Slovenska Revúca a Revúčka a Mestským kultúrnym strediskom Revúca vás srdečne pozývajú na VEČER POD LAMPÁŠOM SNP, ktorý sa uskutoční 29.8.2022 v pondelok od 17.00 na futbalovom ihrisku v Revúčke pri príležitosti 78. výročia Slovenského národného povstania. Môžete sa tešiť na folklórne skupiny z okolia, skákací hrad pre deti, stánky s občerstvením, langoše a tombolu. Každému sa ujde guláš a pivo zadarmo."

Obec Kunova Teplica a Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Kunovej Teplici zorganizovali 23.9.2022 už štvrtýkrát nočnú hasičskú súťaž vo svojej obci. Tento rok sa jej zúčastnilo 13 družstiev z okresov Rožňava (RV) a Revúca (RA) v kategórii muži a do 1.500 cm3 a nad 1.500 cm3. Napriek chladnému počasiu prišlo dosť priaznivcov hasičského športu.
Výsledky:
kategória do 1.500 cm3
Muránska Dlhá Lúka – RA – 19,20 sek.
Jelšava – RA – 19,51 sek.
Hucín – RA – 20,17 sek.
Rákoš B – RA – 20,50 sek.
Rákoš A – RA – 21,55 sek.
Ratková – RA – 21,85 sek
Folklórny súbor Haviar pokrstil svoje prvé CD
Napísal(a) M. Dudášová
V stredu, 14. 9. 2022, sa spoločenská sála mestského úradu v Rožňave zaplnila divákmi a pozvanými hosťami, aby spoločne s Folklórnym súborom Haviar pokrstili ich prvé profilové CD „Ej uznám, uznám“. Tento projekt sa podaril najmä vďaka podpore hlavného partnera projektu, Fondu na podporu umenia.
Hneď na úvod programu sa predstavila Ľudová hudba Haviar spolu s Ľudovou hudbou Háj z Rimavskej Soboty. Potom nasledovalo predstavenie niektorých piesní z CD. Speváci zaspievali piesne ľúbostné, vojenské, v sprievode Ľudovej hudby Ondreja Hlaváča, ale aj accapela, bez hudby.
Telgárťania pripravili rekonštrukciu bojov z roku 1944
Napísal(a) MG od
Čo si predstavíte, keď vyslovím, alebo napíšem slovo TELGÁRT? Podľa mňa je to slovo, ktoré voľakedy patrilo do slovníka ľudí, žijúcich v hornom toku poriečia Hrona, čiže Horehronci. Keď si to ešte predstavíme z našej strany, je to na sever za Muránskou planinou. Ba dokonca takto aj tento kraj bol zahrnutý do jednej časti mapy Gemera.
V súčasnosti sa nám rád predstavuje ako jeden z nositeľov folklóru a ľudových tradícií stredného Slovenska. Dôstojnú úlohu zohral aj v národnooslobodzovacom boji počas druhej svetovej vojny. Jeho vypálenie fašistickými vojakmi v lete 1944 bolo i pomstou za aktivitu povstalcov a partizánov v Slovenskom národnom povstaní. Celá obec vtedy ľahla popolom, aby po oslobodení vyrástla znovu do súčasnej krásy. Udalosti uplynulých septembrových dní si pripomínajú Telgárťania každý rok.

Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Rimavskej Sobote v spolupráci s obcou Teplý Vrch a s Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) Teplý Vrch zorganizovali v sobotu 17. 09. 2022 XXIX. ročník o putovný Gemerský pohár v hasičskom športe. Tejto súťaže sa zúčastňujú hasičské družstvá z okresov Revúca, Rožňava a Rimavská Sobota a každý rok ho organizuje iný okres. Posledný ročník sa konal v roku 2019 v okrese Revúca v obci Muráň.
Po slávnostnom nástupe hneď začala súťaž, nakoľko po ukončení tejto súťaže sa organizovala ďalšia súťaž o Pohár predsedu Mikroregión Teplý Vrch.
Poradia boli vopred určené a mohla začať súťaž. Súťažilo sa v požiarnom útoku s vodou, na 2 pokusy. Podľa Štatútu súťaže sa súťaží v kategóriách – dorastenky, dorastenci, ženy a muži. Nakoľko v kategórii dorastenky sa nezúčastnilo žiadne družstvo, súťažilo sa v troch kategóriách.
Tradícia a súčasnosť v nitkách prepletaná * Medzinárodný festival paličkovanej čipky v Rožňave
Napísal(a) V. Munková
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva záujemcov o tradičné textilné remeslo v dňoch 1. - 2. októbra 2022 na XIII. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky pod názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki. Festival sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku, a tiež v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2022.
Otvorenie medzinárodného festivalu sa uskutoční 1. októbra 2022 o 9.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Víkendové podujatie bude patriť nielen medzinárodnej a autorskej výstave paličkovanej čipky, výmene skúseností, tvorivým dielňam, ale aj odborným prednáškam a prezentáciám. Pôvodné vzory paličkovanej čipky časom ľudia začali meniť, pretvárať a tvorili vlastné vzory podľa svojich potrieb a vkusu. Tak vznikali tradičné regionálne čipky, na západnom Slovensku krásna krakovianska čipka, ktorej vzorové prvky a farebnosť účastníkom priblíži Daniela Piscová z Klubu paličkovanej čipky Bábence v Krakovanoch.
Kto býva v dutine * Tvorivá dielňa pre rodiny s deťmi
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo pre rodiny s deťmi tvorivú dielňu, ktorá je súčasťou výstavy 70. výročie Prírodnej rezervácie Kurinecká dubina. Tvorivá dielňa sa uskutoční 22. septembra 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 6 rokov. Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám s deťmi priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať zbierkové predmety. Témou tvorivej dielne sú obyvatelia dubových lesov.
V úvode sa návštevníci zoznámia s Prírodnou rezerváciou Kurinecká dubina, ktorá je najstaršou chránenou oblasťou v súčasnej pôsobnosti Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.
Zažite unikátne saxofónové kvarteto v Andrássyho obrazárni
Napísal(a) M. Venenyová
Hudobné centrum v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, Vás pozývajú v rámci Medzinárodného hudobného festivalu Pro Musica Nostra Gömöriensi 2022 na koncert saxofónového kvarteta Pressburg Saxophone Quartet. Podujatie sa uskutoční dňa 6. 10. 2022 o 18.00 hod. v Andrássyho obrazárni, Lipová 122, Krásnohorské Podhradie.
Festival Pro Musica Nostra je medzinárodný hudobný festival, ktorý sa každoročne koná vo vybraných historických pamiatkach jednotlivých regiónov na Slovensku. Cieľom festivalu je prezentácia klasickej hudby na špičkovej interpretačnej úrovni a sprostredkovanie jedinečného vizuálneho zážitku v priestoroch historických pamiatok. Pro Musica Nostra prinavracia hudobný život na miesta, kde ho publikum v minulosti bežne vyhľadávalo.

Po dvoch rokoch prestávky sa v netradičnom jesennom termíne dňa 16. septembra 2022 v aule Slovenskej zdravotníckej univerzity v Banskej Bystrici zorganizovalo už 8-krát podujatie pod názvom Hasiči hasičom. Táto akcia, ktorej organizátorom je Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici a Krajská organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Banskej Bystrici a v tomto roku aj spoluorganizátorom Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici a Mesto Banská Bystrica, je ojedinelým podujatím tohto druhu na Slovensku. Na tomto podujatí sa oceňujú rovnako profesionálni, ale aj dobrovoľní hasiči.
V tomto roku to bolo o to slávnostnejšie, že sme sa mohli stretnúť po dvoch rokoch, ale aj preto, že si pripomíname 20. výročie nadobudnutia účinnosti zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorý tvoria príslušníci v služobnom pomere, ako aj 100. výročie vzniku Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku.
Škola života * Tajomstvá v literatúre V. pokračujú
Napísal(a) T. Bachňáková
Viac...
Stodvadsiate piate výročie narodenia spisovateľa Zoltána Fábryho
Napísal(a) M. Venenyová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, SNM – Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku a OZ Tradície a hodnoty Vás srdečne pozývajú na otvorenie dočasnej výstavy Zoltána Fábryho s názvom Vox Humana z príležitosti 125. výročia narodenia spisovateľa. Vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 22. septembra 2022 o 16.00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25.
Pred 125 rokmi sa začal život Zoltána Fábryho v Štósi. Vďaka svojmu pevnému charakteru a lojalite voči tomuto miestu sa ešte za života stal jedným z intelektuálnych vodcov Maďarov na Slovensku. Výstava prezentuje život a dielo Zoltána Fábryho, „spisovateľa, estéta, kritika, antifašistu a hlásnika vox humana, zástancu práv maďarskej menšiny na Slovensku, usilujúceho sa o rozvoj jej kultúry a literatúry, človeka s prorockými schopnosťami a silným pocitom životného poslania“ (Zoltán Szászi – spoluzhotoviteľ katalógu k výstave).
V Koceľovciach zazneli diela Antonia Vivaldiho, Christopha Willibalda Glucka a ďalších autorov
Napísal(a) MG
V sobotu 27. augusta 2022 o 17:00 v kostole Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Koceľovciach zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, komorný koncert. V podaní profesionálnych umelcov – Júlie Burášovej (flauta) a Tomáša Labanca (klavír) zazneli diela A. Vivaldiho, Ch. W. Glucka a ďalších autorov. Koncert nadviazal na medzinárodnú konferenciu, ktorá sa uskutočnila 25. a 26. augusta 2022 v Rožňave.
Koncertu predchádzala tiež prehliadka kostola a odborný výklad k vzácnym stredovekým nástenným maľbám, ktoré nedávno získali značku Európske dedičstvo (European Heritage Label). Za občianske združenie Gotická cesta fresky, ale aj aktivity združenia prezentoval Peter Palgut.
Medzinárodný maliarsky tábor Józsefa Basku – Výstava MLYN Rožňava 2022
Napísal(a) E. Tományová
RegioFórum Gemer 2022 – Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie X
Napísal(a) A. Š.
Občianske združenie Quirinus v priestoroch Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej organizuje v dňoch 13. a 14. septembra 2022 interdisciplinárnu vedeckú konferenciu RegioFórum Gemer 2022 – Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie X.
Súčasťou podujatia je koncert medzinárodne uznávaného len 15-ročného slovenského klaviristu Ryana Martina Bradshawa, ktorý odohrá pod taktovkou Pawela Kotla (Poľsko) spolu so Štátnym komorným orchestrom Žilina Koncert č. 1 b moll, op. 23 pre klavír a orchester Petra Iljiča Čajkovského. Koncert sa uskutoční pri príležitosti 70. výročia založenia Základnej umeleckej školy v Revúcej a pri príležitosti 160. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej.
Ján Garan Krišťák – 90. výročie narodenia
2. február - Ján Garan Krišťák (2. 2. 1933 Rejdová – 18. 7. 2008 Rožňava) – pedagóg, folklorista.
Do školy chodil v Dobšinej, potom študoval slovenčinu v Bratislave. V rokoch 1953-1957 učil na ZŠ v Rejdovej, kde založil folklórnu skupinu Hora (dnes Hôra) a bol jej prvým vedúcim. 8 rokov pôsobil ako riaditeľ ZŠ v Rožňavskom Bystrom. Od roku 1967 pracoval ako zástupca riaditeľa školy opäť v Rejdovej. Zároveň viedol osvetovú besedu, obnovil činnosť súboru Hôra, ktorá dala impulz na výstavbu amfiteátra v Rejdovej, kde sa konajú Gemerské folklórne slávnosti. Podieľal sa na zariaďovaní nového kultúrneho domu, bol vedúcim kina. Od roku 1975 učil v ZŠ v Dobšinej. Stál pri založení Folklórneho súboru Gemer v Dobšinej, v ktorom pôsobil ako umelecký a organizačný vedúci do roku 1998. Patrí medzi známych nositeľov tradícií na hornom Gemeri. So svojimi folkloristami absolvoval stovky vystúpení po celej Československej republike aj v zahraničí. Miloval a horlivo propagoval horno-gemerský folklór a túto svoju lásku vštepoval aj mládeži, s ktorou pracoval. -MM-
Ján Fabián – 5. výročie úmrtia
2. február - Ján Fabián (19.9.1935 Rakovnica – 2.2.2018 Rožňava) – odborník v oblasti mechanizácie a automatizácie baníctva, pedagóg.
Základnú a strednú školu ukončil v Rožňave. Po šúdiu na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach pracoval v Železorudných baniach v Rožňave, od roku 1961 pôsobil na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach. V rokoch 1977 – 1981 pôsobil ako hosťujúci profesor a neskôr dekan Baníckej fakulty – University of Zambia. Ako svetovo uznávaný banský odborník bol poctený titulom Dr. h. c. na univerzite v Indii 1997 a v Rumunsku 2001. Bol členom mnohých odborných a vedeckých inštitúcií doma a v zahraničí. Napísal 6 odborných kníh (napr. Mechanizácia lomov, Systémové inžinierstvo v baníctve a geológii, Aplikácia výpočtovej techniky v baníctve a i.), mnoho odborných článkov, výskumných správ, patentov, súdnoznaleckých posudkov a projektov pre modelovanie ložísk nerastných surovín, hlbinné a povrchové baníctvo, využitie strojov v lomoch, rozpojovacie a trhacie práce, využívanie surovinovej základne a i. Svoj životopis a zážitky z cestovania zhrnul v roku 2001 v knihe: Putovanie za baníckym chlebíkom. Za svoju činnosť bol ocenený viacerými vyznameniami. -MM-
Bohuš Nosák-Nezabudov – 205. výročie narodenia
3. február - Bohuš Nosák-Nezabudov (3.2.1818 Tisovec – 5.4.1877 Sabinov) – básnik, novinár a prekladateľ.
Základné vzdelanie získal u otca v ľudovej škole v Čiernej Lehote, študoval na ev. gymnáziu v Dobšinej a v Levoči, od r. 1838 teológiu na ev. lýceu v Bratislave, kde patril k najaktívnejším členom Slovanského ústavu. Pôsobil ako kaplán na fare u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. V r. 1843-44 sa liečil u rodičov v Čiernej Lehote a Chyžnom. Po revolúcii žil ako úradník v Ratkovej, Revúcej, Rožňave, Dlhej Vsi a v Muráni. Aktívne sa zapájal do národného a verejného života, venoval sa národnobuditeľskej, spisovateľskej a prekladateľskej tvorbe. Písal vlastenecké a príležitostné básne, ódy, veršoval ľudové povesti a balady, v prozaickej tvorbe sa venoval najmä cestopisnému žánru. V publicistike sa zameral na spravodajstvo zo slovenského národného života, bol autorom politických článkov, hospodárskych informácií i biografických recenzií. Prekladal predovšetkým z nemčiny, ruštiny a angličtiny. -MM-
Samuel Tomášik – 210. výročie narodenia
8. február - Samuel Tomášik (8.2.1813 Jelšavská Teplica, teraz Gemerské Teplice – 10.9.1887 Chyžné) – spisovateľ, historik, ev. farár.
Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej romantickej literatúry, kultúrnopolitických pohybov a cirkevného života na Slovensku. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Berlíne. Od r. 1835 pôsobil v Chyžnom ako farár a dozorca ev. škôl v gemerskom senioráte. Pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej. V jeho prozaickej a básnickej tvorbe sa veľmi často objavuje výzva do boja za slobodu či spravodlivosť, snaha dokázať dôležitosť slovenského národa v dejinách Uhorska, no venuje sa i básňam satirickým, etickým, či ponáškam na ľudovú tvorbu. Priestorovo umiestňuje svoje diela do gemerského regiónu (poviedky Bašovci na Muránskom zámku, Sečovci, veľmoži gemerskí, Vešelínovo dobytie Muráňa a i.). Jeho básne sa vyznačujú spevnosťou a ľudovým jazykom, pričom viaceré boli zhudobnené alebo zľudoveli (Hej, Slováci, Kolo Tatier čierňava, Hej, pod Kriváňom, Ja som bača veľmi starý). V r. 1872 napísal faktografická prózu k dejinám Gemera – Pamätnosti gemersko-malohotské, v r. 1883 dejiny hradu Muráň. V r. 1997 mu v Chyžnom slávnostne otvorili pamätnú izbu. -MM-
Alexander Müller – 155. výročie narodenia
9. február - Alexander Müller (9.2.1868 Novo Mesto, Slovinsko (vtedy Rudolfswerth) –9.10.1950 Rožňava) – banský inžinier.
Po ukončení vysokej školy baníckej v Banskej Štiavnici pracoval v Hodruši, Badíne pri Zvolene, ako vedúci banského úseku v závode Rimamuránsko-šalgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Rákošskej Bani, potom na jej riaditeľstve v Ózde. V rokoch 1919 – 1939 bol riaditeľom baní v Rožňave, kde významnou mierou prispel k vybudovaniu závodu a k jeho technickéu rozvoju a modernizácii. Zorganizoval rozsiahly geologicko-ložiskový výskum a geologické mapovanie Spišsko-gemerského rudohoria. Vypracoval i popisnú, technickú a fotografickú dokumentáciou niektorých výrobných prevádzok, zúčastnil na riešení všetkých závažných otázok slovenského baníctva a na jeho rozvoji. Autor projektu Baníckeho múzea v Rožňave, zaslúžil sa o jeho založenie, výstavbu a rozvoj, venoval mu časť svojej veľkej mineralogickej zbierky. Člen výboru Slovenského banského revíru v Bratislave. -MM-
Pavel Šramko – 280. výročie narodenia
13. február - Pavel Šramko (13.2.1743 Revúca – 25.2.1831 Klenovec) – ev. kňaz, učiteľ, jazykovedec, veršovník.
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a v Klenovci. Je autorom Česko-slovenskej gramatiky – liternice (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch medzi evanjelickým duchovenstvom vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších kňazov a motivovalo ich k napísaniu satirických básní na autora i knihu. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie, príbehy zo súčasného života, pričom najrozšírenejšie boli veršované pozdravné prejavy k meninám a sobášom, napísal oslavnú báseň Běh života..., v ktorej vzdáva hold Márii Terézii. Báseň Pamětný sloup..., v ktorej ocenil spoločenské a náboženské reformy Jozefa II. a jeho trojdielny grécko-slovenský slovník ostali v rukopise. -MM-
Eduard Lengyel-Rheinfuss – 150. výročie narodenia
23. február - Eduard Lengyel-Rheinfuss (Reinfuss) (23.2.1873 Bôrka – 11.11.1942 Budapešť) – maliar, výtvarný pedagóg.
Maliarstvo študoval v Budapešti, Mníchove a v Paríži. V rokoch 1910 – 1920 pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziu v Košiciach, potom v Budapešti. Inšpiroval sa kuruckými vojnami, maľoval obrazy s námetom koní, jazdcov – husárov a sedliakov, portrétoval dejateľov, maľoval rustikálne námety a žánrové výjavy z dedinského života. Jeho tvorba bola značne početná. MM-
Dionýz Andráši – 110. výročie úmrtia
23. február - Dionýz Andráši (Andrássy) – (18.11.1835 Krásnohorské Podhradie – 23.2.1913 Palermo) – majiteľ krásnohorského panstva, zberateľ výtvarného umenia, mecén.
Študoval súkromne, potom člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný (maľoval žánrové štúdie a tvoril voľné grafiky), obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Od tohto obdobia hrad slúžil ako rodové súkromné múzeum. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku, v r. 1909 zaviedol elekrinu do celého Krásnohorského Podhradia. Po smrti manželky dal v r. 1904 vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1908 –- 1909 sa zaslúžil o výstavbu unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. MM-
Ondrej Hronec – 85. výročie narodenia
24. február - Ondrej Hronec (24.2.1938 Gočovo) – vedec a pedagóg v oblasti ochrany, tvorby a ekonomiky životného prostredia, publicista a scenárista.
Pôsobil ako pedagóg a vedec na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na jej detašovanom pracovisku v Košiciach, neskôr na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, Prešovskej univerzite a na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Patrí k zakladateľom environmentálneho vzdelávania na slovenských univerzitách. Mnoho vysokoškolských učebníc, monografií, skrípt, vedeckých a odborných príspevkov svedčí o jeho erudovanosti a robí ho známym nielen doma, ale aj vo svete. Prispieva do vedeckých, odborných, populárnych, literárnych a náboženských časopisov. Samostatne a v spoluautorstve vydal viac ako desať odborných publikácií, známe sú aj jeho dokumentárne filmy z oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Ako publicista a scenárista sa zaoberá históriou slovenskej vedy a kultúry a jej osobnosťami. Je autorom viacerých kníh o spoločenskom živote a dejinách rodného Gočova, je autorom rozhlasových literárnych a dramatických pásiem a relácií, napísal tiež viacero televíznych scenárov. Založil Občianske združenie pre zachovanie pamiatky Jura Hronca a je jeho čestným predsedom. Významná je jeho spoluprácaca s viacerými zahraničnými odbornými inštitúciami a akadémiami vied, v ktorých zastáva rôzne funkcie. Je nositeľom medaily sv. Gorazda a mnohých iných ocenení a čestných uznaní doma i v zahraničí. - MM-
Eduard Putra – 140. výročie narodenia
25. február - Eduard Putra (25.2.1883 Hrušovo – 5.1.1915 Rimavská Sobota) – maliar.
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, v roku 1903 sa zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole Simona Hollósyho. V rokoch 1908 – 1915 žil v Rimavskej Sobore. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal mnoho štúdií žien i mužov, viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemerskom-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.. - MM-
Mišo Vdovčík – 220. výročie narodenia
28. február - Mišo Vdovčík (Michal Vdovec, Dovec) (28.2.1803 Henckovce – 28.12.1832 Nižná Slaná) – ľudový hrdina, zbojník.
Pastier, neskôr honelník a valach na Andrášiovskom salaši v Henckovciach, v r. 1815 pravdepodobne sluha pri koňoch v protinapoleonovských vojnách. Zbehol z vojska a od roku 1820 zbojníčil v oblasti Gemera (Rožňava, Dobšiná, Plešivec), Spiša a v Poľsku, za čo bol viackrát väznený. V decembri 1832 bol v Kobeliarove chytený a v Plešivci odsúdený na smrť. Jeden z posledných legendárnych zbojníkov, ktorého obraz sa stal súčasťou ľudových tradícií, najmä v Gemeri a Malohonte. Ľudová tradícia ho pozná ako hrdinu, bojovníka proti vrchnosti. Ľudové piesne a rozprávky o ňom zozbierala Viera Gašparíková a so štúdiou vydala v knihe Zbojník Michal Vdovec v histórii a folklóre gemerského ľudu (1964) a Zbojník Mišo Vdovčík (1966). Dostal sa aj do knihy Ivana Szaba Osudy slávnych zbojníkov (2004). Písal o ňom aj gemerský regionalista Ján Miklóšik.. - MM-