Stovky návštevníkov múzea na Deň baníkov svedčia o úspešnom podujatí
Napísal(a) R. Šimko
Dňa 6. septembra 2019 sa v Zážitkovom centre Sentinel uskutočnilo celodenné podujatie v rámci Dňa európskeho kultúrneho dedičstva s názvom Deň baníkov, ktoré zorganizovalo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Ako uviedol Norbert Mogyorósi z Baníckeho múzea v Rožňave: „Tri stovky návštevníkov boli len dôkazom toho, že toto podujatie malo úspech a je potrebné ho realizovať aj nasledujúce roky.“
Návštevníci mali možnosť vidieť všetky expozície v ZC Sentinel, okrem toho si pre menších návštevníkov pracovníci múzea prichystali aj tvorivé dielne a prednášky na tému baníctva.
S Andreou Kováčovou a Dianou Lokšovou o tom, ako sa ovocie a zeleninka stali detskými kamarátmi
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pracovníčky Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, pripravili pre deti materských a základných škôl, ako aj širokú verejnosť v piatok 27. septembra 2019 stretnutie s autorkami kníh Moji zeleninkoví kamaráti a Moji ovocní kamaráti Andreou Kováčovou a Dianou Lokšovou. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej aj v roku 2019 organizovala Okresnú hasičskú ligu (OHL). V tomto roku OHL tvorili štyri kolá, a to: 18. 05. a 20. 07. v Chyžnom, 10. 08. v Sirku a 07. 09. v Rákoši. Hasičské družstvá musia absolvovať minimálne 3 kolá, aby boli hodnotené v OHL. Za každé kolo hasičské družstvá zbierajú body, pomocou ktorých sa vyhodnocuje liga.
Výsledky OHL 2019:
Program kina Apollo v Rožňave na september 2019
Napísal(a) A. Kleinová
Nielen pre fanúšikov klasického kina, ale aj pre tých, ktorí si radi pozrú dobré filmy aj v inom prostredí uverejňujeme program kina Apollo v Rožňave na Hvezdárni Gemerského osvetového strediska, ktoré v septembri premieta filmy večer pod hviezdnou oblohou. Úplná romantika, najmä ak je teplý večer a obloha plná blikajúcich svetov. Nie je to program na každý deň, ale iba ako štvrtkové kino a jeden v mesiaci nedeľný ako rodinné predstavenie. Snáď si prídete pozrieť aj tie, ktoré máte pred sebou.
Do rožňavskej knižnice príde slovenská spisovateľka Silvia Bystričanová
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Slovenskú spisovateľku a autorku úspešných románov Silviu Bystričanovú privíta Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v priestoroch na Lipovej ul. č. 3 v stredu 11. septembra 2019 o 16:30 hod. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Tvorba Silvie Bystričanovej je inšpiratívna a motivačná. Prostredníctvom vtipu a životného štýlu literárnych postáv v nej čitatelia objavia chuť zmeniť vlastný život, prípadne naň pozerať "inými" očami. „Narodila som sa v znamení Vodnára a rodičia chceli, aby som bola učiteľka.
Výstava „Havrany a ich príbuzní“ predstaví krkavcovité vtáky žijúce na Slovensku
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa 10. septembra 2019 (utorok) o 15.00 hodine uskutoční vernisáž výstavy „Havrany a ich príbuzní“, ktorá predstaví krkavcovité vtáky žijúce na území Slovenska, ich život, inteligenciu, miesto v prírode, vzťah s človekom a mýty a legendy, ktoré ich obklopujú. Kurátorkou výstavy je RNDr. Monika Gálffyová, biologička múzea. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Výstava potrvá do 31. decembra 2019.
Krkavcovité vtáky patria do radu spevavcov, podobne ako napríklad vrabce alebo sýkorky. Sú pomerne veľké, majú silný zobák a väčšinou sú sfarbené čierno, ale mnoho z nich má aj pestré perie. Do čeľade patrí približne 120 vtáčích druhov, z nich na Slovensku hniezdi osem. Vtáky tejto čeľade patria k najinteligentnejším vtákom a živočíchom vôbec.
S HRDZOU oslávia 20. výročie vzniku RODON-u v Klenovci
Napísal(a) S. Zvarová
Pozvánku na koncert folkovej skupiny HRDZA z Prešova, ktorý organizuje Občianske združenie RODON Klenovec, pri príležitosti 20. výročia svojho vzniku, nám poslala pani Stanislava Zvarová.
Koncert bude 21. septembra 2019, o 17:00 hod. s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, Obce Klenovec, 2% dane.
Vstupenky si môžete zakúpiť v kancelárii o.z. RODON Klenovec (suterén Kultúrneho domu v Klenovci).
Cena vstupenky v predpredaji: dospelí: 4,00 €, deti: 2,00 €, na mieste v deň koncertu: dospelí: 6,00 €, deti: 3,00. Deti do 6 rokov, vstup zdarma!
Behúnik plstnatý (Pseudoophonus rufipes) - predmet mesiaca september
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj zbierkové predmety z oblasti zoológie. Patria k nim aj suché entomologické preparáty behúnikov plstnatých (Pseudoophonus rufipes), ktoré sú predmetom mesiaca september. V priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea budú vystavené od 2. do 30. septembra 2019.
Možno ste si v auguste a začiatkom septembra aj v Gemeri-Malohonte všimli podlhovasté čierne chrobáky, dlhé približne 1,5 cm, ktoré sa snažili vliezť do domu alebo lozili po múroch budov. Veľmi pravdepodobne to boli práve behúniky plstnaté.
Chrobák behúnik plstnatý patrí do čeľade bystruškovitých. Patrí k najhojnejším bystruškovitým chrobákom polí, lúk, ruderálov (zanedbaných pozemkov) a okrajov lesov. Je rozšírený v takmer celej Európe.
Prírodosvet s Marcelom, alebo Ako sa v príjemnom duchu vzdelávať...
Napísal(a) Juraj Genčanský
Pred letom sa začal v Mestskom kultúrnom stredisku Revúca nový cyklus podujatí pre verejnosť. Ide o stretnutia s prírodovedcom, ochranárom a vysokoškolským pedagógom RNDr. Marcelom Uhrinom, PhD. Profesionálne pôsobí v Ústave biologických a ekologických vied na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. Záber profesionálnych povinností i voľnočasových aktivít Marcela Uhrina je veľmi široký – okrem uvedených odborností je tiež vášnivým cestovateľom, výborným fotografom a skvelým rozprávačom.
Uhrin je autorom mnohých odborných i obrazových publikácií a svoje poznatky o prírodných hodnotách regiónu ochotne a rád odovzdáva širokej verejnosti (v minulosti bol v Revúcej spoluorganizátorom populárno-náučného cyklu Svet v obrazoch).
Nedbanlivosťou pri manipulácii s otvoreným ohňom vznikol požiar lesného porastu v Slavošovciach
Napísal(a) G. Jakubecová
Nedbanlivosťou pri manipulácii s otvoreným ohňom vznikol dňa 29.8.2019 požiar lesného porastu v Slavošovciach v časti Židlová – križovatka ciest Pavlová – Prieslop – Židlová. Obyvatelia obce spozorovali stúpajúci dym a oznámili požiar na telefónne číslo tiesňového volania. Operačné stredisko vyzvalo Dobrovoľný hasičský zbor obce (DHZO) Slavošovce o vykonanie výjazdu. Vzhľadom na vysoké požiarne riziko na výzvu veliteľa DHZO Slavošovce Operačné stredisko povoláva všetky dostupné sily a prostriedky okresu Rožňava. Zásahu sa zúčastnili:
DHZO Slavošovce – CAS 25 Škoda 706, CAS K 25 Liaz 101, DHZO Plešivec – CAS 32 Tatra 148, DHZO Vlachovo – CAS 32 Tatra 815, DHZO Silica – CAS 32 Tatra 148,
Viac...
Spoločná tvorba domácich umelcov a partnerských miest Rožňavy sa predstaví na výstave Mlyn Baska Malom 2019
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v spolupráci Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy výstavu Mlyn Baska Malom 2019, ktorá bude výstupom z Medzinárodného tábora MLYN 2019 Rožňava. Na výtvarnom tábore sa zúčastnilo 16 výtvarných umelcov nielen z Rožňavy a okolia, ale aj z celého Slovenska a partnerských miest Rožňavy – maďarských miest Szerencs, Budapešť a Miškovec, poľského Cieszyna, srbskej Bačka Topole a rumunského Gheorgheni. Základnou ideou projektu MLYN Rožňava bola spoločná tvorba umelcov z partnerských miest Rožňavy spolu s výtvarnými umelcami Rožňavy a jej okolia, ako aj prezentácia a porovnanie smerovania výtvarného umenia v okolitých štátoch stredoeurópskeho regiónu.
Zážitkové centrum Sentinel bude plné slovenských rekordov
Napísal(a) R. Šimko
Podujatie Deň slovenských rekordov pripravilo pre všetkých záujemcov Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s neformálnym združením zberateľov Rožňava – ZBERATELIA ČOHOKOĽVEK a Domom Matice slovenskej v Rožňave. „Pred pár rokmi sme sa stretli my, zberatelia rôznych zbierok, a stali sa z nás dobrí priatelia. Navzájom sa podporujeme pri ustanovujúcich slovenských rekordoch a aj preto chceme počas Dní mesta Rožňava prekonať ďalšie slovenské rekordy, a to práve v priestoroch, ktoré sú pre naše okolie symbolické, čiže v Baníckom múzeu v Rožňave. Srdečne pozývame na unikátnu výstavu,“ priblížila samotné podujatie spojené s výstavou Zlatica Halková, riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých záujemcov na podujatie s názvom Deň baníkov v Baníckom múzeu v Rožňave, ktoré sa uskutoční v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2019 v Zážitkovom centre SENTINEL.
Okrem komentovaných prehliadok expozícií si múzejníci pre najmenších návštevníkov prichystali tvorivé dielne a v spolupráci s Gemerským baníckym spolkom Bratstvo Rožňava pre širokú verejnosť aj zaujímavé prednášky.
V Kunovej Teplici zorganizovali už 3. ročník nočnej hasičskej súťaže
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) Kunova Teplica v spolupráci s Obcou Kunova Teplica zorganizovali v piatok 23. augusta 2019 už 3. ročník nočnej hasičskej súťaže O pohár starostky obce na miestnom futbalovom ihrisku. Súťažilo sa v disciplíne požiarny útok s vodou podľa pravidiel hasičského športu, v kategórii do obsahu PS do 1.500 cm³ a nad 1.500 cm³.
Po nástupe a hlásení okresného veliteľa Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO SR) v Rožňave Mgr. Petra Mátéa sa prítomným prihovorila starostka obce Eva Gyenesová a predseda ÚzO DPO SR v Rožňave Marian Kapusta. Do súťaže sa prezentovalo 9 kolektívov z okresov Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-