Nová hasičská technika aj pre obce v okrese Rožňava
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Streda, 18. septembra 2019 bola slávnostná a dojímavá pre dobrovoľných hasičov okresu Rožňava, kde ďalšie obce, zároveň Dobrovoľné hasičské zbory obcí (DHZO) dostali novú CAS 15 IVECO DAILY. V tento deň pribudlo do okresu 6 nových hasičských áut. V blízkej budúcnosti však ešte pribudnú ďalšie IVECO Daily.
Odovzdávanie začalo v obci Hrhov. Úvod patril generálnemu sekretárovi DPO SR Vendelínovi Horváthovi. Po ňom sa prítomným prihovoril starosta obce Hrhov Ing. Ladislav Tankó, ktorý privítal prítomných hostí – štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR Ing. Mariána Saloňa, prezidenta HaZZ plk. Ing. Pavla Nereča, riaditeľa KR HaZZ Košice plk. Ing. Jozefa Fedorčáka, riaditeľa OR HaZZ Rožňava pplk. Ing. Martina Kaprála, predsedu ÚzO DPO SR Mariána Kapustu a tajomníka ÚzO DPO SR Mgr. Michala Terraia.
Nôty Gemera a Malohontu sa prezentovali v Jelšave
Napísal(a) Stanislava Zvarová
V sobotu, 14.9.2019 sa v Mestskom dome kultúry v Jelšave konala regionálna súťažná prehliadka Nôty Gemera a Malohontu. Je to postupová súťaž, vyhlasovateľom celoslovenskej postupovej súťaže pod názvom Vidiečanova Habovka je Národné osvetové centrum. Organizátorom regionálnej súťažnej prehliadky bolo Gemersko-malohonstké osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja. Účinkujúci sa predstavili v dvoch kategóriách – sólisti speváci a spevácke skupiny. Prezentovalo sa 102 účinkujúcich z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Súťažnú prehliadku hodnotila odborná porota v zložení: predsedníčka prof. Ing. Anna Šatanová, CSc., speváčka podpolianskych ľudových piesní.
K 30. výročiu Nežnej revolúcie. Do poslednej chvíle nebolo jasné, ako to celé dopadne.
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravila 20. septembra 2019 o 10:30 besedu so slovenskou filmovou a divadelnou herečkou Mgr. art. Ľubicou Blaškovičovou, členkou Koordinačného výboru OF-VPN Košice, na tému „Spätný pohľad – 30.výročie Nežnej revolúcie, očakávania a nádeje tridsať rokov po...“ a výstavu pod názvom „30. výročie Nežnej revolúcie“.
Komunistický režim v Československu skolaboval pod tlakom verejnosti v novembri 1989 v ovzduší zmien v ZSSR i celom sovietskom bloku. K pádu režimu prispeli ako medzinárodné, tak aj domáce dôvody. Dôvody je však nutné hľadať aj v premenách celej spoločnosti.
Záujem firiem o stretnutie s ľuďmi v Košiciach rastie. Stúpajúcu potrebu komunikovať možno sledovať aj zo strany návštevníkov. Deje sa tak aj napriek tomu, že v regióne klesla nezamestnanosť. Potvrdzujú to získané údaje z dvoch ročníkov Profesia days Košice. Ten ďalší čaká toto mesto už 26. septembra 2019 v Spoločenskom pavilóne.
Rovných 100. Taký bol počet zamestnávateľov, ktorí sa zúčastnili minulého ročníka Profesia days v Košiciach. Oproti roku 2017 stúpol tento počet o 43 percent.
Firmy motivujú uchádzačov, aby zostali
Tieto čísla potvrdzujú, že zamestnávatelia v Košickom kraji majú záujem motivovať ľudí, aby zostali pracovať vo svojom rodnom regióne.
V Rožňave vzniklo pätnásť slovenských rekordov za jeden deň
Napísal(a) R. Šimko
Vo štvrtok, 12. septembra 2019, sa v Zážitkovom centre SENTINEL konalo výnimočné podujatie s názvom DEŇ SLOVENSKÝCH REKORDOV, na ktorom padlo 15 nových slovenských rekordov. Podujatie pripravilo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s neformálnym združením zberateľov Rožňava – ZBERATELIA ČOHOKOĽVEK a Domom Matice slovenskej v Rožňave.
„Okrem iného vzniklo aj 6 nových, ustanovujúcich slovenských rekordov. Rekordmani ukázali, že vzťah k ich zberateľskej vášni je naozaj veľký a majú obrovskú podporu od okolia, keďže už ihneď po ukončení vernisáže nadobudli ďalšie predmety do svojich zbierok,“
V rožňavskej galérii otvorili výstavu Mlyn Baska Malom 2019
Napísal(a) R. Šimko
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave dňa 12. septembra 2019 otvorilo výstavu Mlyn Baska Malom 2019 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy
Diela vystavovalo celkom 13 výtvarných umelcov nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska, Poľska a Rumunska, a tí spolu vytvorili rôznymi technikami maľby, koláže a kombinovaných techník viac ako 50 diel. Z nich sa 36 diel nachádza na aktuálnej výstave, ktorá bola už tradične otvorená práve počas Dní mesta Rožňava. Na slávnostnej vernisáži boli zároveň prítomní aj zástupcovia samospráv partnerských miest Rožňavy (Szerencs, Cieszyn) ako aj samotní umelci:
Mestské lesy, s. r. o. v Jelšave v spolupráci so SMZ – Služby, a. s. v Jelšave v sobotu 14. septembra 2019 otvárali náučný chodník na Hrádku za Hotelom Hrádok. Náučný chodník meria cca 2.5 km. Okrem toho, že sa niekoľko desiatok prítomných prešlo po celej dĺžke chodníka, pred Hotelom bolo pripravených aj niekoľko sprievodných aktivít. Aj jelšavskí dobrovoľní hasiči boli súčasťou sprievodných aktivít pre prítomné deti. Bola vystavená hasičská technika – CAS 15 IVECO DAILY a štvorkolka. Deti si vyskúšali streľbu zo vzduchovky, povozili sa na detských autíčkach a odrážadlách, striekali na „horiacu kovovú maketu“ Hotela Hrádok, mohli si vyskúšať poznatky zo zdravovedy a skladali puzzle s hasičskou tematikou. Všetky deti boli ocenené sladkosťami.
17. septembra 2019 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy „Biblia a reformácia“. Výstavu autorsky pripravil Béla Pohóczky mladší, farár reformovanej cirkvi, v spolupráci so Zuzanou Moncoľovou, farárkou evanjelickej cirkvi a. v. Výstava potrvá do 30. septembra 2019. Návštevníci ju môžu vidieť každý deň (pondelok - nedeľa) až do 18.00 hodiny.
Výstava sa tematicky dotýka obdobia reformácie katolíckej cirkvi. Vystavené budú predmety, dokumenty a literatúra súvisiace s reformáciou, pochádzajúce zo súkromnej zbierky širkovského farára Bélu Pohóczkeho a jeho otca. Súčasťou výstavy budú aj staré tlače z obdobia reformácie a protireformácie, predovšetkým protestantská teologická literatúra –
Viac ako tri stovky vďačných divákov-poslucháčov v Mestskom dome kultúry v Revúcej mali to šťastie, že vo štvrtok večer 12. septembra 2019 boli účastníkmi mimoriadneho múzického zážitku.
„Maliar môže zachytiť človeka, ktorý sa raduje alebo žiali. Ale znázorniť na tom istom obraze ako smutný človek postupne zabúda na svoj žiaľ, ako sa upokojuje, ako sa mu nálada i tvár rozjasňujú, ako je mu čoraz lepšie a lepšie, a ako napokon je vo vytržení od šťastia – to nemožno. Nedokáže to ani ten najtalentovanejší maliar. Iba hudobný skladateľ môže v jednej a tej istej skladbe uskutočniť tie najneuveriteľnejšie prechody – od sĺz k smiechu, od hnevu k radosti, od úplného pokoja k najenergickejšej činnosti.“
Najprestížnejší slovenský knižný ilustrátor v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Významného maliara, grafika a ilustrátora Martina Kellenbergera privíta v stredu 18. septembra 2019 o 9:00 hod. v priestoroch na Lipovej ul. č. 3 Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Martin Kellenberger sa narodil v Bratislave, no jeho druhým domovom je aj mesto Modra, ku ktorému má veľmi blízky vzťah. Absolvoval katedru výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského.
Viac...
Nôty Gemera a Malohontu sa naladia 14. septembra 2019 v Jelšave
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Banskobystrický samosprávny kraj a Mesto Jelšava Vás pozývajú na regionálnu súťažnú prehliadku hudobného folklóru. Súťaž sa koná pod názvom Nôty Gemera a Malohontu, v sobotu 14. septembra 2019, od 17:00, v Mestskom dome kultúry v Jelšave.
Predstavia sa ľudové hudby, sólisti speváci ľudových piesní, spevácke skupiny z folklórnych kolektívov: Háj z Rimavskej Soboty, Skalina z Hnúšte, Vepor z Klenovca, Revúška z Revúčky, Lykovec z Revúcej. Účinkujúcich bude hodnotiť odborná porota v zložení: speváčka ľudových piesní prof. Ing. Anna Šatanová, CsC., muzikant a spevák Mgr. Ján Mak, muzikant a spevák Ing. Ondrej Hlaváč.
Medzinárodný festival paličkovanej čipky spája tradíciu a súčasnosť
Napísal(a) Valéria Munková,
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja srdečne pozýva všetkých milovníkov tradičného remesla v dňoch 20. a 22. septembra 2019 na XII. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky pod názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki. Mesiac september v Rožňave už tradične patrí prezentácii paličkovanej čipky, kedy Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Dome tradičnej kultúry Gemera poskytuje priestor zahraničným a domácim čipkárkam na prezentáciu tvorby, osvojenie nových vzorov paličkovanej čipky a výmenu skúseností.
Stovky návštevníkov múzea na Deň baníkov svedčia o úspešnom podujatí
Napísal(a) R. Šimko
Dňa 6. septembra 2019 sa v Zážitkovom centre Sentinel uskutočnilo celodenné podujatie v rámci Dňa európskeho kultúrneho dedičstva s názvom Deň baníkov, ktoré zorganizovalo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Ako uviedol Norbert Mogyorósi z Baníckeho múzea v Rožňave: „Tri stovky návštevníkov boli len dôkazom toho, že toto podujatie malo úspech a je potrebné ho realizovať aj nasledujúce roky.“
Návštevníci mali možnosť vidieť všetky expozície v ZC Sentinel, okrem toho si pre menších návštevníkov pracovníci múzea prichystali aj tvorivé dielne a prednášky na tému baníctva.
S Andreou Kováčovou a Dianou Lokšovou o tom, ako sa ovocie a zeleninka stali detskými kamarátmi
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pracovníčky Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, pripravili pre deti materských a základných škôl, ako aj širokú verejnosť v piatok 27. septembra 2019 stretnutie s autorkami kníh Moji zeleninkoví kamaráti a Moji ovocní kamaráti Andreou Kováčovou a Dianou Lokšovou. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).