V galérii predstavia publikáciu o rožňavských študentoch v 19. storočí
Napísal(a) R.Š.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Rímskokatolíckou cirkvou, Biskupstvom Rožňava, vás dňa 4. februára 2020 o 16:00 hod. srdečne pozývajú do Galérie Baníckeho múzea na Námestí baníkov 25 v Rožňave, na prezentáciu publikácie „Študenti vyšších vzdelávacích inštitúcii v Rožňave. 1814 – 1852, Biskupský seminár a Filozofické lýceum“.
Publikácia je už 19. pokračovaním cyklu o histórii vyšších vzdelávacích ústavov v Uhorsku. Jej autorom je uznávaný maďarský historik a archivár Prof. Dr. habil. László Szögi, CSc., ktorý pôsobil ako riaditeľ Univerzitnej knižnice Eötvös Lóránd Tudományegytem v Budapešti. Autor sa vo svojej práci zameriava na všestrannú analýzu študentov seminára
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, predstaví v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave pútavú výstavu o kúpeľníctve v našom regióne s názvom „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“, ktorú múzeum prevzalo od kolegov z Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Vernisáž výstavy sa bude konať 13. februára 2020 o 15:30 hod.
Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera. Z kultúrnohistorického hľadiska prezentuje zrod jednotlivých kúpeľov, najznámejších kúpeľných lekárov a balneológov Gemera, popularitu jednotlivých miest a ich návštevnosť. Je venovaná kúpeľom a klimatickým zariadeniam, z ktorých väčšina dnes už neexistuje
Obce z regiónu Gemera, ktoré sa v minulom storočí stratili z mapy, nájdete na prednáške
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva na prednášku Mgr. Norberta Mogyorósiho s názvom Obce, ktoré zmizli z mapy.
Pracovník Baníckeho múzea, ktorý sa v minulosti touto málo známou témou odborne zaoberal predstaví záujemcom o najnovšiu históriu príklady obcí, ktoré v priebehu 20. storočia na Slovensku a v regióne Gemer z rôznych príčin zanikli a takto sa aj „stratili“ z máp. Dôvodom ich zániku bolo napríklad vysídlenie obyvateľov kvôli výstavbe vodných diel, ako aj ťažba nerastných surovín, vytvorenie vojenských výcvikových priestorov, prípadne aj ich zničenie počas vojenských konfliktov.
Prednáška sa uskutoční v utorok 28. januára 2020 so začiatkom o 15:30 hod. v Galérii Baníckeho múzea na Námestí baníkov 25.
O čom píše Zborník Gemersko-malohontského múzea v 15. ročníku
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia vydalo Gemersko-malohontské múzeum (ďalej GMM) v uplynulom roku 2019 už 15. ročník zborníka GEMER-MALOHONT, ktorý pravidelne vychádza od roku 2005. Publikácia prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Najnovší 15. ročník zborníka obsahuje 17 odborných príspevkov, rozdelených do celkov: archeológia, história a etnológia.
Odbor archeológia zastupuje príspevok archeológa GMM Alexandra Botoša zachytávajúci výsledky záchranného archeologického výskumu realizovaného počas
„Modernizujeme históriu“ – Staré dokumenty v nových regáloch knižnice
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja s finančnou podporou Fondu na podporu umenia zrealizovala projekt „Modernizujeme históriu“ na Úseku regionálnej literatúry a bibliografie.
Úsek bibliografie a regionálnej literatúry bol v knižnici vytvorený v roku 1963 ako jeden z prvých regionálnych oddelení v knižniciach na Slovensku. Knižnica v Rožňave sa počas svojho pôsobenia niekoľkokrát sťahovala. To sa tiež podpísalo pod veľmi zastaralý stav jednotlivých regálov. Bolo už nevyhnutné vynoviť a zatraktívniť interiér.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave podala žiadosť o poskytnutie financií na Fond na podporu umenia na zabezpečenie nových knižničných regálov.
Nový závesný systém v Baníckom múzeu lepšie ochráni výtvarné diela
Napísal(a) R. Šimko
Nový systém v roku 2019 v rámci projektu Radšej visieť než ležať! zakúpilo a inštalovalo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. „Banícke múzeum patrí medzi kultúrne inštitúcie nášho kraja, ktoré pravidelne pripravujú a realizujú kvalitné a inovatívne aktivity pre svojich návštevníkov. Dôkazom toho je aj sprístupnenie novej vonkajšej expozície Geologickej bádateľne, ktorú sme otvorili na konci minulého roka. Múzejnícka práca zahŕňa aj ochranu zbierkového fondu, a preto sa veľmi teším, že aj v tejto oblasti je múzeum aktívne. Verím, že nový systém inštalovaný v depozitári múzea pomôže zvýšiť ochranu predmetov kultúrneho dedičstva regiónu Gemer,“ uviedol predseda KSK Rastislav Trnka.
Na vernisáži výstavy, ktorá sa konala v stredu 8. januára 2020 v Knižnici prof. Štefana Pasiara v Hnúšti, sme spoznali mená autorov víťazných fotografií z minuloročnej fotosúťaže Malohont mojimi očami. Výber súťažných fotografií si budete môcť pozrieť v knižnici až do konca apríla.
Do 7. ročníka fotosúťaže Malohont mojimi očami, ktorá prebiehala od 1. júla do 30. septembra 2019, sa zapojilo 20 fotografov z rôznych obcí a miest zahrnutých do Miestnej akčnej skupiny MALOHONT, ale aj z Rimavskej Soboty, Lučenca, Banskej Bystrice či Považskej Bystrice, a to vo veku od 17 do 51 rokov.
„Sme radi, že súťaž opäť oslovila amatérov aj profesionálov, a to aj napriek tomu, že sa v nej nesúťaží o hodnotné ceny.
Štatistika zásahovosti jelšavského dobrovoľného hasičského zboru za rok 2019
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2019 spolu 39 zásahov, z toho 32 požiarov, technických zásahov 3 a iných technických zásahov 4. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava. Technických zásahov – technických pomocí – vykonaných v rámci mesta bez vyzvania KR HaZZ bolo 9.
Najviac sa zasahovalo v nedeľu 8-krát, potom v utorok a vo štvrtok po 6-krát, v pondelok, v stredu a v piatok po 5-krát a najmenej v sobotu 4-krát.
Najviac horela suchá tráva 12-krát, zmiešaný les horel 4-krát a po 2-krát sme zasahovali pri požiaroch rodinných domov, slamy, senníkov a kontajnerov.
Poďakovanie za pozornosť v uplynulom roku vám patrí aj od stránky Maj Gemer
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Milí návštevníci stránky Maj Gemer,
Tak ako všetci, aj ja som sa po roku rozlúčil so starým rokom, plným rôznorodých prekvapení. Chcem vás všetkých pozdraviť na úplnom začiatku nového roka 2020, aj keď prešlo iba pár dní od môjho pobytu v nemocnici, kde som bol operovaný. Dokonca som využil príležitosť naživo vidieť moju operáciu na obrazovke. Bol to úžasný pohľad mať možnosť sledovať zručnosť skutočných profesionálov a spontánne som sa poďakoval všetkým prítomným na sále. Po týždni som sa vrátil do domáceho liečenia a každým dňom sa cítim lepšie. Moja vďaka patrí lekárom a sestričkám, s ďalším personálom na oddelení.
Predkolumbovské silicitové hroty. Predmet mesiaca január 2020
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
V rámci prezentačnej aktivity „Predmet mesiaca“ vystaví Gemersko-malohontské múzeum unikátne predmety z archeologického fondu, a to predkolumbovské silicitové hroty pochádzajúce z Ameriky, datované do obdobia 7550 – 6500 rokov pred Kristom. V priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea budú vystavené od 7. januára do 2. februára 2020.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea, ktoré môžeme považovať za jedno z najstaršie založených múzeí na Slovensku, sú zachované aj exotické zbierkové predmety pochádzajúce nielen mimo územia zbernej oblasti múzea (Gemera-Malohontu), ale aj mimo územia Slovenska, alebo dokonca mimo územia európskeho kontinentu.
Viac...
Anna Polcková, zborová farárka: Mala som krásne Vianoce
Napísal(a) Anna Polcková
Mala som krásne Vianoce. S porciou klasickej pred-štedrovečernej paniky, čo a ako zase poviem, a tentokrát aj prekvapivú trému "v priamom prenose". Keď som vo Veľkom kostole uvidela tie stovky ľudí, nebola som schopná spievať. Ale potom som začala dýchať a bolo.
Porciu adrenalínu, ale následne sérotonínu, ktorú som zažila počas služieb Božích, môžem prirovnať len k výstupu na Lomnický štít. Kázala som na prikázanie "Nezabiješ". Asi to neocenili úplne všetci, ale veď ešte mi napíšu.
Dostala som množstvo nádherných darčekov a ešte omnoho omnoho viac povzbudzujúcich slov. A objatí.
Príchod Betlehemského svetla nesie v sebe nadkonfesionálne posolstvo a myšlienkou tohto podujatia u nás je zažínať svetielka v jednotlivých miestach ako články „reťaze svetla“ a spojiť tak symbolicky celé Slovensko. Svetlo ako symbol pokoja spája ľudí všetkých zúčastnených krajín. So Svetlom pokoja sa prináša do slovenských domácností kúsok z Betlehema.
Aj v revúckom Rímskokatolíckom kostole sv. Vavrinca diakona sa veľkí i malí Revúčania zišli na tradičnej predvianočnej slávnosti. Príchod Betlehemského svetla do mesta spoluorganizujú už viac ako dve desaťročia rímskokatolícka cirkev, evanjelická cirkev a mesto Revúca. Svetlo do mesta už 23. krát priniesla vedúca bývalého skautského oddielu Skalka, pani Mária Sviežená.
Plamienok svetla z Betlehema prevzali v Plešivci dobrovoľní hasiči z Jelšavy a Muráňa už šiestykrát
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Tento rok už po jubilejný tridsiaty raz zavítal na Slovensko plamienok zo samotného Betlehema. Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi milióny ľudí po celom svete. Napĺňa tak svoje poslanie: byť symbolom jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc. Chceli sme spolu s ním aj my odovzdať porozumenie do sŕdc ľudí v našom okolí. Potešilo nás, že sme mohli dotvárať aj u vás sviatočnú atmosféru a priniesť pokoj s radosťou. Prijali sme ho a šírili sme plamienok ďalej, čím sme pomohli rozžiariť a spojiť celé Slovensko. V sobotu 21. 12. 2019 už 6-ty krát sa vybrali jelšavskí dobrovoľní hasiči na vlakovú stanicu do Plešivca, kde spolu s dobrovoľnými hasičmi z Muráňa prevzali plamienok od skautov, aby ho mohli šíriť vo svojom okolí.
Digitálne kino Apollo zriadené v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) zavŕšilo štvrtý rok svojej existencie. Za obdobie svojho fungovania si stihlo získať pravidelných a verných divákov, ktorým ponúka filmy všetkých žánrov v čase tradičných štvrtkových večerných premietaní. Program kina zaujal aj najmenších návštevníkov a ich rodičov či starých rodičov, ktorí kino navštevujú najmä počas rodinných nedieľ. Obľúbené sú aj projekcie pre školy podľa aktuálnej ponuky alebo z archívu Gemerského osvetového strediska (GOS).
Výnimočne úspešný bol pre kino november 2019, kedy sa podarilo prilákať na program vyše 800 divákov. V tomto mesiaci boli zaradené do programu naozaj mimoriadne snímky.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).