Zimný festival zvykov a obyčají Rok na Gemeri svoje štvrťstoročie oslávi veľkolepým programom
Napísal(a) Anežka Kleinová
Pre milovníkov autentického folklóru na hornom Gemeri znamená obdobie pred adventom čas príprav na ojedinelý zimný festival zvykov a obyčají. Diváci sa tešia na rok čo rok bohatší program, ktorý prostredníctvom regionálnych folklórnych zoskupení predstaví tradované zvyky a obyčaje Gemerčanov.
Tento unikátny zimný festival s názvom Rok na Gemeri oslavuje štvrťstoročie, a tak Rožňava v dňoch 18. - 23. novembra 2019 ožije parádnym programom. Tvorivé remeselnícke dielne, tanečné a spevácke domy, koncerty tradovanej, ale aj etno muziky, varenie a pečenie gemerských špecialít, dokonca pokusy o slovenské rekordy v ručnom tkaní „pokrovca“, či ťahaní štrúdle a samozrejme veľkolepý sobotňajší galaprogram zaručujú nielen skvelú zábavu, ale aj možnosť zažiť genius loci Gemera.
HELOVÍN, ZÁSOBOVANIE RAKENDRÓLOM, POVICHODZETUR ZAČÍNA
Napísal(a) ANDREJ FABO
Skupina Massriot na čele so spevákom Róbertom „Ropkom“ Šimkom, známym aj zo súťaže Slovensko Hľadá Superstar 3 (2007), vyráža na jesenné turné s názvom POVICHODZETUR. Skupina na svojom turné navštívi 6 miest, z toho prvé tri už tento týždeň. Okrem piatich miest na východnom Slovensku zavítajú aj do Revúcej. „Vieme, že Revúca sa nachádza na strednom Slovensku, ale hrá sa tam úžasne, dostali sme pozvanie a boli by sme blázni, keby sme to odmietli. V geografii sa ešte kúsok orientujeme,“ dodal s úsmevom spevák a skladateľ. Okrem autorských skladieb zahrá Massriot aj množstvo cover verzií z domácej, či zahraničnej hudobnej scény. Keďže sa kapela stále snaží priniesť niečo nové, tak oproti minulým turné a koncertom prichádzajú s ďalšími hudobnými nástrojmi, ako bezpražcová, tzv. „fretless“ basa
V Baníckom múzeu predstavia diela z letných sympózií Tvorivého spolku Rovás
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Tvorivým spolkom Rovás, prichystalo pre svojich návštevníkov ďalšiu výstavu s názvom Z diel letných sympózií Tvorivého spolku ROVÁS (eNRA) z roku 2019. Záujemcovia si ju môžu pozrieť do 31. januára 2020 v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25. Výstava prezentuje materiál z Letnej akadémie v roku 2019, ktorá sa konala v Sedmohradsku, Maďarsku a na Slovensku. Umelcov v Tvorivom spolku Rovás združuje spoločná vlnová dĺžka a rovnaký hodnotový rebríček.
„Názov nie je odkazom na runové písmo, ale je odvodený od výrazov „zaznamenať, zobrať na vedomie, vryť do pamäte, zapamätať si.
Škola tanca v rámci projektu Dedičstvo inšpiruje - teraz na ľudovú nôtu zo Šariša i Zemplína
Napísal(a) M.F.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva na školu tanca s Marekom Špekom Sabolom a Julkou Leškaničovou. V sobotu 9. novembra 2019 od 17:00 hodiny v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) budete mať príležitosť pod ich vedením osvojiť si základy Višňovského verbunku a čardáša zo Zamutova, Olafskej i Krucenej z Krivian, a pritom sa aj dobre zabaviť pri ľudovej hudbe Filipa Žigu.
„Touto školou tanca chceme tanečníkom z folklórnych kolektívov, ale aj ďalším záujemcom o ľudový tanec z radov verejnosti, ponúknuť na osvieženie tance z regiónov Zemplín a Šariš, aby si ich vyskúšali a porovnali tanečné štýly,“
Besedy v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III.
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila pre širokú verejnosť v druhej polovici mesiaca október dve podujatia s autormi kníh. V utorok 22. októbra 2019 sa uskutoční beseda so slovenskou spisovateľkou Michaelou Ellou Hajdukovou pod názvom „Všetky moje tváre“ a v stredu 23. októbra 2019 tri stretnutia s Pavlom „Hiraxom“ Baričákom, zakladateľom knižného vydavateľstva HladoHlas, autorom románov a kníh s motivačnou literatúrou, fotografom, cestovateľom, hudobníkom, pod názvom „Šlabikár šťastia.“ Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Na rožňavskom námestí dav spieval „Sľúbili sme si lásku“
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 17.10.2018 otvorilo výstavu s názvom „Čo bolo pred 1989“. Vernisáž otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič. Podujatia sa zúčastnil aj podpredseda KSK Daniel Rusnák, ktorý pripomenul nielen odvrátenú tvár socialistického zriadenia, ktorý prenasledoval a väznil jeho starého otca, ale aj význam dnešných hodnôt, za ktoré naša spoločnosť vďačí práve Nežnej revolúcii. O hudobnú časť programu sa postaral zamestnanec múzea, Róbert Šimko zo skupiny Massriot, ktorý spolu s návštevníkmi vernisáže zaspieval pomyselnú hymnu Nežnej revolúcie na Slovensku od Ivana Hoffmana – Sľúbili sme si lásku. Po piesni oboznámil prítomných s obsahom výstavy jej kurátor, Pavol Horváth. Vernisáž symbolicky ukončila spustená siréna na aute – veterána s nápisom VB, ktoré parkovalo bezprostredne pred galériou.
Súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas v Drienčanoch
Napísal(a) Ing. Magdalena Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s obcou Drienčany, ECAV Drienčany a Maticou slovenskou uskutočnia v dňoch 23. - 24. 10. 2019 v Drienčanoch XVI. ročník regionálnej a XIV. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlaté vlas. Súťaž sa koná na počesť Pavla Emanuela Dobšinského. Počas obidvoch dní je pre účastníkov zabezpečený bohatý sprievodný program (výstava ilustrátora Miroslava Regitka, prezentácia obce a Pamätnej fary P. E. Dobšinského, rozprávkové bytosti, spomienka na J. D. Čipku pri príležitosti 200-tého výročia narodenia). Po ukončení celoslovenskej súťaže je pre účastníkov pripravená aj beseda so známou spisovateľkou Petrou Nagyovou Džerengovou.
Zaujímavý workshop pre dospelých zameraný na spracovanie ovčej vlny
Napísal(a) Eva Čabrová
V jesennom období Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo zaujímavý workshop pre dospelých zameraný na spracovanie ovčej vlny. Ovčia vlna je tradičný materiál v našom regióne, ktorému patrí stále miesto pri výrobe odevných doplnkov a súčastí odevu. V poslednej dobe pociťujeme potrebu návratu k tradičným technikám, objavujeme zabudnuté remeslá, pričom plstenie je jednou z tých techník, ktorú naši predkovia používali v každodennom živote. Dnes sa k nej opäť vraciame v novej podobe, s vlnou rôznej kvality a hrúbky, s novou farebnosťou i postupmi. Plstiť sa dá suchým aj mokrým spôsobom, pod odborným vedením lektorky sa účastníci oboznámia so základmi týchto techník.
Historická expozícia Baníckeho múzea v Rožňave má 20 rokov
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pri príležitosti 20. výročia Historickej expozície – prezentačného múzejného depozitára, pripravilo pre žiakov tvorivé predpoludnia. Študenti si mohli v utorok vypočuť prednášku „Ako vznikla Historická expozícia“, ktorú im predniesla historička múzea Sylvia Holečková. Okrem toho si vychutnali aj netradičnú prehliadku expozície, so zameraním na jedinečné predmety a remeslá, ktoré preslávili Gemer, s dôrazom na hrnčiarstvo. „Pre študentov sme s kolegami, okrem prednášky a prehliadky, prichystali aj premietanie filmu o gemerskom hrnčiarstve, popritom si mohli v skupinkách vyzdobiť maľbou dva hlinené džbány a tabuľku so znakmi čižmárskeho remesla,“ uviedla pani Holečková.
Zorganizovali desiaty ročník festivalu detských folklórnych súborov pod názvom Gemerská podkovička
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Piatok, 11. október 2019, patril v Revúcej mladým folkloristom z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej zorganizoval jubilejný desiaty ročník festivalu detských folklórnych súborov pod názvom Gemerská podkovička.
Festival začal dopoludnia na Mestskom cintoríne v Revúcej, kde si organizátori spoločne s mladými folkloristami a ich vedúcimi uctili pamiatku Evky Skalskej, zakladateľky detského folklórneho súboru Lykovček, na počesť ktorej sa festival koná. Popoludní pokračoval festival Školením pre vedúcich detských folklórnych súborov a školami tanca a spevu, ktoré boli určené pre deti z detských folklórnych súborov.
Viac...
Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný v prednáške PhDr. Dušana Kováča, DrSc. z Historického ústavu SAV
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila pre stredoškolskú mládež a širokú verejnosť v rámci projektu „Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný“ rôzne podujatia o tejto významnej osobnosti. Záverečnú prednášku celého projektu pod názvom „Brigádny generál francúzskej armády M. R. Štefánik v česko-slovenskom zahraničnom odboji“ bude mať 16.10.2019 PhDr. Dušan Kováč, DrSc. z Historického ústavu SAV Bratislava v priestoroch knižnice, ul. Lipová č. 3. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Slávnostné chvíle Cirkevného zboru ECAV v Gemerskej Polome
Napísal(a) Mgr. Marta Mikitová
Cirkevný zbor ECAV v Gemerskej Polome prežíval v sobotu 12.10.2019 slávnostné a nevšedné chvíle. Pri príležitosti 100. výročia narodenia ThDr. Júliusa Madarása, ktorý ako zborový farár pôsobil v Gemerskej Polome v rokoch 1968 – 1990, bola odhalená pamätná tabuľa bývalým farárom pôsobiacim v tunajšom cirkevnom zbore v rokoch 1784 – 1990 a prezentovaná bola vydaná kniha autorov Ján Chanas – Marta Mikitová: Gemerská Poloma – Ev. a v. cirkevný zbor a jeho farári 1590 – 2019.
Slávnostných služieb Božích sa zúčastnili dôstojný brat biskup Východného dištriktu ECAV Mgr. Slavomír Sabol, senior Gemerského seniorátu Mgr. Radovan Gdovin, emeritný biskup Východného dištriktu Mgr. Igor Mišina, zborový farár v Muránskej Dlhej Lúke a konsenior GES Mgr. Dušan Pavel Hrivnák,
Výstavu "Biblia a reformácia" v GMM predĺžili do 20. októbra
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea dňa 17. septembra 2019 sa uskutočnila vernisáž výstavy „Biblia a reformácia“. Výstavu autorsky pripravil Béla Pohóczky mladší, farár reformovanej cirkvi, v spolupráci so Zuzanou Moncoľovou, farárkou evanjelickej cirkvi a. v. Trvanie výstavy sa predĺžilo do 20. októbra 2019.
Výstava sa tematicky dotýka obdobia reformácie katolíckej cirkvi. Vystavené budú predmety, dokumenty a literatúra súvisiace s reformáciou, pochádzajúce zo súkromnej zbierky širkovského farára Bélu Pohóczkeho a jeho otca. Súčasťou výstavy budú aj staré tlače z obdobia reformácie a protireformácie, predovšetkým protestantská teologická literatúra – biblie, modlitebné knihy, knihy kázní, spevníky.
Medzinárodný deň archeológie v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Dňa 18. októbra 2019 pri príležitosti Medzinárodného dňa archeológie pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v spolupráci s Katedrou muzeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre prednášky, počas ktorých budú predstavené najnovšie archeologické výskumy múzea a ako sa využívajú moderné počítačové technológie v archeológii. Prednášky budú viesť archeológ Gemersko-malohontského múzea PhDr. Alexander Botoš a Mgr. Daniel Bešina, PhD. z Katedry muzeológie FF UKF v Nitre. Podujatie bude zahájené o 9:00 hod., následne sa prednášky zopakujú o 10:30 hod. Vstupné na podujatie je zdarma.
Medzinárodný deň archeológie sa oslavuje od roku 2011, keď sa prvýkrát oslavoval ako národný sviatok na americkom kontinente (USA, Kanada a zámorské územia).
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-