Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo minulý štvrtok poobede (6.6.2019) v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, ďalšiu unikátnu výstavu Obrazy a plastiky. Autorom je bývalý stomatológ, dnes už 81 ročný Juraj Halyák, ktorý v roku 2012 v Galérii už vystavoval.
Výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave – Pavol Lackanič, spolu s Evou Lázárovou, kurátorkou výstavy a samotným autorom, ktorý prítomným vyrozprával svoj mimoriadne inšpiratívny umelecký príbeh. Kultúrny zážitok z vernisáže umocnilo aj hudobné vystúpenie učiteľov z rožňavskej ZUŠ, Dušana Zatrocha, Marietty Roxerovej a Petra Henríczyho.
Prednáška o Ľudovítovi Feldovi, ktorý prežil útrapy koncentračného tábora ako Mengeleho maliar
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Východoslovenskou galériou otvorilo výstavu s názvom ĽUDOVÍT FELD. Ako sprievodné podujatie k tejto výstave, inštalovanej v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí, si záujemcovia môžu vypočuť ďalšiu pútavú prednášku. Kurátor výstavy, Mgr. Michal Štofa z Východoslovenskej galérie, v nej predstaví Ľudovíta Felda, grafika, autora, dokumentaristu, neúnavného a vytrvalého človeka, ktorý aj vďaka umeniu a svojmu nadaniu prežil útrapy koncentračného tábora ako Mengeleho maliar.
Predstavujeme najlepšie príspevky na stránke Maj Gemer v mesiaci máj 2019
Napísal(a) MG -od-
Naši návštevníci pozorne sledujú ponúknuté príspevky, ktoré obohacujú spravodajstvo z Gemera na internetovej sieti. Všímame si preto našich prispievateľov, aby sme podľa toho, koľko návštevníkov si prečíta zaujímavý príspevok z regiónu, približne ocenili jeho kvalitu i pohotovosť. Aj v sledovanom mesiaci máj nám náš program vyhodnotil, ktorý titul prilákal najviac návštevníkov. Bol som milo prekvapený, že najviac kliknutí mal, hoci bol so smutným obsahom, redakčný článok s titulkom: Zomrel Ján Valentík, výrazná herecká postava Gemera. Aj podľa toho vidieť, akú hlbokú stopu medzi kultúrnou obcou Gemera zanechal tento herec, rodák z Tisovca, keď si túto informáciu stihlo prečítať tohto roku rekordný počet čitateľov. Vzdávame Jankovi česť aj týmto spôsobom.
Výstava fotografií Jarky Vyhnalovej v Múzeu Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) M. Saganová
V podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa v stredu 5. júna 2019 konala vernisáž fotografií Jarky Vyhnalovej. Celé podujatie sa nieslo v priateľskej atmosfére a fotografie pohladili nejedno oko a dušu. Prítomní si z množstva vystavených exponátov mohli vybrať svoju srdcovku a nasávať energiu ktorá z nich sálala.
Tí ktorí ste sa nemohli zúčastniť tejto vernisáže, môžete tak urobiť do 28. júna, dovtedy bude výstava prebiehať.
Výstava 25 rokov Maduaru v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Výstava 25 rokov Maduaru, ktorá bola otvorená 18. mája 2019 v Gemersko-malohontskom múzeu, je venovaná rimavskosobotskej hudobnej skupine pri príležitosti 25. výročia vydania jej prvého albumu I Feel Good (1994).
Je to vôbec prvá výstava skupiny Maduar, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkóvcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod.
Slávnosť konfirmácie v Evanjelickom a. v. kostole v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Marta Lajčáková
Posledná májová nedeľa – 26. 5. 2019 a 3. nedeľa po Veľkej noci sa niesla v našom cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Rožňavské Bystré v slávnostnom duchu. Konali sa slávnostné služby Božie pri príležitosti konfirmácie mladých chlapcov. Za zvuku kostolných zvonov a v sprievode duchovných vchádzali konfirmandi do chrámu Božieho. Zborová dozorkyňa Marta Lajčáková na úvod privítala všetkých prítomných – rodičov, starých rodičov, krstných rodičov a všetkých hostí a predstavila konfirmandov, ktorí po prvýkrát ako dospelí členovia cirkvi pristúpia k Večeri Pánovej. Sú to: Radoslav Gajdoš, Róbert Gajdoš a Dávid Šoltés.
Gemerčania cestovali v čase - RETROvýstava je otvorená
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo pre svojich návštevníkov výnimočnú výstavu s názvom RETROvýstava, ktorej vernisáž sa uskutočnila dňa 30. mája 2019 o 15:30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Vernisáž, ktorú otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave – Pavol Lackanič s jej kurátorom Pavlom Horváthom, sa tešila obrovskému záujmu verejnosti, o čom svedčí takmer stovka zúčastnených. Samotná výstava prístupným a neformálnym spôsobom oslovuje návštevníka a prezentuje mu vybavenie a zariadenie bežnej domácnosti v období socializmu,
Prozaik, scenárista, publicista a prekladateľ zo španielčiny príde do Rožňavy
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje pre mladšie i staršie deti základných škôl besedy so slovenským spisovateľom Romanom Bratom, ktoré sa budú konať v stredu 5. júna 2019 v dopoludňajších hodinách. Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Meno Roman Brat v literárnych kruhoch na Slovensku už dávno nie je neznámy pojem. Ako syn novinára a výtvarníčky dostal talent do vienka. K intenzívnemu čítaniu kníh sa dostal až v puberte. "Ako dieťa som čítal tak normálne, radšej som behal za loptou, pukom a neskôr za babami. Nebol som knihomoľ,“ priznáva Roman Brat.
Nafukovačky, šmykľavky a skákacie hrady sú neodolateľným pokušením aj pre revúcke ratolesti
Napísal(a) Grétka Citrjaková
Máme za sebou krásne podujatie pri príležitosti MDD. V širokom okolí by ste darmo hľadali takú koncentráciu detí na jeden meter štvorcový, ako tomu bolo 2. júna 2019 na ihrisku ZŠ Hviezdoslavovej v Revúcej.
Niet sa čomu čudovať, keďže nafukovačky, šmykľavky a skákacie hrady sú neodolateľným pokušením pre naše ratolesti. Nehovoriac o dlhých radoch na kolotoče, zmrzlinu a cukrovú vatu. Populárne boli medzi deťmi aj koníky, lesná pedagogika a najmä medzi chlapcami sa obľube tešili aj hasiči a policajti so svojimi sirénami a ukážkou rôznych áut.
Predmet mesiaca jún 2019: Pamätná medaila Maďarskej republiky rád 1919 - 1969
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Počas tohtoročnej júnovej prehliadky stálej vlastivednej expozície Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžete vidieť pamätnú medailu Maďarskej republiky rád (1919 - 1969). Pamätná medaila bude vystavená do 30. júna 2019 v rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca, ktorá dotvára bohatosť zbierkových fondov múzea.
Po ukončení prvej svetovej vojny, na jar 1919 po vyhlásení Maďarskej republiky rád existovala určitá nádej na zachovanie celistvosti historickej Gemersko-malohontskej župy a tým vysporiadanie problematiky jej územného rozčlenenia medzi Československom a Maďarskom.
Viac...
Šaty a kostýmy cisárovnej Alžbety na výstave Vaše veličenstvo Sisi
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Výstava Vaše veličenstvo Sisi je inštalovaná v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi je venovaná róbam a šatám rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety Bavorskej (24. 12. 1837 - 10. 9. 1898), nazývanej Sisi. Autorkou replík šiat je profesionálna krajčírka Mónika Czédly z Gödöllő, ktorá navrhuje a šije svadobné šaty inšpirované 19. storočím a garderóbou cisárovnej Alžbety. Rodina Moniky Czédly sa zaoberá šatami od roku 1866. Jej prastarý otec Ferenc D´Elia práve v tomto roku založil v Budapešti obchod so šatami pod názvom D´Elia. Medzi ich klientmi bola aj srbská kráľovná Natália, a pravdepodobne ich navštívila aj cisárovná Alžbeta. Mónika Czédly je pokračovateľkou módneho salónu D´Elia.
Vodiči hasičskej techniky absolvovali v Rožňave psychologické vyšetrenie spojené s testami
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Na základe požiadaviek z Dobrovoľných hasičských zborov (DHZ) z okresov Rožňava a Revúca, tajomník Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Rožňave Mgr. Michal Terrai v spolupráci s Psychologickým centrom PhDr. Miroslavy Herákovej z Košíc, zorganizoval dňa 28. 5. 2019 v zasadačke OR HaZZ v Rožňave psychologické vyšetrenie spojené s testami. Vyšetrenie vykonali PhDr. Miroslava Heráková a Mgr. Zuzana Krafčíková. Tohoto vyšetrenia sa zúčastnilo spolu 16 vodičov – dobrovoľných hasičov z obcí Betliar (RV) 1, Gemerská Hôrka (RV) 2, Gemerská Poloma (RV) 1, Hrhov (RV) 2, Jablonov nad Turňou (RV) 1, Jelšava (RA) 1, Lubeník (RA) 1, Nižná Slaná (RV) 2, Rakovnica (RV) 1, Rejdová (RV) 2 a Rudná (RV) 1.
Verše zo zbierky básní Martiny Meriačovej "Nechávam tu seba" preniesli na plátna
Napísal(a) Martina Saganová
Štvrtok podvečer 30. mája 2019 v Revúcej sa niesol v znamení umenia a hudby. Tento úžasný koktail, ktorí nám umelci namiešali, bol pohladením oka a duše. Čarovnú atmosféru dotváralo podkrovie Múzea Prvého slovenského gymnázia, kde sa toto vydarené podujatie konalo. Mladá talentovaná spisovateľka, Martina Meriačová, inšpirovala svojou poéziou maliarky Evu Wilson, Katku Molnárovú a Evu Grendelovú, ktoré verše z jej zbierky básní, Nechávam tu seba, preniesli na svoje plátna. Podkrovím sa niesol prednes poézie, sprevádzaný hudobným doprovodom JAZZ TRIO a oku lahodiacim výtvarným umením. Táto magická kombinácia všetkým doslova učarovala a nezabudnuteľný zážitok bude ešte dlho rezonovať v našich srdciach.
Na Medzinárodný deň detí aj jelšavskí hasiči
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Vyšehradské centrum vyšehradskej kultúry v Jelšave v spolupráci s MTZ Magnezit Jelšava a s MFK Jelšava zorganizovali dňa 30. 05. 2019 Medzinárodný deň detí pre deti mesta. Ani dobrovoľní hasiči nemohli chýbať pri tomto podujatí. Nakoľko neprialo počasie, tak športové aktivity sa organizovali v telocvičniach Základnej školy v Jelšave.
Dobrovoľní hasiči v jednej z telocviční rozložili autíčka na baterky, o ktoré bol veľký záujem – nechýbali menšie, ale aj väčšie deti. Ďalšou aktivitou pre deti boli novodobé „rytierske hry“ a nechýbal ani hod hadicou na kuželky.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-