Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný v prednáške PhDr. Dušana Kováča, DrSc. z Historického ústavu SAV
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila pre stredoškolskú mládež a širokú verejnosť v rámci projektu „Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný“ rôzne podujatia o tejto významnej osobnosti. Záverečnú prednášku celého projektu pod názvom „Brigádny generál francúzskej armády M. R. Štefánik v česko-slovenskom zahraničnom odboji“ bude mať 16.10.2019 PhDr. Dušan Kováč, DrSc. z Historického ústavu SAV Bratislava v priestoroch knižnice, ul. Lipová č. 3. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Slávnostné chvíle Cirkevného zboru ECAV v Gemerskej Polome
Napísal(a) Mgr. Marta Mikitová
Cirkevný zbor ECAV v Gemerskej Polome prežíval v sobotu 12.10.2019 slávnostné a nevšedné chvíle. Pri príležitosti 100. výročia narodenia ThDr. Júliusa Madarása, ktorý ako zborový farár pôsobil v Gemerskej Polome v rokoch 1968 – 1990, bola odhalená pamätná tabuľa bývalým farárom pôsobiacim v tunajšom cirkevnom zbore v rokoch 1784 – 1990 a prezentovaná bola vydaná kniha autorov Ján Chanas – Marta Mikitová: Gemerská Poloma – Ev. a v. cirkevný zbor a jeho farári 1590 – 2019.
Slávnostných služieb Božích sa zúčastnili dôstojný brat biskup Východného dištriktu ECAV Mgr. Slavomír Sabol, senior Gemerského seniorátu Mgr. Radovan Gdovin, emeritný biskup Východného dištriktu Mgr. Igor Mišina, zborový farár v Muránskej Dlhej Lúke a konsenior GES Mgr. Dušan Pavel Hrivnák,
Výstavu "Biblia a reformácia" v GMM predĺžili do 20. októbra
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea dňa 17. septembra 2019 sa uskutočnila vernisáž výstavy „Biblia a reformácia“. Výstavu autorsky pripravil Béla Pohóczky mladší, farár reformovanej cirkvi, v spolupráci so Zuzanou Moncoľovou, farárkou evanjelickej cirkvi a. v. Trvanie výstavy sa predĺžilo do 20. októbra 2019.
Výstava sa tematicky dotýka obdobia reformácie katolíckej cirkvi. Vystavené budú predmety, dokumenty a literatúra súvisiace s reformáciou, pochádzajúce zo súkromnej zbierky širkovského farára Bélu Pohóczkeho a jeho otca. Súčasťou výstavy budú aj staré tlače z obdobia reformácie a protireformácie, predovšetkým protestantská teologická literatúra – biblie, modlitebné knihy, knihy kázní, spevníky.
Medzinárodný deň archeológie v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Dňa 18. októbra 2019 pri príležitosti Medzinárodného dňa archeológie pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v spolupráci s Katedrou muzeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre prednášky, počas ktorých budú predstavené najnovšie archeologické výskumy múzea a ako sa využívajú moderné počítačové technológie v archeológii. Prednášky budú viesť archeológ Gemersko-malohontského múzea PhDr. Alexander Botoš a Mgr. Daniel Bešina, PhD. z Katedry muzeológie FF UKF v Nitre. Podujatie bude zahájené o 9:00 hod., následne sa prednášky zopakujú o 10:30 hod. Vstupné na podujatie je zdarma.
Medzinárodný deň archeológie sa oslavuje od roku 2011, keď sa prvýkrát oslavoval ako národný sviatok na americkom kontinente (USA, Kanada a zámorské územia).
Výnimočný film Nech je svetlo, ktorý je nominovaný za Slovensko na Oscara, uvedieme v premiére v rožňavskom kine Apollo vo štvrtok 10. októbra 2019 od 19.00 hod. Nenechajte si ujsť túto jedinečnú príležitosť vidieť ďalší z autorských počinov skvelého režiséra Marka Škopa, autora takých výnimočných dokumentov ako Osadné, či Iné svety. Aj jeho prvý hraný film Eva Nová získal výraznú divácku popularitu, a tiež pozornosť odborníkov v podobe ocenení na mnohých festivaloch. „Zaujíma ma téma bežného človeka, človeka milión, ktorý sa svojou nevedomou čiastočkou podieľa na masovej xenofóbnej duši, keď je s následkami nenávisti konfrontovaný natvrdo cez udalosti v najbližšej rodine,“ hovorí Škop. Opäť sa mu podarilo vytvoriť mimoriadne výstižný, autentický a aktuálny príbeh o rodine a spoločnosti.
Besedy v Rožňave so spisovateľ Jozefom Kollárom a propagátorom detského čítania Tiborom Hujdičom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pracovníčky Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácie Košického samosprávneho kraja pripravili pre deti základných škôl ďalšie podujatia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III. V piatok 4.10.2019 sa uskutoční beseda so spisovateľom Jozefom Kollárom pod názvom „Príbehy dneška“ a 9.10.2019 príde slovenský propagátor detského čítania Tibor Hujdič ,,Prečo je čítanie dôležité". Podujatia budú realizované v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Jozef Kollár vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. „Od detstva som rád počúval "jednoduché" príbehy ľudí. Dospelo to až tak ďaleko,
V Dobšinej odhalia spomienkovú tabuľu Jozefovi Bedrichovi Kasanickému
Napísal(a) RG
Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Dobšiná pozýva na slávnostné služby Božie pri príležitosti pamiatky posvätenia chrámu, počas ktorých bude odhalená spomienková tabuľa br. farárovi Jozefovi Bedrichovi Kasanickému pri príležitosti jeho nedožitých 100. narodenín.
Služby Božie sa uskutočnia 6. 10. 2019 (nedeľa) o 10.00 hod. Slávnostným kazateľom bude Mgr. Rado Gdovin, zborový farár v Dobšinej a senior Gemerského seniorátu.
Program bude pokračovať 6. 10. 2019 o 14.00 hod. v dobšinskom ev. a. v. chráme Božom koncertom hudobného telesa “Kredo – Viruju” a prednáškou sestry Violy Fronkovej na tému: “Evanjelickí kňazi väznení počas komunizmu”, zameranú na br. farára Kasanického.
Sapropelitové náramky zo Včeliniec v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Gemersko-malohontské múzeum v rámci aktivity „predmet mesiaca“ predstaví sapropelitové náramky zo Včeliniec datované do 2. storočia pred Kristom. Vystavené budú v priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea od 1. do 31. októbra 2019.
V roku 1982 počas archeologického výskumu na polykultúrnej lokalite Včelince – Feketesár bola PhDr. Istvánom B. Kovácsom preskúmaná časť sídliska (osady) z mladšej doby železnej (doby laténskej), ktorá bola obývaná Keltmi. Kelti vytvorili v období 3. – 2. storočia pred Kristom na území južného Gemera pomerne výraznú enklávu. Časť takejto keltskej osady bola preskúmaná aj vo Včelinciach.
Zaujímavé informácie o zaniknutých kostoloch, vedľajších sakrálnych stavbách v obciach Veľká Poloma a Malá Poloma (dnes Gemerská Poloma) a málo známej kaplnke v Betliari, podal vo svojej prednáške Samuel Sebastián Očkaík, študent 2. ročníka Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach, o. i. víťaza celoslovenskej dejepisnej olympiády za rok 2019. Prednáška bola prínosom v poznávaní miestnej histórie, ktorú žili a vytvárali naši predkovia. Svojím spôsobom bola splátkou za dlh, ktorý máme voči vlastnej histórii a všeobecnej kultúrnosti. Je sympatické a symbolické, že tento dlh začal splácať príslušník mladej generácie. Nadobudol som presvedčenie, že jeho vnútorná zanietenosť k histórii dáva nádej, že v splácaní dlhu bude úspešne pokračovať. Držím mu palce.
Výstava Kálmána Tichyho od októbra v Rimavskej Sobote
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom v Rimavskej Sobote, reprízu výstavy s názvom Kálmán Tichy (1888 – 1968). Autorkami výstavy sú pracovníčky Baníckeho múzea v Rožňave – Eva Lázarová a Sylvia Holečková.
Výstavu tohto významného rožňavského umelca, ktorej premiéra sa uskutočnila minulý rok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, bude možné navštíviť do 29. novembra 2019. Vernisáž sa uskutoční v utorok, 1. októbra 2019 o 15:00 hod. v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.
Viac...
Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, 27. septembra 2019, ponúka Gemersko-malohontské múzeum bezplatný vstup do výstavných a expozičných priestorov v čase od 8:00 do 18:00 hod. Témou tohtoročného Svetového dňa cestovného ruchu je „Moderne v múzeu“. Pre verejnosť a školy ponúkame netradičné a moderné prehliadky stálych expozícií a fotenie v replike uniformy z prvej svetovej vojny. O 15:00 a 16:30 hod. sa uskutoční komentovaná prehliadka stálej vlastivednej expozície, ktorá bude obohatená o zaujímavú aktivitu QR kódy a história... čo majú spoločné?. Aktivita je obsahovo venovaná histórii Gemersko-malohontského múzea, o ktorej sa návštevník dozvedá cestou modernej technológie.
Nové strany v Mestskej knižnici Samuela Reusa
Napísal(a) Mestská knižnica Samuela Reussa
Mestská knižnica Samuela Reussa v Revúcej podala v roku 2019 projekt so žiadosťou o dotáciu s názvom Nové strany cez Fond na podporu umenia. FPU žiadosť schválil a pridelil knižnici sumu 1 500 eur na nákup nových kníh. Reussova knižnica tak dostala možnosť rozšíriť knižničný fond o približne 150 nových titulov. Knižnú zbierku je nevyhnutné rozšíriť všetkými smermi, no uprednostnené sú najmä tituly z histórie, psychológie, sociológie, literárnej vedy, pedagogiky a medicíny. Ako po ostatné roky, aj tentoraz je najširšou časťou akvizície nákup beletrie, ktorá zahŕňa prevažne romány, detektívne romány a literatúru pre mládež. Samotný nákup je rozdelený do niekoľkých fáz v priebehu júla až decembra roku 2019. Akvizíciu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Výstava "István Hatváni" venovaná tristému výročiu narodenia polyhistora z Rimavskej Soboty
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi PhD.
Dňa 25. septembra 2019 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy „István Hatvani (1718 - 1786)“. Výstava je venovaná osobnosti a životnému dielu vedca a rodáka z Rimavskej Soboty. Vznikla pri príležitosti 300. výročia narodenia polyhistora a je vôbec prvou výstavou svojho druhu na území Slovenska a rovnako aj v Rimavskej Sobote. Kurátorkou výstavy je PhDr. Éva Kerényi PhD. (historička Gemersko-malohontského múzea). Spoluorganizátorom výstavy je Reformované kolégium v Debrecíne, na ktorom rimavskosobotský polyhistor pôsobil. Na výstave odborne spolupracoval Dr. Gáborjáni Szabó Botond PhD., riaditeľ Múzea a Knižnice Reformovaného kolégia v Debrecíne. Výstava potrvá do 31. januára 2020.
Dokumenty o Ľudovítovi Feldovi prilákali do Andrássyho obrazárne desiatky záujemcov
Napísal(a) R. Šimko
Podujatie s názvom Feld vo filme, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.9.2019 v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí, pripravilo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Uskutočnilo sa v rámci výstavy Ľudovít Feld a prilákalo desiatky záujemcov.
Spomínané podujatie otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave – Pavol Lackanič, potom už nasledovalo samotné premietanie dokumentárnych filmov (Maliar doktora smrti, 2013 a Štetcom a perom, 1979) o živote, tvorbe, ale aj útrapách tohto výnimočného človeka a maliara, ktorý bol počas 2. svetovej vojny väznený v koncentračnom tábore Auschwitz – Birkenau.
V J Ú N I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Peter Glocko - 80. výročie narodenia
2. jún - Peter Glocko (2.6.1946 Muráň – 26.6.2019 Bratislava) – rozhlasový a televízny scenárista, redaktor a autor literatúry pre deti a mládež.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Gustáv Lojko – 155. výročie úmrtia
2. jún - Gustáv Lojko (Hostivít Tisovský) (4.12.1843 Tisovec - 2.6.1871 Tisovec) - pedagog, spisovateľ, básnik, filológ. Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci.
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Július Gustáv Reuss – 210. výročie narodenia

7. jún - Július Gustáv Reuss (7.6.1816 Revúca – 21.4.1872 Revúca) – národopisec, inžinier.
Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, študoval na lýceu v Bratislave. Po štúdiách zamestnanec železiarskej spoločnostoi Muránskej únie. Ako inžinier vypracoval projekt na prízemnú novšiu budovu prvého slovenského gymnázia (nerealizované) a stavbu mestského hostinca v Revúcej. S otcom a bratmi sa zúčastňoval na zbieraní a upravovaní ľudových rozprávok. Prispel do zbierky rozprávok Pavla Dobšinskeho Prostonárodné slovenské povesti, do zbierky Augusta Horislava Škultétyho Slovenské povesti i do zbierky Codex revúcky. Pracoval aj v oblasti hudobnej teórie, spolu s bratom Ľudovítom vydal Základné pravidlá súzvuku, v ktorej aplikovali matematické zákony na hudbu a
harmóniu. Ďalšie jeho dielo o tanečných formách ostalo v rukopise. Osvetovú činnosť vyvíjal v rámci Vzájomnej pomocnice a Potravného spolku v Revúcej, kde zastával viacero funkcií. - MM-
Gustáv Eisele - 165. výročie narodenia
9. jún - Gustáv Eisele (9.6.1861 Banská Štiavnica – 13.12.1911 Ózd, MR) – banský inžinier.
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Ján Kalinčiak – 155. výročie úmrtia
16. jún - Ján Kalinčiak (10.8.1822 Horné Záturčie – 16.6.1871 Martin) – spisovateľ, literárny kritik, pedagóg.
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
revolučno-romantických básní, neskôr písal predovšetkým romantickú historickú prózu (Bozkovci, Milkov hrob, Púť lásky..., Bratova ruka). - MM-
Ján Vansa – 180. výročie narodenia
21. jún - Ján Vansa (21.6.1846 Rimavská Píla – 22.6.1922 Banská Bystrica) – ev. farár, ľudovýchovný pracovník, básnik, náboženský spisovateľ, publicista.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
František Hajný – 125. výročie narodenia
25. jún - František Hajný (25.6.1901 Rataje, ČR – 29.1.1972 Revúca) – zoológ-entomológ, úradník.
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Pavol Jozef Šafárik – 165. výročie úmrtia
26. jún - Pavol Jozef Šafárik (13.5.1795 Kobeliarovo – 26.6.1861 Praha) – historik, etnograf, spisovateľ, slavista, univerzitný profesor.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
Matúš Dula – 180. výročie narodenia – 100. výročie úmrtia
28. jún - Matúš Dula (28.6.1846 Blatnica – 13.6.1926 Ružomberok) – advokát, politik, publicista.
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
František Szarka – 90. výročie narodenia
31. jún - František Szarka (31.6.1936 v Rožňave – 30.11.2023 Šivetice) – speleológ, keramikár.
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-































