Folklór (250)
Postupová súťaž a prehliadka detských folklórnych súborov Eniki – beniki, regionálne kolo Zlatá strunka, pozýva do Hnúšte
Napísal(a) S. Zvarova
Pozývame Vás na Eniki – beniki, 29. ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky detských folklórnych súborov, regionálne kolo Zlatá strunka, 26. marca 2023 (nedeľa) od 15:00 v Dome kultúry Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti.
Organizátor: Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Hnúšti. Odborný garant súťaže je Národné osvetové centrum.
Podujatie sa realizuje s finančnou podporou Národného osvetového centra a Banskobystrického samosprávneho kraja.
Koncert v podaní hudobného zoskupenia Trojka Zuzany Homolovej
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás pozýva na koncert v podaní hudobného zoskupenia Trojka Zuzany Homolovej.
Zuzana Homolová dlhé roky učí deti a mládež výtvarnú výchovu na Základnej umeleckej škole v Bratislave. Nedávno získala ocenenie za celoživotné dielo a úctyhodných 46 rokov oddanej práce v školstve. Hudba bola pre ňu vždy skôr koníčkom. Napriek tomu patrí k najuznávanejším pesničkárkam na Slovensku a v Čechách. V týchto dňoch jej v zostave Trojka Zuzany Homolovej vychádza nový album Šak je to láska zlá.
Eniki beniki, regionálna postupová súťaž a prehliadka detských folklórnych súborov
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje súťažnú prehliadku folklórnych kolektívov pre deti a mládež s názvom Eniki beniki. Vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave.
Súťažná prehliadka pre okres Rožňava sa bude konať 17. marca o 9:00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Víťazi ďalej postúpia do krajského kola, ktoré sa koná 1. apríla v Košiciach v Kulturparku.
Uzávierka prihlášok je do 6. marca 2023.
Neváhajte a prihlasujte sa sem:
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pozýva 28.1.2023 od 17:00 na podujatie Fašiangy v Dome osvety v Rimavskej Sobote.
V programe sa predstavia fujarista Dušan Ceber, FS Háj a Ženská spevácka skupina FSk Lieščina z Rimavskej Soboty, Ženská spevácka skupina, heligonkári Miriam Lásková, Kristián Pockľan, Viktor Brádňanský z FS Vepor z Klenovca, heligonkári Juraj Krahulec st. z Kokavy nad Rimavicou, Pater Klajban z Hrachova, Adam Valaskai z Babinca, speváci Dominika Husárová a Juraj Haško z Hrnčiarskych Zalužian.
Podujatie sa realizuje v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Dolina z Gemerskej Polomy prišla na folklórny festival do Rožnavy s vojakmi
Napísal(a) MG od, pP
Festival autentického gemerského folklóru, ktorý rožňavskí organizátori nazvali už po 27-krát ako Rok na Gemeri, navštívili mnohí nadšenci gemerského folklóru. Tento ojedinelý zimný festival zvykov a obyčají sa konal 23. – 26. novembra 2022 v Dome tradičnej kultúry Gemera a v divadelnej sále OKC v Rožňave a veľa milovníkov tradičného umenia sa po dvoch rokoch odmlčania, zapríčinenom coronavírusom, ktorý v tom čase u nás "šarapatil", opäť dočkalo svojho obľúbeného festivalu.
Náš spolupracovík pán Peter Poboček sa tohto roku zameral na vystúpenie jedného z najlepších folklórnych súborov – FS Dolina z Gemerskej Polomy. Ich vystúpenie zvečnil do podoby videa, a tak aj návštevníci našej stránky si niektoré časti môžu pozrieť „na živo“. Išlo o výnimočný program, ktorý Polomci pripravili k ukončeniu prvej i druhej svetovej vojny.
V Dome osvety v Rimavskej Sobote sa uskutoční predvianočný program Zimný slnovrat v strednom Gemeri
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva do Domu osvety v Rimavskej Sobote na predvianočný program Zimný slnovrat v strednom Gemeri. Program sa uskutoční 3. decembra 2022 (sobota) so začiatkom o 17:45. Predstavíme majstra ľudového umenia Pavla Ferdinandyho a jeho betlehemské kyjaky a pastierske palice. V programe sa predstavia účinkujúci z okresu Revúca: Folklórna skupina Revúška z Revúčky, Detský folklórny súbor Lykovček a Folklórny súbor Lykovec z Revúcej, sólisti speváci a inštrumentalisti. Vstupné: 3,00 €. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, v rámci podporného programu Mesto kultúry – Prepni na Revúcu. Tešíme sa na Vás!
Detský folklórny festival Gemerská podkovička bude v Kultúrnom dome v Revúcej
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej Vás pozývajú na detský folklórny festival Gemerská podkovička. Program pre verejnosť pod názvom Od nás pre vás sa uskutoční v Kultúrnom dome v Revúcej, v piatok 18.11.2022 od 17:00 hod. V programe sa predstavia detské folklórne súbory Hájiček, Hájik, Lieskovček z Rimavskej Soboty, Mladosť z Klenovca, Čížiček z Tisovca, Lykovček z Revúcej. Hosťom podujatia je Detský folklórny súbor Podpoľanček z Detvy.
Pre účastníkov festivalu – účinkujúce DFS sú pripravené sprievodné vzdelávacie aktivity, a to tanečné dielne s lektormi Mgr. art. Lenka Šútorová-Konečná z Centra tradičnej kultúry v Myjave,
Dvadsiaty siedmy Rok na Gemeri a Vianoce na ľudovú nôtu
Napísal(a) R. Šimko
K obdobiu Vianoc už neodmysliteľne patrí aj unikátny zimný festival Rok na Gemeri, ktorý organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Po dvojročnej odmlke sa milovníci tradičného umenia a kultúry opäť dočkajú svojho obľúbeného festivalu zvykov a obyčají. Podujatie sa uskutoční v termíne od 23. do 26. novembra 2022 v Dome tradičnej kultúry Gemera a v divadelnej sále OKC v Rožňave.
„Návštevníci sa môžu tešiť na tvorivé dielne a workshopy pre deti, ako aj pre dospelých, výstavu ľudovo-umeleckých výrobkov z Košického kraja či veselý koncert ľudových pesničiek pre deti a mládež – Fidlikanti deťom. Okrem toho chystáme na piatok aj Deň otvorených dielní, v sobotu zas výročný program folklórnej skupiny Dolina z Gemerskej Polomy. Festival uzatvorí populárny galaprogram Vianoce na Gemeri,“ uviedla riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
Folklórny večer v Dome osvety – Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku
Napísal(a) folklorgmos
Milí priaznivci folklóru, 27.10.2022 (štvrtok) Vás srdečne pozývame na Folklórny večer do Domu osvety – Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.
Od 15:00 je stretnutie začínajúcich aj pokročilých gajdošov s lektorom Drahomírom Dalošom.
Od 16:00 ste všetci vítaní na škole spevu Po gemersky z Gôčova s lektorkou Máriou Hlaváčovou a Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča z Gočova.
Od 17:30 Vás pozývame na vernisáž výstavy Kyjatických hračiek majstra ľudovoumeleckej výroby pána Ladislava Hedvigiho.
Od 18:00 Vás pozývame na scénický hudobno-spevácky program s účinkujúcimi: Folklórna skupina Lieščina z Rimavskej Soboty, Vladimír Petrinec a
Folklórny súbor Haviar pokrstil svoje prvé CD
Napísal(a) M. Dudášová
V stredu, 14. 9. 2022, sa spoločenská sála mestského úradu v Rožňave zaplnila divákmi a pozvanými hosťami, aby spoločne s Folklórnym súborom Haviar pokrstili ich prvé profilové CD „Ej uznám, uznám“. Tento projekt sa podaril najmä vďaka podpore hlavného partnera projektu, Fondu na podporu umenia.
Hneď na úvod programu sa predstavila Ľudová hudba Haviar spolu s Ľudovou hudbou Háj z Rimavskej Soboty. Potom nasledovalo predstavenie niektorých piesní z CD. Speváci zaspievali piesne ľúbostné, vojenské, v sprievode Ľudovej hudby Ondreja Hlaváča, ale aj accapela, bez hudby.
Viac...
O trojdňovom Gemerskom folklórnom festivale v rázovitej obci Rejdová trochu inak
Napísal(a) MG od
Iba pred nedávnom (od 18. do 20. augusta 2022) sme boli svedkami trojdňového Gemerského folklórneho festivalu v rázovitej obci Rejdová. Odvtedy sa na rôznych mediálnych úrovniach a rôznych príležitostiach spomínala jeho úroveň. Jeden z jeho účastníkov ponúkol aj našej stránke perfektné dôkazy o tom, čo tento festival, ktorému pridali k názvu „trochu inak“, znamená a čo jeho tvorcovia a organizátori oproti prechádzajúcim ročníkom tohto roku pridali. Máte pravdu, že všetko, čo sa do troch dní po organizačnej stránke prejavilo, sa už nebudeme vracať. Nebudú to ani jeho noví účastníci, ani pravidelne sa zúčastňujúce telesá, či jednotlivci, ktorí sa v Rejdovej s niečím novým prezentujú. Všetci sa tohto roku zhostili svojej úlohy a posunuli latku festivalu o niečo vyššie. Nakoniec sme to zvýraznili i v komentári Márie Hlaváčovej, manažérky kultúry Gemerského osvetového strediska, ktorý vyšiel na našej stránke tesne pred festivalom.
Zažite Gemerský folklórny festival Rejdová opäť inak
Napísal(a) M. Hlaváčová
Tri festivalové dni ponúkajú možnosť vidieť, zažiť, ochutnať či dotknúť sa tradičného života na dedine.
Ak máte folklór v krvi a fascinuje vás tradičný život na dedine, Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a obec Rejdová vás pozývajú na Gemerský folklórny festival, ktorý sa bude konať 18. až 20. augusta 2022 v Rejdovej. Zažite jeden z najstarších folklórnych sviatkov Košického kraja, ktorého 48. ročník zahŕňa tri dni pestrého programu. „Výnimočnosť festivalu v rázovitej dedine Rejdová tkvie v priblížení atmosféry minulého storočia a poukazuje na tradičný život v dedine, ktorá folklórom doslova žije. Aj preto sme podujatie podporili z dotačného
programu Terra Incognita a patrí medzi TOP podujatia Košického kraja. Len vďaka folkloristom sa uchovávajú tradície našich predkov, čo robí náš región výnimočným,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Na Klenovskej rontouke diváci videli nielen folkloristov v činnosti, ale aj oceňovanie zaslúžilých
Napísal(a) MG od
Iba pred niekoľkými dňami (24. – 26. 6. 2022) sa uskutočnili Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská rontouka, ktoré tohto roku videlo okolo päťtisíc návštevníkov. Tak sa o tom aspoň teraz hovorí od zodpovedných organizátorov v rôznych gemerských médiách. Dramaturgička slávností pani Stanislava Zvarová s potešením v rozhovore prezradila, že na dvoch pódiách počas troch dní sa návštevníkom slávností predstavilo vyše tisícsto účinkujúcich. Všetko z tohto trojdňového programu sa snažil nám obrazom priblížiť aj náš verný fotoreportér pán Peter Poboček z Revúcej. Všetkých sa mu zrejme nepodarilo zvečniť, ale i tak nám jeho zábery verne približujú atmosféru Klenovskej rontouky, ktorá si tohto roku pripísala svoj 43. ročník. Pre Klenovec, obec na dolnom Gemeri, v ktorej momentálne žije 3 026 obyvateľov, je to cenné číslo, a tak už dlhé roky nás presviedča, že Klenovec má nielen výborných organizátorov, ale aj folkloristov každej vekovej kategórie, ku ktorým vedia nájsť rovnako vyspelých z takmer celého Slovenska.
Na Klenovskej rontouke – tradičnom gemersko-malohontskom podujatí sa prvýkrát predstavil Jelšavský dvor na jeho 40. ročníku v roku 2019. Okrem našej tradičnej gastronómie – gemerských guliek, ktoré majú z roka na rok väčší úspech (v tejto oblasti toto jedlo nepoznali), prezentujeme vždy niečo z bohatej jelšavskej minulosti. Predstavili sme naše ,,svetové“ zvonce, gubárskych majstrov s ich výrobkami (gubárstvo spájalo už v minulosti Jelšavu s Klenovcom), naše stredogemerské nárečie, či retro návrat k výrobe gágoríkov. Tohto roku sme čerpali z trochu inej ,,truhlice“ jelšavských remesiel.
Z historických údajov sa dozvedáme, že v roku 1786 boli v Jelšave najpočetnejšie zastúpení obuvníci, druhou najpočetnejšou skupinou remeselníkov boli gubári a treťou – štyridsať hrnčiarov. Dnes už hrnčiarov v Jelšave nenájdeme. V múzeu máme niekoľko exponátov, pripomínajúcich toto remeslo v našom meste.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-