Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Navždy odišiel vzácny človek, novinár a neúnavný propagátor futbalu Karol Csobádi
V stredu 20. apríla 2016 večer nás navždy opustil vo veku nedožitých 60 rokov zanietený športový novinár, neunavný propagátor futbalu Karol Csobádi. Túto smutnú správu uverejnila 22. apríla aj webová stránka korzar.sk. Kolegiálne kontakty mal zosnulý aj so stránkou Maj Gemer. Aj keď bol mladším kolegom majiteľa stránky, vždy sa rád podelil so svojimi názormi, ale napísal tiež hodne príspevkov na rôzne témy z nášho regiónu.
Mladí karatisti z Revúcej získavajú nielen skúsenosti zo súťažení, ale už aj medaily
V nedeľu 17. apríla 2016 sa siedmi pretekári Karate Klubu Revúca zúčastnili otvorených majstrovstiev Bratislavskej únie karate detí a žiakov spojených so 4. kolom Bratislavského pohára mládeže. Súťaž, ako tradične, sa začala najprv v disciplíne súborné cvičenia kata. Vo vekovej kategórii 8 – 9 roční chlapci nás reprezentovali Štefan Koreň a Juraj Prč. Prvý menovaný si počínal pomerne dobre, no v zápase o bronz prehral a obsadil konečné 4. miesto.
Prečo treťoligoví dorastenci Krásnohorského Podhradia na zápas do Krásnej nevycestovali?
V polovici apríla sa do futbalových súťaží prihlásili aj dorastenecké i žiacké mužstvá horného Gemera a tak diváci si mohli vybrať, kde sa budú pozerať na zápas. Škrt cez rozpočet však spravili dorastenci Krásnohorského Podhradia, ktorí neviem z akého dôvodu sa rozhodli, že do Krásnej na majstrovský zápas, ktorý sa mal hrať v sobotu 16. apríla nepôjdu. Uvidíme, čo ich za to bude čakať, ale riadiaci orgán je v takýchto prípadoch neúprosný. Mužstvá z ligových súťaží si počínali pomerne dobre. Najhoršie však dopadli Gemerskohôrčania, ktorí utržili najvyššiu prehru z nich.
Sirkovskym nárečím: "To buli super fanúšikove"
Koj zmo už pri tom fotbale, treba pódač, ež takich fanúšikó, ako buli Gusťík Krištóf zo Železníka - z Krížu a Lajko Mihálik z Ratkové nebulo na širokom okolú. Gusťík dobre poznav hrášó za Železník. Jano Krištof, Gustíkó brat, bú kapitán a gu tim známejším patrili: Jožko Čatlóš, Dano Zacharóskí, Zolo Budaj, brankár Andro Dinaj zo Sirka, obranca Andro Dinaj, Gusto Kontra od Džinó, ťiaž zo Sirka. Ono jich boulo väc, ale nedajú sä šicí vimänovač, kotrí bi si to zaslúžili a už ni sú medzi živími, napr.: útočník Janko Szentandráši,
Som občanom okresného mesta Revúca
Pravidelne každý rok si žiaci Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej pozývajú na besedu príslušníkov Mestskej polície v Revúcej. Aj tento rok 13.4.2016, v stredu, sa žiaci ôsmeho ročníka v rámci občianskej náuky zoznámili s prácou Mestskej polície v Revúcej. Mestskí policajti pán Ján Fandák a pán Richard Gajdoš oboznámili žiakov so zákonom
Téma Veľkej noc nechýbala ani v Dennom stacionári v Rakovnici
V dennom stacionári pre seniorov v Rakovnici, sa seniori zúčastnili tradičného stretnutia „Veľká noc“ dňa 23. 3. 2016 (streda). Prípravy na Veľkú noc boli v plnom prúde. Na začiatku ako vedúca sociálna pracovníčka som privítala klientov a vysvetlila metodiku práce. Hlavnou tematikou dnešného dňa bola veľkonočná výzdoba. Klienti mali pripravené vopred vytlačené rôzne obrázky, vyfúkané vajíčka, ktoré si zo sebou priniesli a mali na základe svojej fantázie a vedomostí, informovanosti vyfarbovať. Metodika práce bola zvolená vhodne, o čom svedčia aj hotové diela.
Učiteľský pár Zuzana a Peter Berovci svojimi učebnicami podnecujú žiakov k tvorivému mysleniu a sebarozvoju
V stredu 18. marca 2016 do ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zavítali Zuzana a Peter Berovci. Aj keď širokej verejnosti tieto mená známe nie sú, v učiteľskej obci ich poznajú všetci veľmi dobre. Tento manželský učiteľský pár sa totiž zaoberá vyučovaním matematiky na základných školách. Obaja začínali ako učitelia matematiky. Sú autormi inovatívnych učebníc a pracovných zošitov, ktoré podnecujú žiakov k tvorivému mysleniu a sebarozvoju.
Vo veku 72 rokov zomrel v Revúcej známy publicista Dušan Dubovský
S hlbokým zármutkom oznamujeme, že dňa 7. februára 2016 vo veku 72 rokov zomrel v Revúcej známy publicista Dušan Dubovský. Posledná rozlúčka bude v stredu 10. februára 2016 o 12:00 hodine v Dome smútku v Revúcej.
Dušan Dubovský sa narodil 16.
14. ples Gemerčanov a priateľov Gemera pod Vysokými Tatrami skrášlili Bystränky
Roztrúsení Gemerčania žijúci na rôznych miestach po celom Slovensku radi sa stretávajú pri rôznych podujatiach, ktoré si po celý rok organizujú. Spolok Gemerčanov pod Vysokými Tatrami s cieľom priblížiť rodákom z Gemera a Malohontu tradície, zvyky a obyčaje zorganizoval v sobotu
Gemerská šachová liga v desiatom ročníku má po troch kolách na čele Gemerskú Polomu a Revúcu
Jubilejný desiaty ročník Gemerskej šachovej ligy amatérov sa začal bez väčšieho vzruchu v Štítniku ešte 5. decembra 2015 duelmi siedmich družstiev. Oproti predchádzajúcemu ročníku je v tomto počet o jedno družstvo menší, pretože po odchode niektorých členov ŠK Gymnázia v Tornali po skončení 9. ročníka sa jedno družstvo z Tornale do
Tomáš Ligárt víťazom šestnásteho ročníka Vianočného šachového turnaja v Betliari
Tradičný Vianočný šachový turnaj v Betliari si tesne pred koncom Nového roka 2016 zapísal svoj už 16. ročník. Prvenstvo v ňom si vybojoval Tomáš Ligárt. Ďalšie miesta obsadili: 2. Robert Saszák (ŠK G. Poloma), 3. Ján Rogos (Baník Štítnik), 4. Jozef Vrbiar (Revúca), 5. Milan Šafárik, atď. Ako na stránku Betliara napísal
Na Gemeri sú prvými novorodencami roku 2016 dievčatko i chlapec
Podľa informácií, ktoré nám poskytol hovorca nemocníc Svet zdravia pán Tomáš Kráľ, medzi prvých novorodencov na Gemeri, ktorí sa narodili v Novom roku 2016 za asistencie zdravotníckeho personálu patrí dievčatko a chlapček. Prvé prišlo na svet v pôrodnici v Rimavskej Sobote 1. januára 2016 o 9.35 hod. dievčatko, ktoré dostalo od rodičov meno Sofia. Jej prvými mierami sú 53 cm a 3500 g. Dievčatko i jej mamička sú zdravé.
Prvé dieťa narodené v rožňavskej pôrodnici je chlapec. Jeho mamička, ktorá pochádza z Krásnohorského Podhradia a porodila chlapčeka
Šťastný nový rok 2016 vám všetkým želá Maj Gemer
Veľmi vhodne som dostal prakticky na prelome rokov 2015 a 2016 fotografiu od Miloša Lenga z Rožňavského Bystrého ako poďakovanie za prekvapivý darček od stránky Maj Gemer. Prezentoval sa na nej ako kuchár pripravujúci „juchu“, oblečený s rovnakou zásterou akú v roku 2015 obdržalo viacero mojich spolupracovníkov,
Ako na veľkú Ameriku mokrolúckym nárečím spomínali bašík Rákoš
Z našé ďedžini velé ludží išlo do Ameriki, ale velä se aj vráčili a vikladali domácim, šva to šitko f té Amerike jesto. Mali zmo ednoho - volali ho Rákoš a tot buli dĺho v Amerike a koj se vráčili v amerikánskom kalape, tak to calá ďedžina poslúchala.
Ráz tak horelo v ďedžine, prišli hasiči aj z Revúci, aj z Lehvatki. Hasili, hasili, ale dom aj tak zhorel. Po ohnu chlapi rozoberali situáciu, šva bulo zle, akí buli hasiči, a tu starí Rákoš povedä: „Ta to je len chiba hasičó. Kobi buli takí hasiči ako v Amerike, to bi bulo inak.“ „Báči a akí su tam tam hasiči,“ spitujú se chlapi „v Amerike“?
Muránskym nárečím: „Nože, Martin, povec, ag to bulo s ťim hadom!“
Málo je takých stránok v našom Gemeri, ktoré sa snažia udržiavať bývalú reč našich predkov, ktorú my teraz nazývame nárečím. A keďže ide o Gemer, tak zvykneme dodať aj - gemerským nárečím. Ono je navyše o to zaujímavejšie, že takmer každá obec v Gemeri sa vyznačovala svojou originánou rečou. Už naši starší slávni učení rodáci, ako napr. Samo Tomášik a jemu podobní, dali na známosť, že čo dolina, to na Gemeri reč iná. Dodnes majú pravdu, aj keď náš jazykový klenot je zanášaný spisovnou slovenčinou. Aj keď ona je úradnou rečou a učia sa pomocou nej v školách, nikomu sa nebráni, aby reč svojich predkov udržiaval svojim spôsobom aj dnes.
Pohľadnica z Čiernej Lehoty našla v Tišnove ďalšie riadky o svojom zrode i autorovi
Webová stránka Maj Gemer zaznamenala v týchto dňoch nebývalý údaj. Pred dvoma rokmi ešte 11. mája prvýkrát bola poskytnutá informácia pre návštevníkov stránky od pani Oľgy Zacharovej o pohľadnici z obce Čierna Lehota, ktorá sa do obehu dostala zrejme ešte pred rokmi 1936-1938. (Pamätníci vedia, že roky sú spojené s rozdelením Československej republiky na Čechy a Moravu a na Slovenský štát v dôsledku Mníchovskej zrady západných mocností.) Využila ju mamka jej manžela, ktorá ju poslala svojmu synovi do Vysokých Tatier, kde bol na kúpeľnej liečbe. Možno si pamätáte čo na nej zachytil jej autor N. Pokorný z Tišnova. Pýtali sme sa vtedy, ako sa pohľadnica Čiernej Lehoty v tých rokoch dostala medzi ostatné pohľadnice na Slovensku.
Seniori z Rakovnice dodržiavajú vianočné tradície získané od svojich predkov
Základná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Rakovnici stále dodržiava vianočné tradície a tak sa na záver roka 11.decembra 2015 opäť stretli z príležitosti posedenia pod jedličkou. Celé posedenie sa nieslo v duchu tradícií našich predkov. Prezentovali sa pracovné nástroje a pomôcky, ktoré voľakedy používali i zvyky, ktoré si dodnes zachovali. Poukazuje na to aj výstavka a prestretý stôl gazdu na sviatky. Dvojičky Leštákovci nám zarecitovali a zaspievali vianočné koledy, na čo nadviazali členovia ZPOZ-u pri OcÚ v Rakovnici. Na pozadí sa premietali obrázky z histórie našej ZO. Na záver vinš predsedu: "Lásky, šťastia hodiny v kruhu svojej rodiny, užite si spoločné, krásne sviatky vianočné a nech dlho prevláda Novoročná nálada. Príjemné posedenie sa zakončilo tradičnou piesňou
Na želanie Štefana Chochola sa rodná Gemerská Poloma stala miestom jeho večného odpočinku
Prostredníctvom obecných Polomských novín sme sa dozvedeli smutnú skutočnosť, že v Bratislave na sklonku leta zomrel ich rodák Prof. Ing. Štefan Chochol, Csc. Zomrel vo veku 92 rokov v pokoji, tichosti, bez bolesti, doma. Mal rád piesne rodného kraja a rád spomínal na prežité časy. Ako mladý začal pracovať na dopravných stavbách, prešiel ich viacero – ako robotník, kancelárska pomocná sila, technik, vysokoškolský učiteľ. Na štúdium si v mladosti musel zarábať, aby mohol študovať. Špecializoval sa na cestné inžinierstvo, projektovanie a stavbu ciest a diaľnic – získal vedeckú hodnosť kandidáta technických vied, bol menovaný za docenta a získal titul vysokoškolského profesora.
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie
Interdisciplinárnu konferenciu na tému Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie pripravil Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied a Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Osvetovým centrom vyšehradskej kultúry Jelšava, Mestom Jelšava a Quirinus, o.z.. Konferencia sa uskutoční 27. novembra 2015 v priestoroch Osvetového centra vyšehradskej kultúry v Jelšave a bude zameraná na kultúrnu pamäť regiónu z hľadiska výskumu rôznych vedeckých disciplín. Podujatie nadväzuje na dve predchádzajúce, primárne muzikologické regionálne konferencie usporiadané v Revúcej a Jelšave.
Nad najnovšou zbierkou poézie Františka Bábelu: Kde si mi
Najnovšia zbierka básní osemdesiatsedemročného pána Františka Bábelu Kde si mi, ktorá uzrela svetlo tohto sveta iba pred pár dňami, ešte nestihla mať ani svoj svoj krst a už sa dostáva do verejnosti. Akoby autorovi tento akt až natoľko nebol dôležitý, ale aj z iného dôvodu sa dostáva medzi priateľov, známych a obľúbencov poézie tohto rodáka z Muráňa bývajúceho v neďalekom Tisovci. Neveriac jeho poznámke, ktorú mi súčasne s vytlačením spomínanej knižky vyslovil prostredníctvom telefónu z lôžka doliečovacieho zariadenia, že je to jeho už posledná knižôčka, úctivo ju preberám, aj keď mi v nej tentokrát bude chýbať vlastnoručne napísaný text od neho asi takto: Ondrejovi Dobošovi priateľsky venuje František Bábela.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).