Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Nový ďalekohľad v rožňavskej hvezdárni vítajú nadšenci astronómie
V pondelok 13. februára 2017 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutočnila astronomická prednáška. Príležitosťou na stretnutie priaznivcov astronómie bolo slávnostné odovzdanie nového astronomického ďalekohľadu, ktorý Gemerskému osvetovému stredisku (GOS) daroval Rotary klub Rožňava.
Hneď potom, ako ďalekohľad odovzdala riaditeľke GOS Helene Novotnej prezidentka Rotary klubu Miroslava Tomášiková, Celestron NexStar 8SE
Cesta Zuzany Homoliakovej z Revúcej do Bratislavy bola spojená s ocenením jej práce v prospech seniorov
Ak žijete napríklad v Bratislave a z rôznych dôvodov do tohto mesta zavítajú vaši krajania či rodáci a pri tejto príležitosti sa stretnú aj s vami, zanechá to na obidvoch stranách príjemné zážitky. Tak sa stalo tentoraz aj mne, keď do nášho hlavného mesta prišlo 300 seniorov z celého Slovenska na stretnutie, ktoré pri príležitosti Mesiaca úcty k starším
Poznáme verše Janka Brocka písané po revúcky
To, že Ján Brocko je gemerský básnik, ktorý sa zapísal zlatými písmenami aj do histórie Povstania, je pomaly známe i našej mladšej generácii Tohto roku pribudla na jeho rodnom dome v Revúcej pamätná tabuľa ako vďaka jeho rodákov predovšetkým za jeho básnickú tvorbu. Postupne spoznávame jeho básne i život,
Futsalisti ZŠ I. B. Zocha Revúca sa vo finále stretli s družstvom ZŠ F. Kazinczyho Tornaľa
Obvodné kolo vo futsale žiakov základných škôl sa uskutočnilo dňa 10.11.2016 na pôde SOŠ Gen. Viesta v Revúcej. Turnaja sa zúčastnilo šesť družstiev s celkovým počtom 56 účastníkov. Družstvá boli rozdelené do dvoch skupín A a B. Skupinu A tvorili družstvá: ZŠ J. A. Komenského Revúca, ZŠ Sirk, ZŠ s MŠ Jelšava. Skupinu B tvorili družstvá: ZŠ I. B. Zocha Revúca, ZŠ F. Kazinczyho Tornaľa, GMK Revúca.
Úradná správa ObFZ Rožňava č. 16 2016-2017
ObFZ oznamuje, že Aktív sa uskutoční dňa 16.12.2016 (piatok), začiatok o 17:00 hod v OD Billa - Reštaurácia Áčko. Ostatné informácie budú zaslané emailom.
Zo zasadnutia ŠTK dňa 16.11.2016:
V Čiernom Potoku spomínali na vyčíňanie fašistov v obci pred 72 rokmi
Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v malej obci Čierny Potok v spolupráci s Obecným úradom v obci si 4. novembra tradične spomínajú na tragické udalosti z roku 1944. V tom čase mala obec viac ako 300 obyvateľov. Dnes má 147 duší, zväčša dôchodcov. Takmer všetci sa živili poľnohospodárstvom
Hlavný oltár z evanjelického kostola v Rožňavskom Bystrom odviezli na jeho rekonštruovanie
Medzi významné kultúrno-historické pamiatky v hornogemerskej obci Rožňavské Bystré patrí okrem evanjelického kostola a. v. patrí aj oltár, ktorý sa nachádza v spomínanom kostole. Keď miestni cirkevníci v roku 1952 počas vykonávania funkcie vtedajšieho predsedu MNV Juraja Doboša sa pustili do budovania cesty do kostola,
Spevácke domy na Gemeri s folkloristami okresov Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava
29.9.2016 - Krásnohorská Dlhá Lúka - Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu pre podporu umenia zorganizovalo dňa 29. septembra po prvýkrát spevácky workshop. Podujatie sa konalo v Krásnohorskej Dlhej Lúke v Hostinci Buzgó a bolo zamerané na spevácke techniky pre členov folklórnych kolektívov, ale aj nečlenov, pre spevákov, ale aj „nespevákov“, ktorých ľudová pieseň zaujíma.
So štyrmi gólmi sa v Hrhove strelecky zaskvel Miroslav Demeter z Apexu Kružná
Píšťalky rozhodcov sa na hornom Gemeri v nedeľu 21. augusta 2016 rozozvučali po prvýkrát v tomto futbalovom ročníku aj na piatich ihriskách II. triedy. 90 minút na nich bojovalo o body desať mužstiev. Po krátkych prestávkach znovu nastúpili mužstvá Lipovníka, Jovíc, Čoltova, Gemerskej Polomy. V Štítniku majú
Hnúšťa cestuje v čase
Múzeum socialistických kuriozít dá Hnúšťanom opäť šancu cestovať v čase. Agentúra pre rozvoj Gemera realizuje v Múzeu socialistických kuriozít v Hnúšti projekt s názvom „STOPY“. Nie je náhodou, že názov projektu je totožný práve s jednou z najpopulárnejších knižných edícií socializmu.
Na záver výstavy "Plánkárov", ktorá tiahne k nereálnu, fantastike, v niektorých prípadoch až k rozprávkovosti a mýtu
Diela pätnástich výtvarníkov z klubu Plánka opäť pod jednou strechou. Tak znie názov informácie, ktorú zverejnila známa sociálna sieť o výstave, otvorenej z príležitosti tohtoročných Dní mesta Revúca v Mestskom kultúrnom stredisku v týchto dňoch. Hlavnými aktérmi výstavy sú spomínaní 15 výtvarníci, ktorí sa tohto roku prezentujú v tomto zložení:
Obrazom: Finisáž výstavy Poézia kameniny v Jelšave
V netradičných priestoroch Mestského múzea v Jelšave sa v piatok 24.6.2016 uskutočnila finisáž výstavy Poézia kameniny. Prinášame vám niekoľko fotozáberov z tohto príjemného podujatia.
Úradná správa č. 34/2015-2016
Zo zasadnutia ŠTK dňa 8.6.2016:
ŠTK schvaľuje výsledky I. triedy /24. kolo/ zo dňa 5.6.2016: Dlhá Ves - Rudná 4:3, Hrhov - Vyšná Slaná 0:3, Rožň. Bystré - Bohúňovo 4:2, Nižná Slaná - Jablonov n/T 4:2, Drnava - Betliar 3:3, Krh. Dlhá Lúka - Honce 14:0.
ŠTK schvaľuje výsledky I. trieda dorast /14. kolo/ 5.6.2016: Jablonov n/T - Betliar 12:1.
ŠTK vzhľadom na Majstrovstvá Európy vo futbale nariaďuje odohrať 25. kolo (nedeľa 12.6) a 26. kolo (nedeľa 19.6) I. trieda v jednotnom hracom čase nedeľa 10:30 hod. Bez výnimiek.
Práce detí z rožňavského okresu prihlásené do 31. ročníka celoslovenskej výtvarnej súťaže Vesmír očami detí sú vystavené
Srdečne pozývame na výstavu výtvarných prác žiakov prevažne rožňavského okresu v sále Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava), ktorú otvárame 6. júna 2016. Ako vyplýva z názvu súťaže, témou prác sú objekty blízkeho aj vzdialeného vesmíru, kozmonautika, či predstavy malých autorov o mimozemských bytostiach a kontaktoch s nimi.
Pozvánka na podujatia Podtatranského múzea v Poprade a v Spišskej Sobote počas Noci v múzeách
Informácia, ktorú uverejňhujeme, sa týka najmä návštevníkov z Gemera, ktorí v týchto dňoch navštívia Vysoké Tatry, už ako turisti, alebo rekreanti, alebo tiež ako naši krajania žijúci v tomto regióne a sledujú stránku Maj Gemer. Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí 2016, Noci múzeí 2016 a 140. výročia založenia múzea, Podtatranské múzeum v Poprade nám totiž poslalo pozvánku na túto udalosť, ktorou srdečne pozýva verejnosť na pripravené podujatia:
Zocháči blahoželajú nadaným športovkyniam!
Olympijský klub Gemer (OKG) historicky po prvý raz zorganizoval milé podujatie oceňoval športovcov za rok 2015. Poslaním OKG je pôsobiť v mieste a regióne, prispieť k šíreniu a propagácii hodnôt a princípov olympizmu, rozvíjania olympijského dedičstva, prispieť k výchove a vzdelaniu mladej generácie prostredníctvom športu, fair-play, kultúrnych a environmentálnych aktivít. V olympijskom roku 2016 začal OKG novú tradíciu a pri príležitosti „OLYMPIJSKEJ ŠTAFETY RIO 2016“ pozval najlepších športovcov regiónu Gemer, aby im vyslovil úprimné ďakujem za ich výkony v uplynulom roku. Sme nesmierne hrdí, že medzi ocenenými boli naše dve žiačky – Ema Kapustová a Janka Guláková, ktoré dominovali v kategórii žiakov.
Pozorovanie tranzitu Merkúra na rožňavskej hvezdárni
Medzi planetárnymi konšteláciami majú významné miesto prechody popred disk Slnka, ktoré nazývame tranzity. Sú zriedkavé, v prípade dobrého počasia ľahko
pozorovateľné, nesú veľký popularizačný náboj a v minulosti mali kľúčový význam pre formovanie modernej astronómie. Pozemšťania môžu pozorovať dva planetárne tranzity vnútorných planét slnečnej sústavy – Venuše a Merkúra. Tranzit Venuše už súčasná generácia neuvidí, lebo nastane až v roku 2117. Tranzity Merkúra nastávajú častejšie, priemerne 7 krát za storočie.
Šachový turnaj žiakov horného Gemera pre ZŠ Zakarpatská Rožňava a Daniela Ďurišku z Kráľa
V Sále Obecného úradu Gemerská Poloma uskutočnil Šachový turnaj základných škôl rožňavského okresu. Turnaj zorganizoval Šachový klub Gemerská Poloma o.z. (ŠK GP) s podporou obce Gemerská Poloma a Hevestherm Slovensko s.r.o. a zúčastnilo sa ho 6 základných škôl rožňavského okresu: ZŠ Zakarpatská Rožňava, 8 -ročné gymnázium Dobšiná – 1. stupeň, ZŠ Štítnik, ZŠ Kozmonautov Rožňava, ZŠ Gemerská Poloma, 8-ročné gymnázium Rožňava - 1. stupeň. Za každú školu hrali 4 hráči usporiadaní za šachovnice od prvej po štvrtú podľa veku. Za 4. šachovnicou hrali žiaci z 1. stupňa ZŠ. Osemrročné gymnáziá mali na 4. šachovnici hosťujúcich hráčov: Gymnázium Dobšiná hráča zo ZŠ Zlatá Rožňava a Gymnázium Rožňava hráča zo ZŠ Kráľ.
História a krása výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry sa predstaví na výstave v Rimavskej Sobote
Pri príležitosti Dni mesta Rimavská Sobota - 5. mája 2016 o 15.00 hod. - Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sprístupní výstavu s názvom Poézia kameniny, ktorá návštevníkom priblíži históriu a krásu výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry. Výstavu pripravilo Banícke múzeum v Rožňave. Prezentované budú zbierky Baníckeho múzea v Rožňave, Východoslovenského múzea v Košiciach, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a predmety zo súkromných zbierok.
Karol Csobádi nechýbal na futbalových ihriskách horného Gemera ani v tento víkend
Futbalové ihriská na hornom Gemeri v predposledný aprílový týždeň boli miestom, kde hráči, fanúšikovia i funkcionári prejavili smútok i poctu pred pár dňami zosnulému Karolovi Csobádimu. Mali aj prečo, pretože málokto poznal futbalové stánky, futbalistov či funkcionárov na hornom Gemeri tak, ako on. Za každého počasia i svojho zdravotného stavu k nim prišiel, aby prostredníctvom novín či internetu, písmom či obrázkami spropagoval pre všetkých udalosti, ktoré sa na nich odohrávali. Pre náš futbal vykonal nielen ako novinár, ale aj funkcionár veľmi veľa a neviem, či si súčasníci uvedomujú, čo znamenal
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).