Voľby (22)
Podradené kategórie
Aj Gemer prispel k víťazstvu Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách 2024
Napísal(a) MG od
Prezidentské voľby 2024 na Slovensku v druhom kole, ktoré sa uskutočnili v sobotu 6. apríla 2024 priniesli konečné rozuzlenie. Vyhral ich kandidát Peter Pellegrini so ziskom 53,12% pred kandidátom Ivanom Korčokom, ktorý získal 46,87% zo všetkých oprávnených zúčastnených voličov. Oproti prvému kolu si kandidáti vymenili poradie. Nový prezident SR bude skladať sľub 15. júna 2024 a ujme sa svojej funkcie ako šiesty prezident SR v novodobej histórii Slovenska. Vymení tak doterajšiu prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, ktorá bola zvolená v prezidenstkých voľbách pred 5 rokmi.
Výsledky, ktoré uverejnil Štatistický úrad SR potvrdzujú, že v 2. kole volieb 2024 sa zúčastnilo 2,67 miliónov oprávnených voličov. Je to vyše 61 % z ich celkového počtu, čo znamená, že to bola historicky druhá najvyššia volebná účasť za 25 rokov priamych volieb prezidenta v SR.
Kandidát na prezidenta SR Peter Pellegrini zvíťazil v 7. krajoch Slovenska, okrem Bratislavského samosprávneho kraja.
Prezidentské voľby 2024 na hornom Gemeri voličov veľmi nezaujali
Napísal(a) MG od
V uplynulú sobotu sme boli na celom území Slovenska svedkami prezidentských volieb, ktoré vyhlásil 8. januára 2024 predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini. Boli to už šieste, ktoré prežívali oprávnení voliči u nás od roku 1999. Do volieb na nového prezidenta kandidovali deviati záujemcovia. AJ keď sa volieb zúčastnilo 2 254 206 voličov oprávnených voliť, ani jeden z nich neprekročil 50 percentnú hranicu zvoliteľnosti. Najdôveryhodnejší z nich obsadili prvé dve miesta a to Ivan Korčok, ktorému dôverovalo 42,51% voličov a Peter Pellegrini s 37,02 % hlasov voličov. Druhé kolo volieb bude v sobotu 6. apríla, kedy sa rozhodne o tom, kto bude zastávať túto významnú funkciu v nasledujúcich piatich rokoch na Slovensku.
Pozrime sa bližšie, ako zaujali voľby na hornom Gemeri. Čísla, ktoré uverejnil Štatistický úrad SR však svedčia o tom, že voliči v tomto regióne zaujali opatrnejší postup. Akoby očakávali, že sobota 23. marca neprinesie nového víťaza volieb a preto viacerí z nich pravdepodobne rátajú s tým, že prispejú k zvoleniu nového prezidenta až v sobotu 6. apríla.
Prečo je Gemer tak poznačený svojou rôznorodosťou aj v parlamentných voľbách
Napísal(a) MG od
V tohtoročných parlamentných voľbách, ktoré sa na Slovensku uskutočnili 30. septembra v predčasnom termíne, boli schválené v Národnej rade SR a ktoré vyhlásil predseda NR SR svojim rozhodnutím č. 204/2023 Z. z., poznáme podrobné výsledky nielen podľa veľkých územných celkov, ale aj podľa jednotlivých volebných okrskov. Samozrejme, aby sme ich poznali, museli sme si počkať, kým sa zosumarizujú údaje zo všetkých volebných okrskov na úrovni Štatistického úradu SR. Dnes na základe nich už vieme nielen to, ako sme vo voľbách tohto roku obstáli v rámci celého Slovenska, ale aj podľa jednotlivých krajov, okresov a obcí.
Štatistický úrad Slovenskej republiky vo svojej záverečnej správe nám potvrdil, že parlamentných volieb 2023 na Slovensku sa zúčastnilo 3 007 123 oprávnených voličov, čo predstavuje 68,51 %-nú účasť. Potešiteľné je, že tento údaj je najvyššie dosiahnutý v našej novodobej histórii Slovenska. Prvé komentáre k tejto udalosti roka podrobne hodnotili výsledky volieb celkovo i podľa krajov a okresov. Podrobnejšie poznať ich však chceme aj podľa takých zoskupení Slovenska, akými sú napríklad aj Gemer, Spiš, Šariš, Orava, či Pohronie, atď. Napr. aj ja, roduverný Gemerčan,
Referendum v januári využilo v Bôrke 7,71 % voličov, ale v Stratenej 68,00 %
Napísal(a) MG od
Sobota 21. januára 2023 bol deň, ktorý bol určený aj na vykonanie referenda, ktoré malo potvrdiť vetu: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“
Podľa informácií, ktoré poskytol Štatistický úrad SR využilo túto nevšednú udalosť na Slovensku 1 193 198 oprávnených voličov, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 27, 25%. Podľa zákona môžeme potvrdiť, že toto referendum nebolo úspešné, pretože sa ho nezúčastnilo vyše 50% oprávnených voličov SR.
Keď tieto údaje premením na drobnejšie, tak náš región, ktorý je súčasťou Košického samosprávneho kraja sa na týchto údajoch podieľa nasledovne: referenda sa zúčastnilo 137 169 voličov z celkového počtu 617 593 oprávnených, čo reálne znamená iba 22,21 %.
Hornogemerčania sú iste zvedaví, ako toto referendum zaujalo voličov regiónu, či rožňavského okresu. Podotýkame, že referenda sa v tomto okrese týkalo 469 232 oprávnených voličov.
Najviac hlasov v parlamentných voľbách 2020 na Gemeri získalo OĽANO 21,41 %.
Napísal(a) Ondrej Doboš
Výsledky parlamentných volieb, ktoré sa na Slovensku uskutočnili v sobotu 29. februára 2020 sú už nám všetkým dobre známe. Pripomeniem iba výsledky jednotlivých strán, ktoré sa dostali do slovenského parlamentu z celkového počtu 25 zúčastnených strán. Nie je na škodu zdôrazniť, že volieb sa zúčastnilo 2 916 840 voličov, čo predstavuje až 65,80 % účasť z celkového počtu oprávnených voličov. Dodajme, že v týchto voľbách hlasovali aj zahraniční Slováci, ktorí poštou voľby podporili 48 925 obálkami, čo predstavuje 1,67 % z oprávnených voličov.
Novembrové komunálne voľby na strednom Gemeri umožnia rozhodovať aj 147 novým poslancom zastupiteľstiev
Napísal(a) MG od
Komunálne voľby v okrese Revúca 10.11.2018 sa uskutočnili v 42 obciach, v ktorých voliči zvolili 42 starostov a práve toľko zastupiteľstiev s 244 poslancami. Aj táto časť patrí do regiónu Gemer, bližšie do stredného Gemera. Pred niekoľkými dňami sme vás na našej stránke stručne informovali o údajoch, ktoré súviseli s počtom poslancov horného Gemera, ktorí boli zvolení do obecných a miestnych zastupiteľstiev okresu Rožňava, dnes sa pozrieme aspoň stručne na to, akú venovali voliči pozornosť výberu poslancov do nových zastupiteľstiev v tomto revúckom regióne.
Na úvod je potrebné zdôrazniť, že sledovaný volebný obvod je aj počtom obyvateľov i obcí oveľa menší ako jeho sused na hornom Gemeri. Tomu približne zodpovedala aj percentuálna účasť voličov zúčastnených novembrových volieb.
Pätnásť kresiel verejných činiteľov na hornom Gemeri svieti po sobote úplnou novotou
Napísal(a) MG od
Dňa 10. novembra 2018 sa v 2919 obciach na celom Slovensku uskutočnili Komunálne voľby 2018. Zapísaných v zoznamoch voličov bolo 4 494 400 voličov, z ktorých sa na hlasovaní zúčastnilo 2 187 735, t. j. 48,67%. Sobotňajšími dozvukmi Komunálnych volieb 2018 žijú v tomto čase aj občania na hornom Gemeri. Podľa volebného zákona príležitosť rozhodnúť o tom, kto bude na akom mieste zastávať práva občanov v obecnom alebo miestnom zastupiteľstve dostalo v tomto regióne 48 548 občanov. Do volebných miestností však prišlo využiť toto právo iba 59,28 %, čo je síce viac ako celoslovenský priemer, ale stále málo. Iba v okrese Rožňava v tento deň 62 starostov a primátorov dostalo hlasy od svojich voličov, ku ktorým sa pridali aj hlasy voličov za poslancov obecných i mestských zastupiteľstiev.

































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-