Voľby (22)
Podradené kategórie
Aj Gemer prispel k víťazstvu Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách 2024
Napísal(a) MG od
Prezidentské voľby 2024 na Slovensku v druhom kole, ktoré sa uskutočnili v sobotu 6. apríla 2024 priniesli konečné rozuzlenie. Vyhral ich kandidát Peter Pellegrini so ziskom 53,12% pred kandidátom Ivanom Korčokom, ktorý získal 46,87% zo všetkých oprávnených zúčastnených voličov. Oproti prvému kolu si kandidáti vymenili poradie. Nový prezident SR bude skladať sľub 15. júna 2024 a ujme sa svojej funkcie ako šiesty prezident SR v novodobej histórii Slovenska. Vymení tak doterajšiu prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, ktorá bola zvolená v prezidenstkých voľbách pred 5 rokmi.
Výsledky, ktoré uverejnil Štatistický úrad SR potvrdzujú, že v 2. kole volieb 2024 sa zúčastnilo 2,67 miliónov oprávnených voličov. Je to vyše 61 % z ich celkového počtu, čo znamená, že to bola historicky druhá najvyššia volebná účasť za 25 rokov priamych volieb prezidenta v SR.
Kandidát na prezidenta SR Peter Pellegrini zvíťazil v 7. krajoch Slovenska, okrem Bratislavského samosprávneho kraja.
Prezidentské voľby 2024 na hornom Gemeri voličov veľmi nezaujali
Napísal(a) MG od
V uplynulú sobotu sme boli na celom území Slovenska svedkami prezidentských volieb, ktoré vyhlásil 8. januára 2024 predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini. Boli to už šieste, ktoré prežívali oprávnení voliči u nás od roku 1999. Do volieb na nového prezidenta kandidovali deviati záujemcovia. AJ keď sa volieb zúčastnilo 2 254 206 voličov oprávnených voliť, ani jeden z nich neprekročil 50 percentnú hranicu zvoliteľnosti. Najdôveryhodnejší z nich obsadili prvé dve miesta a to Ivan Korčok, ktorému dôverovalo 42,51% voličov a Peter Pellegrini s 37,02 % hlasov voličov. Druhé kolo volieb bude v sobotu 6. apríla, kedy sa rozhodne o tom, kto bude zastávať túto významnú funkciu v nasledujúcich piatich rokoch na Slovensku.
Pozrime sa bližšie, ako zaujali voľby na hornom Gemeri. Čísla, ktoré uverejnil Štatistický úrad SR však svedčia o tom, že voliči v tomto regióne zaujali opatrnejší postup. Akoby očakávali, že sobota 23. marca neprinesie nového víťaza volieb a preto viacerí z nich pravdepodobne rátajú s tým, že prispejú k zvoleniu nového prezidenta až v sobotu 6. apríla.
Prečo je Gemer tak poznačený svojou rôznorodosťou aj v parlamentných voľbách
Napísal(a) MG od
V tohtoročných parlamentných voľbách, ktoré sa na Slovensku uskutočnili 30. septembra v predčasnom termíne, boli schválené v Národnej rade SR a ktoré vyhlásil predseda NR SR svojim rozhodnutím č. 204/2023 Z. z., poznáme podrobné výsledky nielen podľa veľkých územných celkov, ale aj podľa jednotlivých volebných okrskov. Samozrejme, aby sme ich poznali, museli sme si počkať, kým sa zosumarizujú údaje zo všetkých volebných okrskov na úrovni Štatistického úradu SR. Dnes na základe nich už vieme nielen to, ako sme vo voľbách tohto roku obstáli v rámci celého Slovenska, ale aj podľa jednotlivých krajov, okresov a obcí.
Štatistický úrad Slovenskej republiky vo svojej záverečnej správe nám potvrdil, že parlamentných volieb 2023 na Slovensku sa zúčastnilo 3 007 123 oprávnených voličov, čo predstavuje 68,51 %-nú účasť. Potešiteľné je, že tento údaj je najvyššie dosiahnutý v našej novodobej histórii Slovenska. Prvé komentáre k tejto udalosti roka podrobne hodnotili výsledky volieb celkovo i podľa krajov a okresov. Podrobnejšie poznať ich však chceme aj podľa takých zoskupení Slovenska, akými sú napríklad aj Gemer, Spiš, Šariš, Orava, či Pohronie, atď. Napr. aj ja, roduverný Gemerčan,
Referendum v januári využilo v Bôrke 7,71 % voličov, ale v Stratenej 68,00 %
Napísal(a) MG od
Sobota 21. januára 2023 bol deň, ktorý bol určený aj na vykonanie referenda, ktoré malo potvrdiť vetu: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“
Podľa informácií, ktoré poskytol Štatistický úrad SR využilo túto nevšednú udalosť na Slovensku 1 193 198 oprávnených voličov, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 27, 25%. Podľa zákona môžeme potvrdiť, že toto referendum nebolo úspešné, pretože sa ho nezúčastnilo vyše 50% oprávnených voličov SR.
Keď tieto údaje premením na drobnejšie, tak náš región, ktorý je súčasťou Košického samosprávneho kraja sa na týchto údajoch podieľa nasledovne: referenda sa zúčastnilo 137 169 voličov z celkového počtu 617 593 oprávnených, čo reálne znamená iba 22,21 %.
Hornogemerčania sú iste zvedaví, ako toto referendum zaujalo voličov regiónu, či rožňavského okresu. Podotýkame, že referenda sa v tomto okrese týkalo 469 232 oprávnených voličov.
Najviac hlasov v parlamentných voľbách 2020 na Gemeri získalo OĽANO 21,41 %.
Napísal(a) Ondrej Doboš
Výsledky parlamentných volieb, ktoré sa na Slovensku uskutočnili v sobotu 29. februára 2020 sú už nám všetkým dobre známe. Pripomeniem iba výsledky jednotlivých strán, ktoré sa dostali do slovenského parlamentu z celkového počtu 25 zúčastnených strán. Nie je na škodu zdôrazniť, že volieb sa zúčastnilo 2 916 840 voličov, čo predstavuje až 65,80 % účasť z celkového počtu oprávnených voličov. Dodajme, že v týchto voľbách hlasovali aj zahraniční Slováci, ktorí poštou voľby podporili 48 925 obálkami, čo predstavuje 1,67 % z oprávnených voličov.
Novembrové komunálne voľby na strednom Gemeri umožnia rozhodovať aj 147 novým poslancom zastupiteľstiev
Napísal(a) MG od
Komunálne voľby v okrese Revúca 10.11.2018 sa uskutočnili v 42 obciach, v ktorých voliči zvolili 42 starostov a práve toľko zastupiteľstiev s 244 poslancami. Aj táto časť patrí do regiónu Gemer, bližšie do stredného Gemera. Pred niekoľkými dňami sme vás na našej stránke stručne informovali o údajoch, ktoré súviseli s počtom poslancov horného Gemera, ktorí boli zvolení do obecných a miestnych zastupiteľstiev okresu Rožňava, dnes sa pozrieme aspoň stručne na to, akú venovali voliči pozornosť výberu poslancov do nových zastupiteľstiev v tomto revúckom regióne.
Na úvod je potrebné zdôrazniť, že sledovaný volebný obvod je aj počtom obyvateľov i obcí oveľa menší ako jeho sused na hornom Gemeri. Tomu približne zodpovedala aj percentuálna účasť voličov zúčastnených novembrových volieb.
Pätnásť kresiel verejných činiteľov na hornom Gemeri svieti po sobote úplnou novotou
Napísal(a) MG od
Dňa 10. novembra 2018 sa v 2919 obciach na celom Slovensku uskutočnili Komunálne voľby 2018. Zapísaných v zoznamoch voličov bolo 4 494 400 voličov, z ktorých sa na hlasovaní zúčastnilo 2 187 735, t. j. 48,67%. Sobotňajšími dozvukmi Komunálnych volieb 2018 žijú v tomto čase aj občania na hornom Gemeri. Podľa volebného zákona príležitosť rozhodnúť o tom, kto bude na akom mieste zastávať práva občanov v obecnom alebo miestnom zastupiteľstve dostalo v tomto regióne 48 548 občanov. Do volebných miestností však prišlo využiť toto právo iba 59,28 %, čo je síce viac ako celoslovenský priemer, ale stále málo. Iba v okrese Rožňava v tento deň 62 starostov a primátorov dostalo hlasy od svojich voličov, ku ktorým sa pridali aj hlasy voličov za poslancov obecných i mestských zastupiteľstiev.


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-